Poézia

Zbierka básní je mojím vyjadrením túžby po osobnom vzťahu s Pánom Ježišom a spoločenstve s Trojjediným Bohom.S Tým, ktorý všetko stvoril ako dobré.S Tým, ktorý priniesol zmierenie.S Tým, ktorý nás oslobodzuje od všetkého zlého.Do Jeho rúk vkladám túto knižočku s vďakou za všetkých, ktorí sa na jej realizácii spolupodieľali.Prajem vám radostné prežívanie Jeho prítomnosti.Jana Bucková

Pastirčákova duchovne substanciálna poézia sa aj v zbierke V nikom a nikde usiluje zachytiť ľudské vedomie ako deficitnú a neúplnú entitu, ktorá hľadá pevný bod, ťažisko, v kontexte spoločenskej, kultúrnej a etickej nestálosti. Z tohto kontextu sa črtá umelecky výrazný obraz zápasu o vnútorné ja, o jeho zmysluplnú a niekedy márnu súvzťažnosť s Bohom. Popri konfrontácii s krátkymi útvarmi odkazujúcimi čitateľa do zón katarzie, ticha a precitnutia, sa v autorovej poetike revitalizujú ondrušovské variácie verbálnej a významovej totality.

Hlboké verše nielen o láske, ktoré človeka vytiahnu z každodennosti do sveta kvalitnej poézie. Básnik Michal Chuda vydáva v Postoji svoju novú zbierku Láska v splne. Nájdete v nej výber jeho najlepších básní z doterajších zbierok a takisto nové básne z posledných rokov. Kniha tak zachycuje vrchol jeho básnickej ľúbostnej tvorby, ale aj konkrétne obdobie, keď autorovi vážne ochorela manželka a on ju doopatroval doma až do jej smrti.Ak chcete obdarovať ľudí, na ktorých vám záleží, príbehom skutočnej lásky, ktorá je vpísaná do veršov, táto knižná novinka je určená pre vás. Literárny vedec Ján Zambor o Chudovej poézii napísal: „Autorova ľúbostná poézia má fázu hľadania životnej partnerky, obdobia jej nájdenia a manželskej a rodinnej naplnenosti a nakoniec aj časový úsek spolužitia s milovanou osobou v čase jej choroby. Básnická sila autorových dosiaľ neuverejnených veršov z posledného obdobia je nesporná.“

Ďalšia zbierka poézie Ľubomíry Mihálikovej "Kvitnúca oskoruša" je plná symbolov a archetypov ženstva a materstva, lásky a diaľok. Cítiť z nej vôňu morí a oceánov, ktorými sa plavila spolu so svojím manželom námorníkom, ale aj vôňu jej rodného mesta – Modry, prírody, religiozity či hudby. Spája nebo zo zemou, človečenstvo so všetkým, čo ho tvorí, obklopuje, ale aj presahuje. Je to tichá pieseň lásky a života. No nie je prvoplánová. Vyžaduje od čitateľa stíšiť sa a premýšľať.Zážitok z diela umocňuje aj grafické spracovanie knihy s originálnymi historickými námornými mapami z archívu jej manžela Jozefa Mihálika a modranská vzácna dlhoveká oskoruša na obálke...

Diva oliva je ďalšou zo zbierok poézie renomovanej poetky Ľubomíry Mihálikovej. Nájdeme v nej túžbu po láske a šťastí, večnej pravde a dobre, ukrytú v symboloch. Ľubomíra sa dotýka reality étericky, v náznakoch a umožňuje čitateľovi doplniť si k náznaku prežívaného vlastné premisy. Jej básne pripomínajú Verlainov a Rimbaudov symbolický spôsob uchopenia poetického slova. Zahĺbte sa doň a nechajte sa ovanúť krásou.

