Filozofia

Učebné texty s názvom Päť mysliteľov predstavujú základný študijný prameň pre študentov humanitných a spoločenských vied. Základnou myšlienkou učebnice je sprístupniť študentom informácie z rôznych oblastí humanitných a sociálnych vied, tak ako ich reprezentujú jednotliví myslitelia. Aj napriek tomu, že sa výber jednotlivých mysliteľov javí ako nesystematický, predsa len má jasnú vnútornú logiku. Tillich, Rawls, Lotze, Mounier aj Sienkiewicz mali pred sebou človeka, ktorý zápasí o svoju každodennú existenciu, je to človek, ktorý je hladný nielen po jedle, ale aj po zmysle bytia.Päť mysliteľov bolo rôznym spôsobom naviazaných na prelom storočí, kedy sa otázka zmyslu existencie konfrontovala nielen s politickými zmenami, blížiacimi sa vojnami a revolúciami, ale aj so silnejúcim tlakom pozitivistickej filozofie, ktorá nevidela v osobe človeka nič špecifické, nič, čím by sa odlišoval od ostatných vecí vo svete. Na pozadí doby rezonovala otázka, aké je miesto človeka v kozme, prečo je človek neustále vystavený nespravodlivosti a biede, prečo vznikajú ideológie, ktoré idú proti osobe človeka.

Utvárali dejiny a udomácnili sa vo svetových knižniciach – väčšinou ich však málokto číta – klasické diela filozofie, ako je napríklad Kantova Kritika čistého rozumu alebo Nietzscheho Tak vravel Zarathustra. Nemecký filozof Robert Zimmer sa ujal týchto významných kníh a spracoval ich prístupným spôsobom. V krátkych esejach predstavuje 16 kľúčových diel filozofie: Platón – Štát, Augustinus – Vyznania, Machiavelli – Vladár, Montaigne – Eseje, Descartes – Rozprava o metóde, Pascal – Myšlienky, Locke – Dve rozpravy o vláde, Kant – Kritika čistého rozumu, Schopenhauer – Svet ako vôľa a predstava, Kierkegaard – Buď – alebo, Marx – Kapitál, Nietzsche - Tak vravel Zarathustra , Wittgenstein – Tractatus logico-philosophicus, Heidegger – Bytie a čas, Popper – Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia, Rawls – Teória spravodlivosti.

Zborník je rozdelený do dvoch častí, s názvami Cesty a zmysel a Duchovné rezonancie. V prvej časti sa môžeme stretnúť s príspevkami, ktoré primárne reflektujú rôzne aspekty existencialistickej filozofie.

Naša Zem je najkrajším miestom pre život, ktoré poznáme, žiaľ s najtemnejším pozadím, ktoré nepoznáme. Priepasť medzi chudobou a bohatstvom je v súčasnosti najrozsiahlejšou akú sa kedy ľudstvu podarilo dosiahnuť. A neustále sa zväčšuje. Pokiaľ tento vývoj nezastavíme, z našej civilizácie sa stane čisto otrokárska spoločnosť a ľudstvo sa samozrejme nevyhne nepredstaviteľným katastrofám. Existujú ale alternatívy ako to zmeniť. Jednou z nich môže byť aj táto kniha. V úvode v nej autor analyzuje ľudské spoločenstvá, poznatky o nich a správanie sa človeka, ktoré vyplýva zo základných princípov a zákonov prírody, v súlade s ktorými sa milióny rokov vyvíjal. Na základe týchto poznatkov sa snaží vyselektovať faktory vedúce k morálnemu a materiálnemu úpadku hodnôt samotného života. Následne ponúka hypotetický model spoločnosti postavený na piatich základných pilieroch vo forme zákonov, alebo princípov, bez ktorých v nej nie je možné dospieť k akýmkoľvek zmenám pozitívnym smerom. Prvým a najdôležitejším z princípov je bezpodmienečné angažovanie inteligenčných špičiek populácie vo vedení ľudstva, rozložených v celej politickej štruktúre systémov spoločenstiev. Nasledujú princípy o obmedzení množstva vlastníctva jednotlivca a úprava dedičského zákona, ktoré majú viesť k definitívnemu odstráneniu vrstvy najbohatších ľudí planéty, ktorí sú podľa autora svojim vplyvom tvorcami najväčšieho zla, ktoré sa vo svete deje celé tisícročia. Ďalšími dôležitými princípmi sú regulácia trhu, primeranosti zisku a zmena bankovej a menovej politiky, ktoré sú rovnako bezpodmienečne potrebné pre vnesenie etiky do finančného a obchodného života ľudstva, pretože v samotnej podstate riadia všetko na tejto planéte. Uvedených 5 princípov či zákonov ale v žiadnom prípade nepredstavuje definitívne množstvo potrebné pre aplikovanie do reálneho života v spoločnosti vedúcej k pozitívnym zmenám smerovania civilizácie. Sú ale podľa autora základom, bez ktorého nie je možné pokračovať k ďalším nevyhnutným krokom pre záchranu ľudstva a samozrejme aj samotnej planéty na ktorej žijeme. V súčasnosti autor pracuje na pokračovaní knihy, v ktorej sa bude snažiť predostrieť ďalšie nevyhnutné spoločenské princípy a zmeny, ktoré môžu zabrániť mnohým katastrofám či dokonca reálnej hrozbe zániku života na našej planéte, spôsobenej neutíchajúcou činnosťou mamonu.

