Filozofia

Další díl Teologické sumy (ST I-II, q. 1-5) se zabývá posledním cílem člověka, který je zároveň principem lidského jednání, alespoň toho mravně dobrého. Tomáš souhlasí s Aristotelem, když říká, že posledním cílem člověka je blaženost. Její křesťanské vymezení se však od čistě filosofického podstatně liší. Překlad a úvodní studie: Tomáš Machula.

Publikácia vydal autor vo vlastnej réžii s cieľom priblížiť dielo Stvorenia z biblického pohľadu, pod drobnohľadom doterajšieho ľudského poznania, pri zachovaní bežnej reči a formy oddychového čítania. Publikácia je určená tým, ktorí v biblickej zvesti o stvorení nevidia iba básnické dielo, ale sú ochotní prijať pravdy zjavené Duchom Božím, prípadne tieto zvesti skúmajú, či možno hľadajú odpovede na niektoré svoje otázky.

Úvahy o zákonitostiach hmotnej a duchovnej skutočnosti okolo nás. Štefan Markuš je slovenský fyzik, diplomat, publicista a kresťanský intelektuál. Je autorom textov, ktoré sú odborne erudované, obsahovo bohaté, inšpiratívne, pútavé, no najmä osobne a autorsky dôveryhodné. Jeho spisovateľská aktivita v sebe zahŕňa oblasť vedy, politiku i filozofiu.Výnimočná kniha na slovenskom trhu Cesty k realite, ktorej je autorom, otvára výhľad do zaujímavého sveta epistemológie. Prvá časť eseje s názvom Cesty k hmotnej realite obsahuje rôzne myšlienky a úvahy o tej stránke reality univerza, ktorou sa zaoberajú prírodné vedy. Oboznamuje s pojmami hmotná a vedou merateľná objektívna skutočnosť. Druhá časť eseje má názov Cesta k duchovnej realite a snaží sa hľadať odpovede na otázky, ktoré nemôže zodpovedať žiadny vedec, či už fyzik, matematik, chemik alebo biológ. Rozoberá realitu duchovna a zasadzuje ho do rôznych kontextov.

STUDIAPhilotheus Boehner: Duch františkánskej filozofieMark Zlomislić: Derridov obrat k františkánskej filozofiiLadislav Tkáčik: Apofatické myslenie a anihilácia u Benedikta z CanfielduMarie Vymazalová: Spis Lauretanischer Blumen-Garten jako svědek umělecké výzdoby pražské Lorety okolo roku 1700Martin Baloga: Ornamentika knižných väzieb proveniencie spišských kartuziánovMarta Janičková: „Bratře zajíci, sestro lilie": františkánství v poezii Zuzany NovákovéFONTESJán van Ruysbroeck: De šeptem gradibus amoris XIII - XIV Vladimír Švač - Erika Juříková: Kanonická vizitácia evanjelického Cirkevného zboru Giraltovce z roku 1826VARIACuthbert Hess: Kapucíni ako literátiAnna A. Hlaváčova: Pohyb obrazu, posun významu