Nová básnická zbierka Ľubomíry Mihálikovej prináša pohľad na nedávne obdobie životných udalostí. Zmenia chod udalostí, v dôsledku čoho sa meníme aj my. Hudba je pre autorku umelecká výpoveď, preto si zvolila aj členenie textu podľa hudobnej terminológie. Básne sprítomňujú autorkiných blízkych, spomienky na detstvo, hlboké umelecké zážitky, ktorými rodina žila. Tak ako spontánne vyznieva aj gesto dirigenta v orchestri, keď povie: A vista, hra z listu bez prípravy, naživo, pre poetku v tomto je paralela s jej veršami.

poézia. Modranská poetka, pedagogička, knihovníčka, mediálna redaktorka, organizátorka literárnych a kultúrnych podujatí ponúka čitateľom svoju novú éterickú zbierku básní so surealistickým nádychom, ktorý ako jemný opar zahaľuje prežívanú realitu v impresiách života. Dotýka sa jej jemne a s citom. Svoju prvú zbierku básní Erotikoník vydala poetka v roku 1998. Nasledovali zbierky Archetypy lásky, Modranské prelúdiá, Osamilosť, Kvitnúca oskoruša a Diva oliva. Pre deti vydala zbierku básničiek Veselé samohlásky. Básne publikovala aj v antológiách Otvorené cesty, Ženy na ťahu, Mladí s mladým, aj v srbsko-slovenskej antológii Nový duchovný most - Novi duchovni most. Zbierku citlivo a vkusne obohatil svojimi ilustráciami výtvarník Jozef Vydrnák.

Okrem básní v knihe nájdete aj fotografie z rôznych kútov sveta. Cestovateľ a horolezec Lukáš Uhr ako druhý Čech zdolal vrchol K2. V zbierke sú aj ilustrácie, maľby a koláže prešovského maliara Jozefa Žigraja.

Zbierka je osobnou spoveďou autora v životných situáciách, ktoré najviac ovplyvnili jeho život, ako je láska, smútok, nesplnené želania. Každý si v nej môže nájsť, čo ho zaujíma.

Maya Bednárik Tarabová patrí k najväčším objavom slovenskej poézie, čo sa týka lyrickej milostnej poézie. Jej obrovský cit pre rým v dnešnej dobe voľného veršovania snáď nemá ani obdobu. Preto sa niet čudovať, že je na sociálnych sieťach veľmi obľúbená hlavne medzi jemnými dušami. A právom.

Lyricko-epická skladba Detvan je druhým vrcholným dielom romantického básnika Andreja Sládkoviča. Príbeh je inšpirovaný príbehmi s jánošíkovskou tematikou a príbehmi o Matejovi Korvínovi.

Lyrický cyklus 21 reflexívnych úvahových básní, v ktorých básnik rieši problematiku vzťahu zeme a hviezd, hmoty a ducha, ale aj otázku miesta človeka vo svete.

poézia. Miroslava Malovcová-Staníková je absolventkou Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Okrem odborných publikácií z oblasti botaniky napísala aj niekoľko zbierok poviedok i poézie.

Puknuté srdce. Básnická zbierka Gabriely Spustovej Izakovičovej s názvom Ruptura cordis - Puknuté srdce, s ilustráciami akad. mal. Jozefa Ilavského, prináša básne, ktoré zachytávajú jej pocity z tretieho kovidového roku a z tragédie vojny. Pásmo veršov rozdelené na dve časti rozpráva básnický príbeh od Vianoc do Veľkej noci, keď sa autorka zotavovala z ťažkého covidového zápalu pľúc a bolelo ju srdce z vojny v susednej krajine, keď prúdili hranicami tisíce odídencov. Autorka hovorí v obrazoch a náznakoch, tak ako jednotlivé obrazy v čase prichádzali. Ilustrácie Jozefa Ilavského z jeho skoršej tvorby svojou výpoveďou verše umocňujú a vytvárajú s písaným slovom harmonický celok.I keď je zbierka smutným svedectvom dnešných čias, predsa len cítiť pozitívnu energiu plynúcu z odhodlania čeliť chorobe a nespravodlivej vojne a z odhodlania „anjelov bez krídel“ pomáhať a zachraňovať, či už v nemocniciach, alebo na hraniciach utečencom. Autorka zachytáva aj duchovný rozmer čias a ich boj so silami zla, čo počas oboch rán prebiehal a prebieha v ľuďoch i udalostiach. Zbierka obsahuje aj výber z básní z niektorých predchádzajúcich zbierok, ktoré významovo súvisia so zbierkou Ruptura cordis - Puknuté srdce.Pôsobivé ilustrácie Jozefa Ilavského, hoci neboli vytvorené pre túto zbierku, majstrovstvom ilustrátora dopovedá nevypovedané a tušené nuansy čias.