Prijímať informácie o situácii ľudstva a života vôbec na tejto planéte, skladať z nich a aj zo skúseností z vlastných zážitkov obraz reality našej i širšej, hľadať ich zmysel a význam, to robia mnohí. Autor Textov to vzal ako svoju hlavnú životnú náplň či azda dokonca prijal ako úlohu.

Chvála pomalosti spochybňuje kult rýchlosti, ktorý sa začal veľmi dôrazne presadzovať od nástupu priemyselnej revolúcie. Kniha sa zameriava na rôzne oblasti života človeka – prácu, rodinný život, vzdelávanie, stolovanie, liečbu chorôb, a vyzýva k zvoľneniu tempa. Rozoberá komplikovaný vzťah človeka a času tvoriaceho rámec našej existencie a otvára otázky, ktoré nútia k zamysleniu nad prioritami.Filozofia pomalosti sa dá zhrnúť do jediného slova – rovnováha. Ľudia objavujú energiu a efektivitu tam, kde by ich možno najmenej očakávali, v spomalení. Kniha Chvála pomalosti, ktorá sa už stala klasikou svojho žánru, patrí k prvým komplexným pohľadom na celosvetové hnutie, ktoré si razí cestu do hlavného prúdu. Chvála pomalosti je vyváženou zmeskou anekdot, osobných príbehov a faktov a krátko po svojom vydaní sa stala bestsellerom.

Krátka, sedem stranová, filozofická úvaha, o psychologickom, globálnom zotročení ľudstva. Jednoduchý pohľad na súčasnú situáciu, v ktorej sme sa všetci ocitli, bez toho, že by sme si to kedy sami vybrali...

Staroveký manuál rozvoja osobnosti a správneho prístupu k životu. Filozof Epiktétos, oslobodený otrok a známa osobnosť svojej doby, sa prostredníctvom Manuálu prihovára k čitateľovi ako k svojmu žiakovi, ktorý sa rozhodol zmeniť a zlepšiť svoj život. Ponúka súbor rád a pravidiel, ktoré, ak správne aplikované, mu majú priniesť duševný kľud a šťastie. Manuál sa snaží odhaliť, kde skutočne leží ľudská sloboda a čo je príčinou ľudského utrpenia. Epiktétos, narodený v chudobe a otroctve, neskôr velebený verejnosťou a stretávajúci sa i so samotným rímskym cisárom, dospel k hlbokému porozumeniu toho, ako nakladať so životnými strasťami a ako pristupovať k svojmu osudu. Epiktétov Manuál bol svojho času nazývaný srdcom stoickej filozofie a dodnes patrí k svetovo najčítanejším dielam klasickej literatúry. Na rozdiel od dobovej literatúry sa ale vyznačuje nebývalou jasnosťou a stručnosťou. Text nie je nijako štylisticky zaťažený historickými postupmi a útvarmi. Bol napísaný výlučne ako súbor poznámok z Epiktétových prednášok, preto je strohý a priamy. Počas dvoch tisícročí od svojho vzniku, Epiktétovo dielo preukázateľne pomohlo mnohým tým, ktorí sa do neho začítali, nájsť svoj smer v živote, postaviť sa na vlastné nohy a uspieť. Jeho idey sa navždy stali súčasťou filozofie osobnostného rozvoja a jeho ideologická príbuznosť s východnou filozofiou výstižne ilustruje jeho univerzálnosť a autenticitu.

Číta: Přemysl Boublík Celkový čas: 12 hodín 5 minút V roku 1845 sa americký transcendentalistický spisovateľ H. D. Thoreau rozhodol stráviť dva roky svojho života v chatke, ktorú si svojpomocne postavil v lesoch na pobreží jazera Walden pri Bostone a tento pobyt poňal ako „experiment v prostom žití“.Výsledkom tejto jeho skúsenosti je špecifická esejisticko-filozoficko-autobiografická kniha, ktorá je v USA dodnes – napriek svojej osobitosti - povinným čítaním. Táto kniha kladie, na našu dobu nečakane moderným spôsobom, zásadnú ľudskú otázku „Ako žiť?“.

