Filozofia

Najlepšia vojna je tá, ktorá sa vôbec nezačala. Číta: Juraj Smutný Celkový čas: 1 hodina 21 minút Audiokniha Umenie vojny sa dotýka takmer všetkých vojenských teórií, akými je stratégia, psychológia, meteorológia, topografia, ale aj politika, ekonómia, história či filozofia. Je to len pár tisíc slov, ale dajú sa aplikovať v modernom svete na všetky stratégie.Dnes sa teórie a myšlienky "Umenia vojny" využívajú v obchode, v sociálnom manažmente, v riadení zdravotníckych organizácii. A hlavne v politike.Tu ide najmä o umenie zvíťaziť bez použitia jediného výstrelu a straty jediného vojaka. Okupácia bez boja založená na ľsti, manipulácii a úskokoch. Aj o tom je umenie vojny a stratégia boja podľa majtra Sun-cua. Cieľom jeho umenia je však napriek tomu umenie nebojovať a uchovať mier.

Číta: Přemysl Boublík Celkový čas: 12 hodín 5 minút V roku 1845 sa americký transcendentalistický spisovateľ H. D. Thoreau rozhodol stráviť dva roky svojho života v chatke, ktorú si svojpomocne postavil v lesoch na pobreží jazera Walden pri Bostone a tento pobyt poňal ako „experiment v prostom žití“.Výsledkom tejto jeho skúsenosti je špecifická esejisticko-filozoficko-autobiografická kniha, ktorá je v USA dodnes – napriek svojej osobitosti - povinným čítaním. Táto kniha kladie, na našu dobu nečakane moderným spôsobom, zásadnú ľudskú otázku „Ako žiť?“.

Friedrich Nietzsche (1844 – 1900) – významný nemecký filozof a jeden z najhlbších mysliteľov všetkých čias, kritik kultúry a náboženstva, básnik a esejista, predstaviteľ filozofie života a „otec nihilizmu“, zásadným spôsobom ovplyvnil filozofiu, myslenie a literatúru 20. storočia. Jeho často kontroverzné názory netvoria ucelený systém, preto umožňujú najrozličnejšie interpretácie. Výber z myšlienok F. Nietzscheho chce čitateľovi poskytnúť pohľad na základné myšlienkové okruhy a témy jeho filozofovania (o sebe, morálke, umení, náboženstve, človeku, vede, pravde, výchove, vôli k moci, nadčloveku a ďalších oblastiach ľudského bytia). Môže tak predstavovať nielen akýsi úvod do jeho diela, ale hlavne podnecovať k úvahám, prebúdzať k úvahám a novým pohľadom na modernú dobu, ktoré vyvoláva svojim hlbokým, ostrým a kritickým odhaľovaním často skrytých stránok života v dobe hlbokej krízy hodnôt a fungovania kultúry a civilizácie.

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) – nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, tvorca voluntaristickej a iracionalistickej filozofie, často označovaný ako filozof pesimizmu, sa preslávil najmä svojím spisom Aphorismen zur Lebensweisheit (1851), ktorý v slovenčine vychádza pod názvom Životná múdrosť. V brilantných úvahách sa v ňom pokúsil podať „návod" na prežitie čo najšťastnejšieho života vo svete plnom utrpenia a neexistencie trvalého šťastia. V snahe prekonať svoje pesimistické chápanie ľudského bytia tento skeptik a znalec psychológie človeka odhaľuje rozličné aspekty a spôsoby ľudského života a ich kladné aj záporné stránky, dané naším vnútorným postojom k veciam, a snaží sa vysvetliť, v čom spočíva múdrosť v prístupe k životu a jeho zmysel, pričom za najvyšší druh šťastia považuje rozkoše duchovného charakteru. Kniha, ktorá ovplyvnila generácie čitateľov v 19. a 20. storočí, je plná pozoruhodných postrehov o ľuďoch a aj dnešného človeka podnecuje k úvahám o živote, vzťahu k svetu, sebe a iným ľuďom a utváraní postojov k hodnotám, ktoré umožňujú plný a šťastný život s čo najmenšou mierou utrpenia a bolesti. „Neraz vidíme, aké množstvo ľudí sa neúnavne ženie od rána do večera, pracujú ako mravce, len aby ešte zväčšili bohatstvo, ktoré už majú. Okrem úzkeho okruhu prostriedkov, ktoré im na to slúžia, nepoznajú nič iné; ich duch je prázdny, a preto necitlivý na všetko ostatné. Najvyššie pôžitky, pôžitky duchovné, sú im neprístupné. Márne sa usilujú nahradiť ich tým, že si občas dovolia prchavé, zmyslové rozkoše, ktoré si nevyžadujú veľa času, ale zato stoja veľa peňazí. Ak im šťastie bude priať, na konci života ako výsledok budú mať skutočne veľkú hromadu peňazí, ktorú potom zanechajú potomkom, aby ju rozmnožili alebo premrhali. Takýto život, aj keď sa žije s vážnou a dôležitou tvárou, je práve taký hlúpy, ako život mnohých iných, ktorých symbolom je šašovská čiapka." Arthur Schopenhauer

Číta: Lenny Trčková Celkový čas: 7 hodín 49 minút Poutník Karlaz v dvaceti devíti promluvách oživuje příběhy dávno zapomenutých klášterů, pouštních oáz i zaniklých měst. Cesta člověka přináší praktické instrukce k řešení zásadních životních otázek, upevňování hodnot a hledání životního poslání.V audioknize se setkáte s myšlenkami Ignáce z Loioly, Buddhy, Svatého Jana od Kříže, Carla Gustava Junga, Sókrata a dalších destítek velkých myslitelů.

Kniha nabízí ve formě rozhovoru otevření myšlenkového světa jednoho z největších myslitelů, Aurelia Augustina. Cílem však nebylo vytvořit jakýsi zábavný úvod k Augustinovi, ale cestou myšlenkového hledání, tázání, rozhovoru s reálným druhým Ty postupně zakoušet plody rozhovoru dvou autorek a vést k vždy podstatnějšímu dialogu s vnitřním Učitelem, skrze nějž může vstupovat Pravda do tohoto světa. Čtenář tak může sám ověřit, zda se skrze dialog s lidským partnerem učíme přijímat jinakost a poznávat nové perspektivy, zda je tak umožňována proměna, která patří k podstatné možnosti lidského života. Kniha je psána především pro čtenáře dosud neobeznámené s Augustinovým životem a dílem. Klade také otázku po podstatě fenoménu toho, co staří Řekové nazývali paideia a co je výchovou, znamenající kultivaci skrze dialog, který nás otevírá svobodě a odpovědnosti.