Recenzie: Zuzana

Zuzana (13)

31. augusta 2017

Overená recenzia

Páter Pio patrí už dlho k mojim obľúbeným svätcom, doteraz som však mala o ňom znalosti len z internetových a časopisových článkov. Veľmi som sa tešila na moju prvú knihu o ňom, od začiatku som však bola zmätená. V texte som sa strácala, mala som dojem, že nadpis knihy nekorešponduje s tým, čo je v nej písané. Porovnávať Piov život (či konanie) s iným svätcom by nemusel byť zlý nápad, no mám dojem, že do tejto knihy sa to nehodilo - aspoň nie tou formou, tým štýlom, ktorý autor použil. Súhlasím s názormi niektorých čitateľov - čakala som viac osobných zážitkov pátra s očistcom či jeho názory naň. Keď som konečne prišla na tú zaujímavú pasáž, ktorá ako jediná mohla spokojne niesť názov "Páter Pio a očistec", po pár stranách (nebolo ich ani 30) bol koniec a "narazila" som na prvú prílohu s modlitbami, ktoré tvoria zvyšnú časť knihy (cca 70 strán). Príliš vyčerpávajúcou bola aj kapitola o očistci z pohľadu katolíckej cirkvi. Pátrove skúsenosti s očistcom sa v knihe v podstate strácajú, povedala by som, že sú vlastne tiež len akousi prílohou.

Zuzana (13)

25. mája 2017

Overená recenzia

Súhlasím, že táto kniha by mala byť v domácej knižnici každého kresťana. Siahla som po nej v ťažkej chvíli, no, paradoxne, zistila som, že nie je ani zďaleka určená len ľuďom "zdeptaným životom." Je to poučné slovo pre nedokonalých ľudí, teda pre všetkých a čítať sa dá rovnako vo chvíľach depresie ako vo chvíľach pokoja. Názov knihy je tak v určitej miere zavádzajúci a v očiach "šťastných" a "spokojných" robí túto knihu nepríťažlivou a témou naoko im vzdialenou. Kniha v skutočnosti analyzuje sedem hlavných hriechov a prekážky v prežívaní plnohodnotného kresťanského života resp. vzťahu s Bohom vôbec, ktoré má každý, len si ich (alebo ich príčiny) nie vždy uvedomuje. Myslím, že človek, ktorý siahne po tejto knihe, bude až prekvapený, ako veľmi sa tu nájde, viac spozná seba a mimovoľne ho prinúti zamyslieť sa nad svojím kresťanským (?) životom. ALE. Tak sa mi zdá, že kniha vôbec neprešla jazykovou korektúrou. "Paralizovať", "slabí Dávid", "mi sami", "z prikázaním" - takéto gramatické chyby udierajú do očí doslova na každej strane; k tomu toľko čiarok, akoby sa s nimi roztrhlo vrece, akoby ich niekto vpisoval kade-tade do textu so zavretými očami na miesta, kde sa to ani zďaleka nehodí (a naopak, tam, kde majú byť, zväčša absentujú). Hrôza. Nemôžem si pomôcť, ale takéto hrubé chyby (nejde o žiadne preklepy) mi kazia celkový dojem z knihy, ktorý by bol inak skvelý...

Zuzana (13)