Friedrich Nietzsche (1844 – 1900) – významný nemecký filozof a jeden z najhlbších mysliteľov všetkých čias, kritik kultúry a náboženstva, básnik a esejista, predstaviteľ filozofie života a „otec nihilizmu“, zásadným spôsobom ovplyvnil filozofiu, myslenie a literatúru 20. storočia. Jeho často kontroverzné názory netvoria ucelený systém, preto umožňujú najrozličnejšie interpretácie. Výber z myšlienok F. Nietzscheho chce čitateľovi poskytnúť pohľad na základné myšlienkové okruhy a témy jeho filozofovania (o sebe, morálke, umení, náboženstve, človeku, vede, pravde, výchove, vôli k moci, nadčloveku a ďalších oblastiach ľudského bytia). Môže tak predstavovať nielen akýsi úvod do jeho diela, ale hlavne podnecovať k úvahám, prebúdzať k úvahám a novým pohľadom na modernú dobu, ktoré vyvoláva svojim hlbokým, ostrým a kritickým odhaľovaním často skrytých stránok života v dobe hlbokej krízy hodnôt a fungovania kultúry a civilizácie.

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) – nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, tvorca voluntaristickej a iracionalistickej filozofie, často označovaný ako filozof pesimizmu, sa preslávil najmä svojím spisom Aphorismen zur Lebensweisheit (1851), ktorý v slovenčine vychádza pod názvom Životná múdrosť. V brilantných úvahách sa v ňom pokúsil podať „návod" na prežitie čo najšťastnejšieho života vo svete plnom utrpenia a neexistencie trvalého šťastia. V snahe prekonať svoje pesimistické chápanie ľudského bytia tento skeptik a znalec psychológie človeka odhaľuje rozličné aspekty a spôsoby ľudského života a ich kladné aj záporné stránky, dané naším vnútorným postojom k veciam, a snaží sa vysvetliť, v čom spočíva múdrosť v prístupe k životu a jeho zmysel, pričom za najvyšší druh šťastia považuje rozkoše duchovného charakteru. Kniha, ktorá ovplyvnila generácie čitateľov v 19. a 20. storočí, je plná pozoruhodných postrehov o ľuďoch a aj dnešného človeka podnecuje k úvahám o živote, vzťahu k svetu, sebe a iným ľuďom a utváraní postojov k hodnotám, ktoré umožňujú plný a šťastný život s čo najmenšou mierou utrpenia a bolesti. „Neraz vidíme, aké množstvo ľudí sa neúnavne ženie od rána do večera, pracujú ako mravce, len aby ešte zväčšili bohatstvo, ktoré už majú. Okrem úzkeho okruhu prostriedkov, ktoré im na to slúžia, nepoznajú nič iné; ich duch je prázdny, a preto necitlivý na všetko ostatné. Najvyššie pôžitky, pôžitky duchovné, sú im neprístupné. Márne sa usilujú nahradiť ich tým, že si občas dovolia prchavé, zmyslové rozkoše, ktoré si nevyžadujú veľa času, ale zato stoja veľa peňazí. Ak im šťastie bude priať, na konci života ako výsledok budú mať skutočne veľkú hromadu peňazí, ktorú potom zanechajú potomkom, aby ju rozmnožili alebo premrhali. Takýto život, aj keď sa žije s vážnou a dôležitou tvárou, je práve taký hlúpy, ako život mnohých iných, ktorých symbolom je šašovská čiapka." Arthur Schopenhauer

Kniha nabízí ve formě rozhovoru otevření myšlenkového světa jednoho z největších myslitelů, Aurelia Augustina. Cílem však nebylo vytvořit jakýsi zábavný úvod k Augustinovi, ale cestou myšlenkového hledání, tázání, rozhovoru s reálným druhým Ty postupně zakoušet plody rozhovoru dvou autorek a vést k vždy podstatnějšímu dialogu s vnitřním Učitelem, skrze nějž může vstupovat Pravda do tohoto světa. Čtenář tak může sám ověřit, zda se skrze dialog s lidským partnerem učíme přijímat jinakost a poznávat nové perspektivy, zda je tak umožňována proměna, která patří k podstatné možnosti lidského života. Kniha je psána především pro čtenáře dosud neobeznámené s Augustinovým životem a dílem. Klade také otázku po podstatě fenoménu toho, co staří Řekové nazývali paideia a co je výchovou, znamenající kultivaci skrze dialog, který nás otevírá svobodě a odpovědnosti.