Sociológia

Reč lásky. Bola sobota 8. októbra 1994 a tisícky rodín sa zišli na Svetovom dni na záver Roku rodiny, vyhláseného z iniciatívy Spojených národov. Zoči-voči čoraz všeobecnejšiemu chaosu a „pokusom zvrátiť zmysel rodiny a obrať ju o prirodzené puto s manželstvom“ Svätý Otec neváhal položiť rozhodujúcu otázku. Nie etickú, ale takú, ktorá sa v konečnom dôsledku stáva ontologickou: „Rodina, čo hovoríš o sebe?“ alebo ešte radikálnejšie: „Rodina, prečo si?“ „Každá rodina nesie svetlo a každá rodina je svetlom,“ vyhlásil Svätý Otec. Jeho nástupca Benedikt XVI. neskôr vyjadril prianie, aby sa misijné úsilie Cirkvi „sústredilo predovšetkým na rodinu, a to nielen preto, že táto základná ľudská skutočnosť dnes musí čeliť mnohorakým ťažkostiam a hrozbám, a teda musí byť osobitne evanjelizovaná a konkrétne podporovaná, ale aj preto, že kresťanské rodiny predstavujú rozhodujúci zdroj výchovy viery, budovania Cirkvi ako spoločenstva a jej schopnosti misijného pôsobenia v najrozmanitejších životných situáciách.“Livio Melina, prezident Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny a uznávaný morálny teológ sa vo svojej knihe zamýšľa nad úlohou rodiny v dnešnej spoločnosti. Čo je jej podstatou, zmyslom, akým čelí výzvam či útokom?

Zdravá rodina je najlepšou prevenciou pred patologickými javmi, pretože je pre všetkých svojich členov miestom bezpečia. V súčasnej dobe je rodina ohrozená zvonku aj zvnútra a počet dysfunkčných a patologických rodín rastie. Z toho dôvodu je potrebné venovať rodine veľkú pozornosť a ponúknuť jej oporu, formáciu aj sprevádzanie v časoch životných kríz.Prvá kapitola poskytuje náhľad do skúmanej problematiky. Opisuje nadnárodné a národné dokumenty, ktorých cieľom je ochrana rodiny. Venuje sa taktiež normatívnej základni právnych vzťahov rodiny. Kapitola Sociálna patológia rodiny upriamuje pozornosť na domáce násilie, chudobu a rozpad rodín. Zároveň ponúka pohľad na sanáciu rodín a prevenciu sociálno-patologických javov v rodinách. Tretia kapitola poukazuje na niektoré aktivity a prorodinné programy, ktoré sprostredkúva rodinám Cirkev v rámci jednotlivých združení a hnutí. Nevyhýba sa ani pomenovaniu silných a slabých stránok Cirkvi v starostlivosti o rodiny. Posledná kapitola je venovaná empirickej časti.Kniha je určená najmä sociálnym pracovníkom, sociálnym pedagógom, pedagógom z náuky o rodine, študentom príslušných odborov VŠ, pracovníkom pomáhajúcich profesií v oblasti práce s rodinou, ako aj kňazom v pastorácii s rodinou.Mgr. Soňa Vancáková, PhD. je zakladateľkou a riaditeľkou občianskeho združenia Maják nádeje v Košiciach, ktoré sa venuje rodinám v hmotnej a sociálnej núdzi.

Ako sa s láskou postarať o svojich starnúcich rodičov. Takže teraz je z teba opatrovateľka. Tvoji starší rodičia ťa potrebujú ako nikdy predtým. Nikto ťa nikdy netrénoval na to, čo bude ďalej, no aj napriek tomu je to teraz na tebe.Emily Ackermanová sa vo svojom diele Tretí groš zameriava na praktické a emocionálne problémy, ako nájdenie si času, pracovanie pod tlakom, stratou pamäte a starostlivosťou na diaľku. Opiera sa o užitočné rady z Biblie – nie je to Boh, ktorý nás vyzýva, aby sme si ctili svojich rodičov? Táto kniha bude užitočným spoločníkom pre všetkých, ktorý sa starajú o starších príbuzných. Nie si na to sám!

Záujmy Soni Vancákovej PhD. vychádzajú z praxe a odhodlania pomáhať slobodným matkám v rámci občianskeho združenia Maják nádeje a preto s o to väčšou radosťou je potrebné privítať zrealizovanie slovenského výskumu o situácii osamelých matiek. Tak ako v teoretickej oblasti, ako v zrealizovaných výskumoch sa autorka snažila poukázať nielen na realitu starostlivosti, ale vo väčšej miere na nedostatok verejného záujmu o osamelé matky vychovávajúce svoje deti. Autorka sa tiež pokúsila sformulovať praktické návrhy na zlepšenie situácie osamelých matiek.Zdá sa, že vloženie výskumu do širšieho kontextu právnej situácie, starostlivosti štátu, iniciatív Cirkvi a činnosti tretieho sektora nám umožní vidieť drámu postavenia osamelých matiek a ich detí a tiež potrebu skutočne efektívnej pomoci.