Filozofia existencie a konzervatívna revolúcia. Cieľom knihy je filozoficky preskúmať dynamiku vzniku a priebehu konfliktu a poukázať na to, ako môže konflikt deeskalovať na základe uvedomelého uchopenia vlastnej existencie. Kľúčovú rolu v tomto procese zohráva princíp ľudskosti. Základom reflexie sú podnety mysliteľov, ktorí pôsobili v intelektuálnych paradigmách filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie, ako sú S. Kierkegaard, M. Buber, M. Heidegger, C. Schmitt a E. Jünger. Spoločným menovateľom ich myslenia je interpretácia existencie ako danosti a úlohy. Kniha sa zameriava na druhý moment, keď sa existencia uskutočňuje ako sebaformácia jedinca a kolektívu. Jej súčasťou je uvedomelý vzťah k nepriateľovi, pričom cieľom je prekonať konkrétne nepriateľstvo. Princíp ľudskosti vnáša do politickej sféry dôraz na antropologickú rovnocennosť účastníkov konfliktu. Vytvára základ na uplatnenie systematického obmedzenia nepriateľstva, ktoré prostredníctvom jasných rozlíšení a pravidiel predchádza degradácii protivníka a absolutizácii nepriateľstva. Existenciálna sebaformácia umožňuje jedincovi aplikovať tento princíp ako liek proti masovej propagande, ktorá diskriminuje nepriateľa. Možnosť uvedomelo si zvoliť svoju existenciu nezaniká ani v momentoch intenzívnej nivelizácie. Súčasťou takejto voľby je zakorenenie v základných existenciálnych vzťahoch a jej kľúčovým vyjadrením je ľudskosť.Doc. Peter Šajda, PhD. (1977) pôsobí ako samostatný vedecký pracovník a vedúci Oddelenia sociálnej filozofie a filozofickej antropológie na Filozofickom ústave SAV. Venuje sa antropologickým, etickým, filozoficko-náboženským a sociálno-politickým témam vo filozofii existencie, konzervatívnej revolúcii, neomarxizme a modernom katolicizme. Je autorom monografií Buberov spor s Kierkegaardom. O vzťahu náboženstva k etike a politike (Kalligram, 2013) a Kierkegaardovská renesancia. Filozofia, náboženstvo, politika (Premedia, 2016) a editorom kolektívnych monografií Modern and Postmodern Crises of Symbolic Structures (Brill, 2021), Kierkegaard in Context (Mercer, 2019) a Affectivity, Agency and Intersubjectivity (L’Harmattan, 2012). Ako pedagóg pôsobí na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Od roku 2003 spolupracuje s Výskumným centrom Sørena Kierkegaarda v Kodani, kde pôsobí ako redaktor ročenky Kierkegaard Studies Yearbook. Jeho práce vyšli v Česku, Dánsku, Holandsku, Izraeli, Kanade, Maďarsku, Mexiku, Nemecku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku a USA.

Prečo ľudia umierajú?Odkiaľ sa berie zlo?Prečo nie sme dobrí na tých, ktorých máme radi?Prečo sa život niekedy zdá bezútešný?Existuje Boh?Na tieto a ďalšie otázky sa snaží hľadať odpovede Eva Sussová pomocou krátkej diskusie v knihe Všetci sa pýtajú prečo. Kniha je určená čitateľom v každom veku, pretože ľudia si kladú filozofické otázky v priebehu svojho života neustále.

Súbor desiatich esejí o desiatich prikázaniach, inšpirovaný cyklom filmov poľského režiséra Kieslowského. Daniel Pastirčák je teológ, mysliteľ, ilustrátor a publicista.Jeho tvorba nie je určená len ľuďom hľadajúcim náboženské odpovede - vo svojej tvorbe Pastirčák oslovuje témy univerzálne, blízke všetkým ľuďom dneška. Autor filozoficky hľadá a pomenováva miesto desiatich božích prikázaní v našom dnešnom živote.

STUDIA Rastislav Nemec • Peter Ján Olivi a jeho dielo o slobode človeka JanaTrajtelová • O Božom optimizme. Príspevok k skúmaniu fenomenologie hriechu na základe mystickej náuky Juliany z NorwichJana Maroszová • K homiletické tvorbě tří bavorských františkánů Gabriela Mihalková • Deixa v kázni Jakuba Vojtecha Gazdu Pavel Prihatný • Barometer stavu človeka i ľudskej spoločnosti podľa Dekalógu v Ex 20, 2 -17.Kritická poznámka k štruktúre a teologii textu Peter Vnučák • Akú Cirkev poznal svätý František z Assisi? Analýza atribútov Cirkvi ako eventuálneho nástroja na odkrytie jednej duchovnej skúsenosti Ladislav Tkáčik • Martin Heidegger a Medard BossFONTESPeter Ján Olivi • O ľudskej slobode. Otázka č. 57VARIA20. výročie úmrtia Sebastiána Petra Jad'udä, prvého provinciálneho ministra Slovenskej provincie menších bratov kapucínov

Ročenka pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy. STUDIAPavel Prihatný • Prečo „crocpía“ v Sir 6,22 ? Disciplína cesty za múdrosťouJames L. Crenshaw • Múdrosť a múdry. O poznaní a nepoznaní Ľubomír Kanka • Chápanie tajomstva Vtelenia v Ordináciách Jána Dunsa ScotaVladimír Rábik • Počiatky konventu klarisiek v Trnave v stredovekuRastislav Luz • Fundácie grófov zo Svätého Jura a Pezinka v bratislavskom františkánskom konventeLadislav Tkáčik • Benedict z Canfieldu, zabudnutý učiteľ duchovného životaLuigi Pellegrini • Zamyslení nad osudy buly Ite Vos. Zklamané nadeje na sjednoceníVeselá Tutavac • Ivan Franjo Jukic (1818 -1857). Travel Prose as a Reflection of His Life and WorkErika Juříková • Ladislav Tkáčik • Observationes ako forma vedeckej komunikácie od stredoveku do 18. storočiaLadislav Tkáčik • Kapucíni na Slovensku. 30 rokov od založenia provincie