5. januára 2017

Overená recenzia

Leotina záhrada je ďalším príkladom knihy, ktorá sľubuje viac než ponúka. Obrovský potenciál, ktorý je rozvinutý len v pár riadkoch na zadnej obálke knihy. Typ románu, pri ktorom sa akosi automaticky žiada pohodlne sa zabaliť do deky a vychutnávať si teplý čaj, pretože podľa toho, čo hovorí obsah, by malo jeho čítanie priniesť pokoj a teplo do srdca (a to aj bez teplého čaju). Namiesto toho zisťujem, že čaj vypijem bez toho, že by som sa hlbšie ponorila do deja, pretože ten dej... je plytký, povrchný. Alebo ani nie tak dej, ako skôr postavy v ňom. Spoločnosť sa delí na zlých a dobrých. Matka, ktorej sú do úst vložené slová postáv z prvoplánových venezuelských telenoviel, pretože ju nezaujíma nič iné, len dcérine štúdium na prestížnej univerzite a stretávanie sa s ľuďmi z dobrých rodín. To by bolo ešte v poriadku, keby tá chudera mala aj iný život a nerozprávala dokola len tie isté vety. Stará mama, ktorej vzťah s vnučkou je od začiatku obnovenia ich kontaktu dokonalý, rozhovory vedú ako „seberovné“, necítiť tam žiadny generačný rozdiel, vôbec nepoznať, že tá pani má vyše osemdesiat, všetkému sa rozumie, na všetko ma triezvy názor ako hociktorá dvadsiatka. Neviem, či sú v Amerike nejaké superbabky, ale keď som si predstavila hoci aj mladšie „babky“ u nás (a také tie bežné rozhovory s nimi), vyplýva mi z toho jediné: románu chýba prvok reality, nech ide aj o obyčajné rozhovory. Charaktery nie sú prepracované, všetky postavy sú (bez ohľadu na to, či ide o dobrých či zlých, mladých či starých) na jedno kopyto, nech sa snažím ako chcem, neviem si ich v mysli „oživiť“, pri čítaní vidím len úsilie autorky a písmená v knihe. Škoda, ako veriaci človek som sa tešila na čítanie „s pridanou hodnotou“, no štýl, akým je kniha písaná (alebo len preklad?) ma sklamal. Žiadalo by sa mi náročnejšie čítanie. Veľmi by ma upokojilo, keby sa našiel niekto s podobným názorom, pri zhliadnutí recenzií mi totiž nejde do hlavy, či sú naozaj všetci ľudia s takouto formou románov (Riversová, Classenová, Wingateová...) stotožnení. Nemôžem si pomôcť, mne tam NIEČO chýba.

Zuzana (13)

19. apríla 2015

Overená recenzia

Napísať knihu vo forme rozhovoru bol výborný nápad. Číta sa dobre a ľahko. Odpovede Marie Simma sú premyslené, obšírne a miestami až prekvapivo konkrétne. Poznať, že máme dočinenia s inteligentnou osobou, pričom táto inteligencia je určite výsledkom pôsobenia Ducha svätého, nakoľko školu prestala navštevovať ako dvanásťročná. Otázky sú rozdelené do viacerých častí podľa toho, čomu sa venujú. Nejde tu výlučne o jednu tému - očistec, akoby sa mohlo najmä z nadpisu zdať, ale aj o modlitbu, ruženec, svätcov, kňazov, rodinu, chorobu a podobne, pričom sa však Maria zväčša odvoláva na slová úbohých duší. Napriek tomu boli pre mňa niektoré odpovede dosť zarážajúce a môj rozum chcel protestovať. Maria napríklad hovorí, že tí, ktorí nepoznajú Boha a nikdy nechodili do kostola, ale konajú dobré skutky, budú posudzovaní - citujem - veľmi jemne, kým kresťania najprísnejšie zo všetkých. Mimovoľne tak vo mne vzniká otázka, či by pre ľudí teda nebolo lepšie žiť v nevedomosti. Viackrát som počula hovoriť kňazov, že konanie dobrých skutkov nestačí, že taký človek je len obyčajný humanista, nie však KRESŤAN. A ďalšia vec, Maria na viacerých miestach zdôrazňuje potrebu ísť k Ježišovi cez Máriu, uctievať ju. Čo však majú s Máriou spoločné neveriaci, ktorí Nepoškvrnené počatie považujú asi a ten najväčší nezmysel??!! Čítanie riadkov tejto knihy tak vnieslo do môjho života poučenie, zamyslenie sa nad sebou a svojím životom, ale aj určitý nepokoj, zmätok a zmiešané pocity. Kniha je výborná, ale niečo vo mne mi nedovolí bez predsudkov hodnotiť ju ako perfektnú, pretože či chcem alebo nie, rodia sa vo mne pochybnosti a otázky. Človek je tvor večne pochybujúci... a v súčasnosti o to viac, že sa s knihami typu "bol som v nebi" atď. roztrhlo vrece a nachádzajú sa bežne v kníhkupectvách v oddelení Ezoterika vedno s horoskopmi a príručkami k tarotovým kartám.

Zuzana (13)

31. marca 2015

Overená recenzia

CD Nekonečný má pre mňa symbolickú hodnotu, nakoľko tieto piesne mi pred niekoľkými rokmi ukázali, že Pána možno chváliť aj spôsobom netradičným, moderným a blízkym mladým ľuďom.