Zbierka básní s názvom Slovo dýcha je rozdelená do štyroch častí. V prvej časti „Podoby slova“ vníma poetka ľudské slovo i Slovo s veľkým „S“ ako entitu, ktoré umožňuje básnikom „umelecké dýchanie“ a oslobodzuje nás, „keď sme v sebe sami“ (báseň Umelecké dýchanie). Je to Slovo, ktoré neubližuje, ale pomkýna k vnímaniu krásy, bolo na počiatku vekov, má svoje pravidlá a je doslovne vyslovené dušou (báseň Dary). Neubližuje a nie je vyprázdnené, ako toľko slov, ktoré v tejto dobe „covidovej“ búšia do človeka zo všetkých strán.

Doc. PhDr. Gabriela Gotthardová, CSc. je rodáčka z Nových Zámkov. Od r. 1946 žije v Trnave. Vysokoškolská učiteľka na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.Nemohla som skladať básne, lebo život písal rozprávku... H. Ch. Andersen dávnejšie poznamenal, že najkrajšie sú tie, ktoré písal sám život. A naozaj? Vo mne písal verše...Klíčili po celý čas... Nosila som ich v sebe a skrývala v hĺbke duše a v komôrke srdca, aby raz vytryskli naozaj, nie iba vo sne. Niektoré z nich som predstavila trnavskej verejnosti v Nočných veršoch promenád. Tu sú tie básne. Dávam ich s láskou a pokorou. A nie bez bázne. Prijmite ich, prosím, s porozumením.Napísala jej: Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.: Moja milá Gabika, ďakujem Ti za krásnu a dušu povznášajúcu zásielku: Tvoje básne (hoci niektoré som poznala z počutia, ale ešte „plnšie” je ich čítať) sú nežné a naplnené Duchom ako Ty sama. Majú osobitý pôvab, na ktorom nikto nič nemôže zmeniť. Veľmi srdečne a s vďakou - Eva.

Modranská poetka vydáva zbierku, ktorej dala názov Osamilosť. Je zložený z dvoch slov: osamelosť a milosť. Oba výrazy spolu súvisia, ale sú zároveň v rozpore. Jej skromné a čisté básne sú o viere, modlitbe i smrti, ale zároveň o práci vo vinohrade, o viniciach i o víne.Ľubomíra Miháliková nie je poetkou veľkých gest ani svetoborných tém, ostáva vždy vo všednodennosti, preto dovidí lepšie do obyčajných ľudí a sama sa môže považovať za jedného z nich. Zrelý vek jej umožňuje dívať sa okolo seba s porozumením, ktoré je založené na skúsenosti, zážitku a poetickej reflexii.Knižku ilustroval a graficky upravil výtvarník Jaroslav Uhel.

Zbierka básní Pamätníček vznikla ako krásna hra básnika a jeho dcéry Zuzky („raneného mláďatka“). Ako autor povedal, „je aj údelom hry aj hrou Údelu."„Začalo sa to celkom nevinne. Darovala mi pamätníček, pomaľovaný jej obrázkami. A medzi obrázkami – z dôvodov mne neznámych – nechávala jeden list voľný.Pochopil som to po čase ako tiché pozvanie do jej hry a na každý voľný list som si ku každému jej obrázku začal písať báseň. A bolo tých obrázkov ako rokov Kristových - tridsaťtri.“ Milan Rúfus (1928 - 2009)

Najkrajšie básne z tvorby Milana Rúfusa, básnika a mysliteľa, jedného z najznámejších predstaviteľov slovenskej modernej poézie. Jeho texty sú citlivým vnímaním sveta, náhľadmi do duše človeka, otázkami, ktoré sa zaoberajú morálnymi hodnotami, krásou, svetskou a božskou láskou.Rúfus v nich hľadá ľudskosť a pravdu. Jeho básne sú jednoduché a zrozumiteľné, plné pokory, skromnosti a lásky k životu. Výber básní do zbierky realizoval znalec Rúfusovej tvorby Vincent Šabík. Rozdelil ich do desiatich tematických častí: Slová, Človek, Svet, Láska – Žena, Detstvo, Krása, Domovina, Boh, Trpká chvála bytia a Básnikov testament. Samostatnou časťou výberu je básnická skladba Óda na radosť.

4. vydanie. Knižka plná krásnych básní od Milana Rúfusa doplnená ilustráciami Petra Uchnára.