Solidarita a globalizácia v kontexte františkánskej ces­ty. Člen františkánskej rehole a profesor morálnej teológie vo Washingtone – Schalück Hermann, v tejto knižke k ekologickej problematike ponúka inšpirácie vychádzajúce z ekologického a univerzálneho vnímania a cítenia Františka z Assisi.

Emblémy života. Kniha Cesty Sofie je ďalším prozaickým dielom Gabriely Spustovej Izakovičovej. Autorka ju vydáva s podtitulom Emblémy života. Jednotlivé emblémy či podobenstvá života spája hlavná hrdinka knihy -Sofia, ktorá si žije svoj obyčajný život, no v obrazoch a odrazoch všedného dňa, ktoré ju postretnú, hľadá symboly, ktoré ju učia vnímať zákonitosti a dôsledky činov, ľudského konania či nekonania. Meno hlavnej hrdinky nie je náhodné, znamená múdrosť, lepšie povedané, túžbu citlivo vnímať svet a človeka v ňom. V pozornom preciedzaní sveta nachádza oslobodenie, zdroj radosti a pokoja, ale i nepokoja z chronických chorôb ľudskosti a človečenstva. Premýšľa pritom nad liekmi, čo by aspoň zmiernili ich následky.

Studia Capuccinorum Boziniensia sú jediným recenzovaným vedeckým periodikom pre františkánske štúdiá, humanitné a historické vedy vydávaným na Slovensku.Texty zhromaždené v tomto čísle ročenky majú napomôcť tomu, aby bola človeku sprístupnená cesta k jeho vnútornému priestoru, k tomu najvlastnejšiemu domovu "aby skrze jeho Ducha mocne silnel ... vnútorný človek." (Ef 3,16).

Nekonfesionálne spirituality. V súčasnosti sa objavujú pokusy nájsť nové formy spiritualít, medzi nimi napríklad tieto:synkretické spirituality, ktoré sa snažia o aktualizáciu spiritualít a hľadajú riešenie pomocou skúseností s inými náboženskými tradíciami;spirituality, ktoré sa spájajú s prírodnými a humanitnými vedami;tradičné katolícke riešenie.Monografia Róberta Sarku s názvom Stret spiritualít III. ponúka stručný prehľad niektorých podôb týchto spiritualít. Autor v nej využíva teologicko-religionistický prístup. V knihe predstavuje niektorých autorov a ideové východiská ich spiritualít a tiež to, aké sú ich predstavy o Absolútnu (Bohu) a antropológii.Monografia je určená pre kňazov, pastorov, katechétov, ale i laickú verejnosť a obsahuje tiež kritické pripomienky k jednotlivým podobám nekonfesionálnych spiritualít.

Josef Pieper je nemecký filozof, ktorého diela sú pomerne jasné a výstižné. Jeho schopnosť oživiť večné témy filozofie a podať ich jazykom, ktorý v ľuďoch vzbudzuje nové povedomie o základných existenciálnych otázkach, sa stala povestnou už počas jeho života. Pieper píše vecným a výstižným štýlom a jeho diela vyvolávajú záujem dodnes.Publikácia Eseje obsahuje štyri kratšie texty, ktoré spája hľadanie odpovede na otázku, v čom spočíva zdokonalenie človeka a ako súvisí s jeho miestom vo svete a s jeho vzdelávaním. Ide o tieto texty: Celistvé vzdelanieJe „hrdinstvo“ stále aktuálne?Aktuálnosť kardinálnych cností: rozumnosť, spravodlivosť, statočnosť, umiernenosťČo je to šťastie? Naplnenie vďaka nazeraniuEseje Josefa Piepera sú vynikajúcim sprievodcom pre súčasného človeka, ktorý sa nechce uspokojiť s banálnymi odpoveďmi na veľké otázky života.