Zuzana (13)

31. marca 2015

Overená recenzia

Čo sa týka hudobného prevedenia jednotlivých CD, vidím snahu vyhovieť milovníkom rôznych štýlov. "Discotékový" podmaz piesní CD Za horizont mi na prvé počutie pripadal rušivý, texty a hudba, resp. žáner akoby sa bili a neladili spolu. Som presvedčená, že piesne by oveľa lepšie vyzneli v klasickej podobe s gitarou, takto sú príliš umelé. Sklamaním bola pre mňa najmä obľúbená Svätá radosť, ktorá odrazu dostala úplne iný ráz. Mám pocit, že do uší udierajú skôr tie discotékové tóny a slová sú v pozadí. Bohužiaľ, texty a hudobné prevedenie nejde od seba odtrhnúť, a tak žáner celého CD v mojich očiach uberá pesničkám na kvalite. Chváliť Boha stoj čo stoj v každom hudobnom žánri mi príde nasilu. Napriek všetkému však môžem povedať, že po viacerých počutiach som si Za horizont obľúbila viac, ako som čakala.

Zuzana (13)

31. marca 2015

Overená recenzia

Jedinečnosť Novej Vášne je neopísateľná. Atmosféra skvelá. Pocity mrazivé. Blízkosť Pána evidentná. To najlepšie od eSPé.

Zuzana (13)

10. marca 2015

Overená recenzia

Dielo LEGENDA AUREA hodnotím mimoriadne kladne. Životopisy svätcov a sviatky sú spracované zaujímavým a netradičným spôsobom, veľký dôraz je kladený na symboly a mnohovýznamovosť. Je poznať, že dielo nepochádza z pera súčasného autora. Keďže ide o "legendu", Jakub de Voragine nevykresľuje životy svätých podrobne, ale zameriava sa skôr na zázraky s nimi späté. Po zdĺhavej pasáži o spletitej ceste Zlatej legendy do českej literatúry, ktorá bola miestami nezáživná a strácala som niť, som bola trochu skeptická, ale samotný text Zlatej legendy ma príjemne prekvapil. Škoda, že kniha je preložená len do češtiny (čo však je u historických kníh skôr pravidlom ako výnimkou). Napriek spomenutým výhradám som hrdá, že sa LEGENDA AUREA nachádza v mojej poličke :-)

Zuzana (13)

8. marca 2015

Overená recenzia

Knihu FRANTIŠEK A KLÁRA Z ASSISI som si vyhliadla na základe obálky a názvu. Zbežne som poznala Františkov a Klárin životopis a čakala som, že táto kniha mi ich životy, ako aj dobu, v ktorej žili, ešte viac priblíži. Nestalo sa. Teda aspoň nie tak, ako som si predstavovala. Na zadnej obálke knihy stojí, že nemáme do činenia so štúdiou filozofickou, ja však musím tvrdiť, že to filozofická štúdia rozhodne JE. O živote Františka a Kláry ako takom sa autor vôbec nezmieňuje, celé dielo je zamerané na analýzu Františkovej psychiky a vnútra. Niektorým pasážam som miestami nerozumela, musela som ich čítať viackrát; a štýl, ktorý autor použil, viedol k tomu, že mi myšlienky sem-tam ušli preč... Nie je to kniha, ktorú by som len tak hocikedy zobrala do ruky. Na jej čítanie treba pokoj, ticho a energiu. Určite ju nie je vhodné čítať v posteli pred spaním. Knihu odporúčam mimoriadne náročným čitateľom, a to hlavne takým, ktorí majú životopis sv. Františka a sv. Kláry úplne v malíčku a chcú si rozšíriť obzor v inej oblasti. Táto kniha totiž životopisom nie je.

Zuzana (13)

6. marca 2015

Overená recenzia

Týmto smerom zamerané knihy neuznávam. Dnes sa zvyky praktizujú len na pripomenutie si minulosti predkov a kvôli spestreniu života v meste či obci, a nie preto, žeby ľudia stále verili nejakým Morenám či Perúnom. Kresťania by potom nemali chodiť ani na stužkovú, lebo zelená stužka má symbolizovať nádej. Ja som kresťanka, ale aj vyštudovaná historička, a nebudem klamať, zvyky a tradície našich predkov ma fascinovali a fascinovať neprestanú. Dnes sa to predsa nedá hodnotiť z vtedajšieho hľadiska. Ľudia majú inú mentalitu. To, čo však neuznávam, je Halloween, pripadá mi to ako opak uctenia si zosnulých v čase, kedy si ich zvlášť uctiť máme (teda podľa kalendára).