Spojme básnickú a mravnú úroveň Dobiášovej tvorby a máme jeden z vrcholov slovenskej poézie. Vždy, keď počujem niekoho bedákať, ako vraj trpí naša kultúra nedostatkom osobností a mravných vzorov, spýtam sa ho: Čítal si Dobiáša?Zvyčajne nečítal. A často ani netuší, že básnik Dobiáš jestvuje. Ako to zmeniť? Dobiáš do čítaniek! (Ľubomír Feldek)Kniha Príbehy z prítmia je plná autorových spomienok.

Prvýkrát v slovenskom preklade a v limitovanej edícii poézia G. K. Chestertona. Výber 21 básní od uznávanej slovenskej prekladateľky a poetky Jany Kantorovej-Bálikovej, doplnený o ilustrácie výtvarníčky Andrey Spišakovej. Tento výnimočný titul vytlačený na luxusnom papieri v tvrdej väzbe môže byť krásnym darčekom, ale aj obohatením vašej knižnice o dielo známeho autora mimoriadnej kvality.Chestertonova poézia, ktorá verne odráža jeho presvedčenia a postoje, nie je príliš známa. Roku 1900 debutoval dvoma básnickými zbierkami, ďalšie verše publikoval buď v samostatných zbierkach, alebo ich často vkladal do svojich prozaických diel. Rovnako ako v ostatných svojich prácach, aj v poézii uplatňoval svoj zmysel pre humor a paradox, ktorý dobre vystihuje aj jeho vyjadrenie:„Musíme mať dostatok úcty k všetkým veciam mimo nás, aby sme šliapali na trávu s bázňou. Musíme mať aj dostatok opovrhnutia k všetkým veciam mimo nás, aby sme boli schopní v pravý čas napľuť na hviezdy“ (Ortodoxia, 1908). Jeho dielo je predchnuté radosťou z Božieho daru, oslavuje normálny život vnútri strohého a prísneho vonkajšieho kruhu kresťanstva, život, ktorý – ako uvádza v už citovanej práci – „tancuje ako deti a pije víno ako dospelí, pretože kresťanstvo je jediným rámcom pre ľudskú slobodu“. Prekladateľka knihy Jana Kantorová-Báliková, o nej povedala:"Chestertonove verše ma oslovili svojou múdrosťou, humorom i hravosťou a hlavne pozitívnym príklonom k životu, pozemskému i tomu večnému, ktorý predznačujú. Zaujali ma pocity ešte nenarodeného dieťaťa, ktoré prahne po tom, aby mohlo vstúpiť do nášho sveta, ale i prenikavá „Modlitba v temnote“, vyjadrujúca autorov osobný zápas počas duševnej krízy.V básni „Osol“ zas formou humoru a paradoxu oslavuje Ježišov príchod do Jeruzalema na osliatku, ktoré symbolizuje to, že Ježiš nie je svetským panovníkom, ale kniežaťom prinášajúcim pokoj a spásu. A tak by som mohla menovať veľa ďalších veršov, ktoré mi dodávali radosť do práce prostredníctvom autorovho hlbokého vcítenia sa do života obyčajných ľudí, vyjadrenia manželskej lásky, ale nemohla som vynechať ani verše plné satirických šľahov.Je až ťažké uveriť, že báseň „Aristokrat“ nevznikla v súčasnosti. Úplne strhujúco však na mňa pôsobí atmosféra zázračnosti v básni „Konverzia“ a drsný a prenikavo ľudský „Meč prekvapenia“. V živote som už mala príležitosť preložiť výbery z diel mnohých básnikov, a niektoré sa môžu vo vzťahu k Chestertonovi javiť priam kontroverzne, no vždy to boli autori, v ktorých dielach často zvučí nadpozemská struna.Takže na záver môžem povedať len toto: Vďaka Ti, Bože, za poéziu. A vďaka Ti za Chestertona, ktorý tak vrúcne oslávil a pripomenul nám všetkým Tvoju velebu.“

veselá a zároveň poučná knižka pre deti 31 veršovaných príbehov doplnených ilustráciami témy: rodina, domáce zvieratá, farby, povolania, doprava, ovocie a zelenina...Autorka PaedDr. Lenka Siváková (1986) je učiteľka v materskej škole, ktorá vyštudovala Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie na PF TU v Trnave.