Edita Steinová (1891 – 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. V roku 1922 sa nechala pokrstiť a neskôr vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Jej rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu, patrí k základným pilierom európskeho poznania a duchovného vedomia. Kniha Hrad duše sprístupňuje slovenskému čitateľovi celoživotné úsilie Edity Steinovej o spojenie fenomenologickej filozofie s kresťanským myslením. V publikovaných textoch porovnáva názory Edmunda Husserla a Tomáša Akvinského, pokúša sa vymedziť Husserlovu fenomenológiu voči iným filozofickým smerom, predkladá fenomenologicko-historickú štúdiu o diele Terézie z Ávily a podáva výklad Goetheho Fausta, či Dionýza Areopagitu. V štúdii Ontická štruktúra osoby sa potom venuje hlavnej oblasti svojho skúmania, problematike ľudskej osoby a jej poznania metódami fenomenologickej filozofie. Výber uzatvára kontemplatívno-mystická štúdia o význame Vianoc. Hoci sú texty Edity Steinovej venované rozmanitým témam, spája ich úsilie o hlbšie poznanie človeka, jeho miesta vo svete a vzťahu k bytiu, v ktorom existuje a zároveň ho v mnohých aspektoch presahuje.

Kniha britského spisovateľa a katolíckeho filozofa Gilberta K. Chestertona Svätý Tomáš Akvinský nie je klasickým životopisom. Aj keď v úvodnej poznámke autor čitateľa skromne uisťuje, že nechce byť ničím väčším než „len populárnou skicou veľkej historickej osoby, ktorá by mala byť pre svet viac známa“, predkladá nám takmer filmový príbeh stredovekých kultúrnych dejín prostredníctvom výnimočného farbistého štýlu rozprávania o tejto postave z dejín kresťanskej Európy. Cez optiku triezveho rozumu a pravdivosti rozvíja svoj postoj k svetu a viere, pričom ako východiskový bod mu slúži samotný sv. Tomáš Akvinský. Obaja títo veľkí muži majú pritom, ovládaní vášňou pre pravdu, schopnosť vyjadriť neviditeľné a ťažko uchopiteľné veci takým spôsobom, ktorý sa pre čitateľa stáva inteligentným zážitkom.

V deviatom čísle ročenky Studia Capuccinorum Boziniensia si môžete prečítať tieto štúdie: „Danteho františkánstvo“ od Giuseppe Mazzottu; „Dominik Mokoš OFM (1718 – 1776) a jeho kazateľská tvorba (Východiská a možnosti výskumu)“ od Angely Škovierovej; „‘Svatí z katakomb’ v kostele Narození Páně v pražské Loretě“ od Marie Vymazalovej; „Velký kostel menších bratří (Stavební vývoj  konventního chrámu sv. Ducha v Opavě)“ od Lucie Augustinkovej filozofické texty: „Normalita ako predpoklad skúsenosti“ od Daniely Bendžalovej „Ako mlčí obraz?“ od Ladislava Tkáčika. Medzi „varia“ je zaradená rozsiahlejšia správa: „Projekt Historical and Theological Lexicon of the Septuagint: Príklad hesla εὐλογεῖν ‘zvelebovať/žehnať’ od Heleny Panczovej list generálnych ministrov pri príležitosti 750. výročia smrti svätého Bonaventúru „Svätý Bonaventúra, hlas, ktorý je aktuálny aj dnes.“ Medzi „censurae librorum“ nájdete recenzie na novinky Ivana Geráta (ed.) „Téma Troch kráľov v umení a kultúre“, Stéphana Bretona (ed.) „Penser le silence“, Charlesa Bobanta „L’art et le monde. Une esthetique phénoménologique“ a Güntera Figala „Ästhetik der Architektur“. Ročenka Studia Capuccinorum Boziniensia je jediným recenzovaným vedeckým periodikom pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy vydávaným na Slovensku.