Prejav Božieho milosrdenstva v duši. Táto kniha básní vznikla pri písaní listov s mužom odsúdeným na doživotie. O autoroch knihy Nové srdce: Miloš Uriga Odsúdený v roku 1993 na doživotie (vo veku 22 rokov) za účasť na Leopoldovskej vzbure. Utrpenie, ktoré prežíval vo väzení na samotke, ho priviedlo k Bohu. V roku 2019 mu vyšla Krížová cesta pre odsúdených, kde vyjadril osobnú skúsenosť s nesením kríža skrze ľútosť, pokánie a dôveru v Božie milosrdenstvo.Ľudmila AndiľováSkončila štúdium na Gymnáziu sv. Košických mučeníkov v Košiciach. Popri príprave na vysokú školu sa venuje kresleniu. Svoj talent využila aj pri ilustrovaní troch rozprávkových kníh (2019): Rozprávka o muchotrávke, Rozprávka o slnečniciach a Rozprávka o ovečke.PaedDr. Mgr. Soňa Vancáková, PhD.Zakladateľka občianskeho združenia Maják nádeje v Košiciach, v ktorom sa od roku 2010 venuje rodinám v núdzi. Vyštudovala katolícku teológiu a sociálnu prácu. Dok-torandské štúdium sociálnej práce (2015) a pedagogiky (2017) ukončila na Teologickej fakulte v Ružomberku. Je autorkou viacerých monografií z oblasti rodiny. Rodiny v núdzi (2014), Aktivity Cirkvi zamerané na pomoc rodinám (2015), Rodina a pomoc štátu - realita alebo utópia? (2015). Popri pomoci chudobným sa venuje aj pomoci väzňom v rámci penitenciárnej starostlivosti.

kniha + CD. Tretí zväzok edície je venovaný 100. výročiu narodenia stálice slovenskej poézie – Maše Haľamovej. Autorky lyricky krehkých, úprimných, nepatetických veršov, s hlboko prežívaným citom. Výber obsahuje kľúčové diela z jednotlivých období jej tvorby, od dievčenskej zbierky Dar až do chvíle poďakovania životu. Knihu dopĺňajú príhovory Milana Rúfusa a Dušana Rolla.CD so zvukovým záznamom obsahuje aj unikátny videodokument, v ktorom Pavol Strauss, Milan Rúfus a Maša Haľamová hovoria o svojich zážitkoch vo chvíľach, keď „sa uchádzali“ o báseň.

Básně sv. Terezie od Ježíše - Terézie z Avily. „... Duše tehdy neví, co dělat. Neví, zda má mluvit nebo mlčet, ani zda se smát nebo plakat. Jde o slávyplnou hloupost, nebeské bláznovství, kde se učí opravdové moudrosti. Mohutnosti mají schopnost zabývat se věcmi jen v Bohu. Pronáší se tu mnoho slov chvály na Boha, a to bez jakéhokoli řádu, pokud je neuspořádá sám Pán. Duše by chtěla propuknout v chválu a je celá bez sebe: líbezný nepokoj!Těmito uchvacujícími slovy nám sama Terezie dává nahlédnout do okamžiku vzniku své poezie. Byla to v první řadě její mystická zkušenost, která ji takřka „nutila“ alespoň částečně vyjádřit nevyjádřitelné. Tak vznikají básně velmi intimní, v nichž světice odhaluje své ženské srdce, které je zamilované do svého Snoubence a zároveň trýzněné touhou po Něm.Kromě tohoto typu poezie jsou ještě známé různé příležitostné a didaktické Tereziiny básně, v nichž autorku můžeme poznat jako učitelku a matku svých sester. O tom, že uměla „veršovat“ a že to dělala často, existují mnohá svědectví; například Julián z Ávily popisoval, že světice během cest při zakládáních ráda „skládala popěvky, a to velmi dobré, protože to dobře uměla“. Tyto verše Terezie tvořila pro pobavení svých spolusester při rekreacích a na vánoční svátky nebo proto, aby jim jednoduchou formou předala – jako například na začátku řádového půstu či při slibech sester – svůj ideál života bosých karmelitek.Na konci tereziánského jubilea, pětistého výročí narození světice, vám je předkládáme v hodnotném přebásnění pana Miloslava Uličného. (vybráno z předmluvy Sr. M. Milady od Spasitele světa)

Proglas je oslavou písma a slova, ktorá nemá obdobu v európskej poézii. Napísal ho v deviatom storočí staroslovienskym jazykom Konštantín Filozof – sv. Cyril. Na území Veľkej Moravy, kam smerovala v roku 863 misia sv. Cyrila a sv. Metoda, pripadla Konštantínovi Filozofovi úloha vytvoriť písmo a do staroslovienskeho jazyka preložiť cirkevné knihy. Vtedy napísal aj Proglas ako predslov k evanjeliám.Venované 90. výročiu narodenia významného slovenského básnika, prekladateľa a literárneho vedca PhDr. Viliama Turčányho.Úvod napísal Ján Chryzostom kardinál KorecDoslov a poznámky napísal PhDr. Viliam TurčányZo staroslovienčiny preložil univ. prof. Phdr. Eugen Pauliny a prebásnil PhDr. Viliam TurčányDo angličtiny preložila Mgr. Michaela ChorváthováDo taliančiny preložil a v spolupráci s Viliamom Turčánym a Marcom Belocchim prebásnil Stanislav ValloDo španielčiny preložil doc. Dr. Salustio Alvarado a doc. Mgr. Renáta Bajničanová, PhD.Do macedónčiny preložil Stojan LekoskiCD obsahuje: Predslov k Proglasu: J.E. Ján Chryzostom kardinál KorecProglas v staroslovienčine: Viliam TurčányStarosloviensky Otčenáš: Spieva a hrá Musa LudensProglas v slovenčine: Viliam TurčányDoslov: Viliam Turčány

Súborné dielo, 3. zväzok. Súborné dielo sv. Terézie z Lisieux, 3. zväzokTeréziin život je spevom lásky. Už na prvej strane Autobiografických zápiskov hovorí: „Napokon, budem robiť iba jedno: začnem ospevovať to, čo musím opakovať naveky - Pánovo milosrdenstvo" Jej spev je vyslovene kresťanský: keď spieva, robí to pre niekoho, v mene niekoho a niekomu. Jej spev nie je nikdy egoistický; obracia sa na rodinu, na svoje sestry, na bratov misionárov, na svätých v nebi, na Pannu Máriu, na Boha. Je to predovšetkým duchovný alebo mystický dialóg s Ježišom.Terézia neprestajne vedie rozhovor medzi zemou a nebom. Jej poézia je v zásade „spevom z vyhnanstva" v cudzej zemi, na brehu, je spevom, ktorým sa obracia k nebu (Vlasti), alebo rozpráva o nebi. Tento Jakubov rebrík, tento vzdušný most, ktorý buduje medzi zemou a nebom, oslavuje Pánove milosrdenstva. Teréziina poézia vyjadruje neutíchajúci úžas, vzdáva vďaky Všemohúcemu, ktorý sa stal človekom a vzal na seba ľudskú poníženosť.

Naboso je už druhou básnickou zbierkou poetky Maríny Mesárošovej. Jej básne sú františkánsky číre, prosté, plné dôvery v Božiu lásku. Poéziu dopĺňajú ilustrácie a farebný prebal s maľbou panorámy Malých Karpát od akademického maliara Milana Janíka. Je to hodnotná darčeková kniha.

Ke kritickému vydání básnického díla svaté Terezie z Lisieux napsal předmluvu filozof Jean Guitton, člen Francouzské akademie. Vyjádřil v ní své přesvědčení, že Terezie měla dvojí povolání, k rozjímavému životu řeholnímu i k poezii.Psala básně tak samozřejmě jako dýchala a jako se modlila, skládala je s živelnou radostí jako novicka, mladá jeptiška a zakrátko potom jako souchotinářka čekající na agónii. Ty básně byly „vtělením jejího bytí do života“, byly to stopy, které vtiskla do francouzské řeči, své spisovné mateřštiny. Jako dítě mluvívala nářečím své rodné Normandie a k této mluvě se vracela v posledních chvílích svého utrpení...