Číta: Pavel Kašpar Celkový čas: 10 hodín 7 minút Rozhovory a myšlenky dvou velkých mužů, držitelů Nobelovy ceny za mír, o tom, jak být šťastný v dnešním proměnlivém světě.„Pokud sám sebe vnímáte jako obyčejného člověka, jednoho ze sedmi miliard, není důvod mít pocit, že byste se měl chovat, jako byste byl někdo výjimečný. Ať už jsem s královnou nebo králem, prezidentem, premiérem či žebrákem, vždy mám na paměti, že jsme všichni stejní.“Svět kolem nás se rychle proměňuje, jsme svědky tragédií celosvětového významu, katastrof, (nejen) osobních neštěstí, nemocí, smrti – lze vůbec v takovém světě, v takové době prožívat radostný život a nenechat strasti, aby nás pohltily? Ano, lze pracovat na tom, abychom i v tom špatném uměli najít něco, co nás posouvá dál. Lze cvičit náš přístup k sobě samým a k ostatním kolem nás.Kniha radosti zprostředkovává dlouholeté zkušenosti dvou neuvěřitelných mužů, kteří navzdory nepředstavitelně těžkým životním zkouškám zůstávají veselými, nezbednými, soucitnými, odpouštějícími a neztrácejí víru ve všechny lidské bytosti.Douglas Abrams mistrně propojil životní příběhy dvou blízkých přátel – Jeho Svatosti dalajlámy a arcibiskupa Desmonda Tutua, jejich odpovědi na otázky týkající se překážek na cestě k radosti, pokory, humoru, odpuštění, vděčnosti, soucitu, velkorysosti a mnoha dalšího s vědeckými poznatky, které se probíranou tematikou zabývají. Audiokniha provází čtenáře cestou od zaměření na já, mně, moje k zaměření na my, nám, naše. Ukazuje nám, jak se poučit z utrpení (ať už vlastního nebo utrpení kolem nás), popřípadě jak si uvědomit, že jsme součástí velkého společenství a že v ničem, co prožíváme, nikdy nejsme a nebudeme sami. Nikdo z nás nedokáže uniknout utrpení. To však neznamená, že nemůžeme prožívat radost. Netrapme se kvůli věcem, které nedokážeme změnit. „Pokud s tím lze něco udělat, jaký je důvod ke sklíčenosti? Pokud se nic dělat nedá, k čemu je být sklíčený?“

Sedm studií. Aurelius Augustinus (354-430) není jen největším teologickým učitelem západního křesťanství, ale zároveň originálním filosofickým myslitelem, který v mnohém navázal na antické zdroje platonské, stoické a částečně aristotelské a v zajímavé křesťanské syntéze je zprostředkoval středověkému i novověkému myšlení. Stěží bychom našli téma evropské filosofie, pro něž by Augustin nebyl jednou z hlavních inspirací, ať už je to motiv času, svobody nebo lásky, ba dokonce hlubiny lidského nevědomí. Tato kniha si v sedmi dílčích studiích všímá nejen těchto typicky augustinovských témat, ale i některých méně známých otázek, jako je pozornost mysli, promýšlení aristotelské kategorie relace nebo pojetí umění.

Estetika ako fenomenológia. Systematický a zásadný príspevok venovaný problematike filozofie umenia a estetiky. Preklad diela významného nemeckého filozofa Güntera Figala „Ercheinungsdinge. Ästhetik als Phänomenologie“ z roku 2010. „Umelecké diela sú vecné, a preto je podstatnou súčasťou toho, že ich zakúšame aj to, že ich vnímame. Umelecké diela sú však iného druhu. Nie sú to veci, ktoré by sme mohli skúmať ako javy, ale sú to fenomenálne veci. Alebo naopak: sú to zjavy, ktoré sú vo svojej podstate vecami. Umelecké diela sú jedným slovom veci, ktoré sa javia – zjavy vecí, ktorých podstata spočíva v tom, že sa javia. A umelecké diela sú v tomto zmysle – ako veci, ktoré sa takto zjavujú – aj krásne.“

Francúzsku filozofku, mystičku, odborársku aktivistku Simone Weilovú (1909-1943), ktorej celým dielom preniká túžba po „poznaní celou dušou“, označil Albert Camus za „jediného veľkého ducha našej doby“. Filozofia podľa nej „nenapreduje, nevyvíja sa“, to, čo je v nej najpodstatnejšie, je jednota a totožnosť skutočnej múdrosti naprieč časom, čiže dotyk s večnosťou. Preto Weilová môže odmietnuť konceptuálne systematizácie, v ktorých sa skrýva totalitárna a napokon celkom imaginárna ambícia racionality na obsiahnutie celej Skutočnosti.Zakorenenosť, jeden z dvoch najvýznamnejších a zároveň posledný autorkin text, ostal pre jej smrť nedokončený. Ako pri mnohých Weilovej textoch dejinné a politické udalosti slúžia autorke ako východisko a matéria pre filozofickú reflexiu. Z tohto hlbokého, inšpiratívneho diela presvitá Weilovej snaha poskytnúť tým, ktorí budú riadiť povojnovú obnovu Francúzska a určovať jeho ďalšie smerovanie, zreteľné, ušľachtilé a hrubou silou nepoškvrnené kritériá pre vedenie ich pôsobenia. Ich zvrchovanou korunou je pre autorku Boh v zmysle platónskeho Dobra, ktoré jediné môže byť hlavným regulatívom skutočne ľudskej spoločnosti a súčasne predstavuje horizont pre naplnenie a prekročenie individuálnej ľudskej existencie.