Príbeh modernej epištolskej básnickej skladby Daniela Heviera sa odohráva okolo postavy dieťaťa – toho súčasného i Božieho. Autorovo rozprávanie o tajomstvách Vianoc je plné vnútorného sporu medzi moderným (ne)prežívaním vianočného posolstva a skutočnou hodnotou Vianoc. Je to múdra kniha pre deti i dospelých, ku ktorej sa možno vracať po celý rok. Čítanie Hevierovej Vianočnej pošty je pre čitateľa – nielen toho detského – zážitok, rezonujúci dlho po vianočných sviatkoch.

O pravde, že nič nie je také utajené, aby sa to nedostalo na verejnosť, svedčí aj toto dielo, ktoré práve držíte vo svojich rukách. Nie je to dielo známeho básnika. Je to dielo človeka hľadajúceho Boha a tiež svoje miesto v živote, prežívajúceho isté okamihy života a túžiaceho zachytiť ich na papieri. Nasledovné verše básní sa akosi samovoľne ponúkali v tomto čase hľadania.Všetko sa to začalo v decembri roku 1993. Bol som na dovolenke zo základnej vojenskej služby v Kežmarku a chystal som sa na „polnočnú“. Zrazu som vo svojom vnútri akoby „čítal“ verše prvej básne. Nebol čas ich zapísať. Po návrate domov som si ich ešte pamätal. Potom postupne prichádzali ďalšie. Zapisoval som si ich aj s dátumom vzniku. Bol som presvedčený, že ich nikdy nezverejním. Takto vznikla prvá zbierka počas môjho pôsobenia v Kežmarku. Dal som jej názov „Písané v zelenom“.Ani po ukončení základnej vojenskej služby však myšlienky a verše neprestávali prichádzať. Nastúpil som do kňazského seminára v Badíne a tam som opäť prežíval niečo nové. A opäť spojené s veršami, ktoré som si potajomky zapisoval. V prvých rokoch štúdia vznikla druhá zbierka s názvom „Cestou k Otcovi“. Na konci štúdia v roku 2000 som dopísal tretiu zbierku s názvom „Hľadanie života“. Tieto tri zbierky som si svojpomocne vytlačil pre seba a mojich blízkych.Aj po kňazskej vysviacke a v prvých rokoch môjho účinkovania som občas zachytil nejakú tú myšlienku. Potom prišiel Patrik, môj priateľ z farnosti Lovča, s tým, či by niektoré básne mohol zhudobniť. Váhal som. Nakoniec som dal súhlas. A ešte som aj napísal niektoré nové texty. Som mu vďačný, lebo prostredníctvom piesní sa tieto texty napokon dostali k viacerým ľuďom. Všetky básne štvrtej zbierky teda vznikli počas mojich prvých rokov kňazstva – približne do roku 2008.V posledných rokoch moja známa Martina, pracujúca v kníhkupectve, niekoľkokrát naznačila, že by bolo vhodné vydať tieto zbierky ako jedno dielo. Opäť som váhal aj s ohľadom na fi nančné možnosti. Napokon sa našlo riešenie, v čom tiež chcem vidieť Božiu vôľu, aby tieto verše mohli uzrieť svetlo sveta aj v knižnej podobe. Chcem sa poďakovať predovšetkým Bohu, že mi v tých rôznych okolnostiach pomáhal aj prostredníctvom týchto veršov. Veď v nich sa odzrkadľuje to, čím som v živote prechádzal. Taktiež ďakujem tým, ktorí ma inšpirovali počas tých rokov, ktorí ma povzbudzovali do písania v čase, keď už bolo známe, že občas čosi napíšem. A ďakujem tiež všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k tomu, že tieto verše, s pôvodným zámerom čisto súkromné, sa dostanú aj k iným ľuďom.A možno v nich nájdu aj niečo spoločné. Veď naše cesty hľadania Pravdy, Dobra, Krásy - Boha, aj keď sú rôzne, neraz sa pretínajú v spoločných okamihoch, záchvevoch duše či v myšlienkach. (Autor)

Básnická skladba Litánie k slobode, bohato ilustrovanú kresbami Jozefa Vydrnáka. Litánie k slobode boli napísané krátko po Nežnej revolúcii. Sú odrazom doby, ale zároveň ju presahujú. Lyrický subjekt sa neutápa v detailoch, zaujíma ho to dôležité, zaujíma ho človek a jeho sloboda tvorí syntézu.

Preklady III. "Nech sa pri čítaní týchto žalmov vaša duša nasýti ako na bohatej hostine a vaše ústa nech jasavými perami chvália Boha." Milan RúfusŠtrnásty zväzok Milan Rúfus - dielo XIV. obsahuje dve knihy prekladov: Knihu žalmov a Jeremiášov nárek. Z hebrejčiny preložil Karol Gábriš a prebásnil Milan Rúfus.

Výber textov z ľudovej slovesnosti. Veselá a šikovná knižka okúzli malých čitateľov pestrými obrázkami a dôvtipom ľudových riekaniek, hádaniek, vyčítaniek i pesničiek. Objavujte spolu s vašimi deťmi krásu ľudovej slovesnosti, načúvajte múdrosti ukrytej vo veršoch, potrápte si jazýček prefíkanými jazykolamami a zanôťte si s knižkou plnou čarovných ilustrácií.

a iné básne. Ukážka z knihy:Žil som a sníval, aj zápasil s biedou, do mojej hliny koník nezahriebol, do mojej brázdy zrno nepadlo. Preto som túžil vždycky zostať s tebou, sýtiť sa kôrkou tvojich hladných chlebov vznášať sa ľahko ako lietadlo. A letieť s tebou trebárs do Paríža.Tam vidieť Krista ako schádza z kríža, a krstí ľudí vodou zo Seiny. Keď Seina stíchne ako mŕtve more, on bude vtáčkom kázať o pokore, kto k nemu príde, bude blažený. Aj preto k nemu príde malá Edit a bude spievať ako voľakedy, a on jej ponúkne hneď angažmán.Edit bude z toho v siedmom nebi, zbaví sa chlapov, absintu a biedy a čistá vojde do nebeských brán.

Dielo vzniklo vo väzení, keď bol autor v päťdesiatych rokoch odsúdený za "velezradu" = náboženskú aktivitu. Pred súdom strávil 5 mesiacov na samotke. No Duch svätý ho posilňoval a inšpiroval ho k napísaniu 30 básní, ktoré mu pomohli prežiť toto ťažké obdobie. Denne si ich opakoval a písomne vyšli samizdatom až po návrate.

Meditačné básne s ilust. akad. mal. Barbory Neumannovej. Mgr. Gabriela Spustová Izakovičová, PhD. je matkou šiestich detí, ktoré vychovali s manželom Ing. Petrom Spustom, a starou mamou vnučky Julianky. Študovala na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako externá doktorandka Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied a na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Študovala teológiu, etiku, environmentalistiku, slovenský jazyk a literatúru. Pracovala ako zdravotná sestra, neskôr učiteľka, v súčasnosti pracuje ako redaktorka v knižnom vydavateľstve Dobrá kniha vTrnave. Založila občianske združenie Logosart klub a vydavateľstvo RUAH, a stala sa ich prvou štatutárkou. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov, Matice slovenskej, novinárskeho združenia Network Slovakia literárneho klubu Bernolák.Vydala zbierku čŕt Cesty Sofie a novely Prsteň mojej starej mamy, Môj milovaný kráľ Dávid. Pre deti napísala zbierky básničiek Abecedníček, Tajomstvo Vianoc, Veršované bájky, a tiež prózu Mačiatka Justín a Lili. Dosiaľ vydala tiež dvanásť básnických zbierok: Hlbiny, Čo čuší v duši, Výkriky, Dumy, Haiki, Stony apokalyptických čias, Tŕňové mesto, Poéma o Cyrilovi a Medodovi, Poéma o láske a zrade, Silencium, Sonety a Trinásta komnata. Zbierka Elégie o Sedembolestnej je jej trinástou básnickou zbierkou a je celá napísaná v elegickom distichu.

Básně svatého Jana od Kříže. Jan své nejkrásnější mystické básně napsal v žaláři a některé z jeho neznámějších spisů, jako například Výstup na horu KarmelTemná nocDuchovní píseňŽivý plamen lásky, jsou vlastně komentáře k těmto básním.

Kniha Jóbova patrí medzi najpodnetnejšie knihy Starej zmluvy. Aj vo svetovej literatúre je významným básnickým dielom, ktoré kladú vedľa Danteho Božskej komédie alebo Goetheho Fausta. Jej obsah, hrdinský zápas o zmysel utrpenia, neprestáva zamestnávať ani myseľ moderného človeka.Prebásnil Viliam Turčány.