Kniha přibližuje konstruktivní využití podnětů vycházejících z různých podob teorie kolektivní paměti v biblických studiích a současně s nimi vede kritický rozhovor. Ve třinácti kapitolách se zabývá teoretickými otázkami na poli filozofie i různými pokusy o aplikaci v oblasti biblických textů, dějin Izraele a raného křesťanství. Poskytuje tak představu o možném přínosu teorie kolektivní paměti pro biblistiku, ale i o jejích problematických místech a limitech.

Výber z prednášok. Edita Steinová je považovaná za jednu z najdôležitejších žien 20. storočia. Jej listy ženám sú výsledkom reflexívnych diskusií s predstaviteľmi katolíckeho feministického hnutia v nemecky hovoriacich krajinách medzi svetovými vojnami.Kniha Žena - Edita Steinová obsahuje aj nedostupné materiály o spiritualite laickej i zasvätenej ženy. Kniha je zbierkou esejí, ktoré vznikli po dlhých hodinách uvažovania a diskutovania o splnení úlohy ženy vo všetkých oblastiach života. Recenzia: Žena - Edita Steinová na stránke Blog.Zachej.sk

Křesťanská filozofie Pána prstenů. Aj keď sa nič nemôže rovnať dobrodružstvu pri čítaní Tolkienovho majstrovského diela, Pána prsteňov, Peter Kreeft tvrdí, že aj cesta k jeho základnej filozofii môže byť ďalším vzrušujúcim dobrodružstvom.A tak autor berie čitateľov na poznávací zájazd až do základov filozofie Stredozeme. Rozdelil ich na 50 kategórii a tie sú sprevádzané tisíckami úryvkov z veľdiela spod pera Tolkiena.Vzhľadom na to, že je plná filozofických otázok dá sa táto kniha považovať za pútavý úvod do filozofie. Ku každej téme autor pridáva nástroje pomocou ktorých bude dielo a jeho výklad zrozumiteľnejšie.

„Dobre som pochopila, prečo k nám bohovia nehovoria otvorene ani nám nedovolia odpovedať.... Prečo by mali počúvať bľabotanie, o ktorom sme presvedčení, že ho máme na mysli? Ako sa s nami môžu stretnúť tvárou v tvár, kým nemáme tvár?“Držíte v rukách majstrovské dielo, ktoré mnohí kritici nazvali najlepším románom o láske, aký bol napísaný v 20. storočí. C. S. Lewis uchopil klasický grécky mýtus lásky medzi Psyché a Kupidom a prerozprával ho úplne novým spôsobom z pohľadu Orual, staršej sestry Psyché.Škaredá a zatrpknutá Orual bezmedzne miluje svoju sestru Psyché a veľmi ju zraní, keď Psyché obetujú bohu Hory. Psyché sa nesmie pozrieť na tvár boha, ale na naliehanie Orual tak urobí a za túto zradu ju boh od seba odoženie. Z Orual sa stáva kráľovná, mocná, ale bez lásky, a hoci celý život čaká na reakciu bohov, tí mlčia. Až na konci života, v snoch o svojej stratenej, milovanej sestre, nájde odpovede na svoje otázky.„Najvýznamnejšie a najnádhernejšie dielo, ktoré Lewis vytvoril.“ Chad Walsh, New York Herald Tribune

Denníky z rokov 1941-1943. Pútavé čítanie Denníkov mladej holandskej Židovky Etty Hillesum (1914 – 1943) odhaľuje jej mimoriadny životný príbeh, neobyčajnú duchovnú skúsenosť, ktorá sa zrodila v hrôze holokaustu: zaznieva v nich bezhraničná dôvera v Boha, detská jednoduchosť a otvorenosť, úplná oddanosť a služba blížnym. Skúsenosť utrpenia uprostred pekla hitlerovského prenasledovania v Amsterdame a neskôr v koncentračnom tábore Westerbork v nej neprekrýva zmysel pre krásu života. Autorka Denníkov túžila stať sa spisovateľkou. Toto prianie sa jej paradoxne splnilo mnoho rokov po smrti. Jej dielo sa natrvalo zapísalo do európskej kultúry ako veľké svedectvo víťazstva postoja milosrdenstva a služby nad krutosťou a nenávisťou, ktorú hlásala a uplatňovala totalitná ideológia. Denníky sa stretli s veľkým záujmom takmer vo všetkých krajinách západnej Európy.

Knihu Štyri lásky si môžete zakúpiť v novom vydaní z roku 2014. V písme je napísané, že láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa... Ľudská láska je odrazom Božej lásky a zároveň Boh je láska. Autor knihy Lewis popisuje štyri základné druhy ľudskej lásky: náklonnosť, priateľstvo, eros a kresťanskú lásku (Božiu lásku). Ďalej skúma možnosti a problémy lásky medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi, a lásky Božej, ktorá je prameňom lásky. Zamýšľa sa aj nad otázkami ohľadom sexu, sebectva, žiarlivosti, pýchy, falošného sentimentalizmu, dobrého a zlého správania sa vo vzťahu a väčšej potreby smiechu medzi manželmi. Autor varuje, že existuje nebezpečenstvo, ktoré sprevádza plody lásky, ale odporúča ho prijať, pretože "peklo je jediné miesto okrem neba, kde môžeme byť v bezpečí pred nebezpečenstvom z lásky". Táto kniha učí ako sa snažiť, aby sa prebudila v nás láska, prostredníctvom ktorej sa všetky veci stanú možnými.Recenzia: Štyri lásky na stránke Dobré čítanie.sk

Jeden je známy autor knihy Meno Ruže, uznávaný učenec a filozof.Druhý bol vynikajúcim duchovným a rešpektovaným odborníkom na Nový Zákon.V tomto intelektuálne stimulujúcom dialógu často protivníckom ale vždy priateľskom, títo dvaja muži: Umberto Eco a Carlo Maria Martini stojaci na opačných stranách dverí kostola, diskutujú o najkontroverznejších problémoch tohto času ako je:apokalypsa,potraty,ženy v duchovenstve aetika.Na prelome tisícročí odštartovali iskrivú debatu, pričom si boli neustále vedomí priepasti medzi vierou a ateizmom, ktorá ich oddeľovala no nezabránila v tom, aby vzájomne tolerovali názor toho druhého.V čo verí, kto neverí? je knihou, v ktorej je zachytená korešpondencia medzi týmito dvoma mužmi, ktorí pozdvihli konverzáciu na tému náboženstva na vyššiu inteligentnejšiu úroveň.Recenzia V čo verí ten, kto neverí? na stránke Dobré čítanie.sk.

Starokresťanská knižnica, zväzok 8. Môže svätý teológ na vrchole svojho pôsobenia napísať príručku, v ktorej podá podstatu kresťanského života na zemi? Jeden z najväčších kresťanských teológov, biskup, svätý Augustín z Hippo (354 – 430) sa o to pokúsil vo veku asi 66 rokov. Enchiridion teda vznikol v rokoch 421 – 422/423. Jeho základným presvedčením je, že Bohu je potrebné slúžiť s vierou, nádejou a láskou (porov. 1 Kor 13,13). Tieto tri čnosti tvoria základnú osnovu diela, ktoré poznáme pod názvom Enchiridion ad Laurentium alebo De fide (et) spe et caritate.Krédo alebo Vyznanie viery (Symbolum) slúži na vysvetlenie čnosti viery a modlitba Pána (oratio Dominica) na vysvetlenie čnosti nádeje. Augustín potom vysvetľuje čnosť lásky na základe Ježišovho zosumarizovania celého zákona do prikázania lásky k Bohu a blížnemu.Toto výnimočné dielo predstavuje akýsi katechizmus, celostný a skrátený pohľad na vieru, nádej a lásku u svätého Augustína. Všetky závažné témy, o ktorých hipponský biskup premýšľal počas celého svojho života, majú svoje teologické vyjadrenie v Enchiridione. Enchiridion predstavuje vynikajúcu syntézu obrany náuky o milosti v jej súvislostiach s ostatnými časťami dogmatickej teológie.Počas stáročí, od stredoveku až po súčasnosť, ostáva Augustín prominentným autorom. Jeho diela sa neustále prekladajú do rôznych jazykov a jeho myslenie sa študuje. Monografická štúdia, preklad, poznámky, indexy: ThLic. Miloš Lichner SJ, D. Th.

Kniha vyšla aj v slovenskom jazyku: O zármutku.Autor do tejto útlej knihy vlial celú svoju bolesť - jeho milovaná žena Joy zomrela a prázdno ktoré zostalo navonok, no i v jeho emóciach je neznesiteľné. Aký má dôvod veriť, že Boh je dobrý? Otázky, ktoré sa zdali byť raz a navždy zodpovedané, znova ožívajú v celej svojej trýznivej a bolestnej podobe. Lewisova tragická skúsenosť bola stvárnená v britskom filme Shadowlands (Krajina tieňov). Tematicky príbuzná kniha od totožného autora je Problém bolesti.C. S. Lewis sa narodil v Írsku v roku 1898. Rok študoval na Malvern College a potom u súkromného učiteľa. Získal najvyšší titul z gréckej a latinskej literatúry, filozofie a starovekej histórie a tiež z anglického jazyka. V rokoch 1925–1945 bol stálym profesorom na Magdalen College. V roku 1954 sa stal profesorom stredovekej a renesančnej literatúry na univerzite v Cambridge. Bol výnimočným a obľúbeným prednášajúcim, ktorý natrvalo a významne ovplyvnil svojich študentov.

Staroveký človek pristupoval k Bohu (či dokonca k bohom) tak, ako obvinený predstupuje pred sudcu. Pre moderného človeka sa roly obrátili. On je sudcom; Boh je na lavici obžalovaných. Je celkom zhovievavým sudcom; ak môže Boh rozumne zdôvodniť, že je Bohom, který dovoľuje vojnu, chudobu a choroby, je pripravený si ho vypočuť. Súd môže dokonca skončiť tým, že Boh je zbavený viny. Dôležité je však to, že človek zastáva rolu sudcu a Boh se ocitol na lavici obžalovaných. Zbierka vynikajúcich esejí, ktoré sú považované za klasické dielo tohoto mysliteľa, spisovateľa a apologetu. Lewis, známy svojimi jemnými postrehmi a takmer neuveriteľnou schopnosťou predvídať, nás sprevádza takými problémami ako napríklad: vzťah náboženstva a vedy, svätenie žien za kňazov v anglikánskej cirkvi, obhajoba zázrakov v kresťanskej zvesti a celým radom ďalších teologických a spoločenských té­m.

"Nikdy som nebol takým hlupákom, aby som si predstavoval, že som oprávnený vyučovať o mravnej sile a trpezlivosti. Môžem čitateľom ponúknuť len svoje presvedčenie o tom, že ak má znášať bolesť, trocha odvahy pomáha viac než mnoho vedomostí; trošku ľudského súcitu viac než mnoho odvahy a najjemnejší dotyk Božej lásky viac, než toto všetko dokopy." (C. S. Lewis)Jedna z najvýznamnejších kníh C. S. Lewisa, v ktorej sa autor zamýšľa nad utrpením v našom živote, hľadá jeho miesto a vyrovnáva sa s otázkami, ktoré napadajú človeka v súvislosti s bolesťou.Tematicky podobná kniha od toho istého autora je titul Svědectví o zármutku, v ktorom sa autor vyrovnáva so smrťou svojej manželky, ktorá prehrala boj s rakovinou.

V minulosti bola vnímaná spoločenská hodnota ženy nižšia ako hodnota muža. Často boli ženy znevažované no na druhej strane sa považovali za privilegované. Dr. Alice von Hildebrand charakterizuje rozdiel medzi týmito názormi podľa toho, či sa na ženu dívame zo sekularistického pohľadu alebo z pohľadu nadprirodzeného. Alice von Hildebrand hovorí, že pokusy feministiek získať rovnosť s mužmi prostredníctvom ich napodobňovania sú neprirodzené, hlúpe a deštruktívne. Vznešená a požehnaná úloha matky poukazuje na skutočné privilégium byť ženou. Mária – žena, ktorá svojim životom posvätila panenstvo i materstvo, ukazuje smer, ktorým sa ma uberať ženskosť každej doby.Alice von Hildebrand sa narodila v roku 1923 v Bruseli v Belgicku. V roku 1940 sa presťahovala do Spojených štátov a získala magisterský titul a doktorát filozofie na Fordhamskej univerzite v New Yorku. Prednášala na Hunter College v New Yorku i na viacerých univerzitách. Je uznávanou katolíckou filozofkou, lektorkou a autorkou niekoľkých kníh.

Kozmická trilógia - časť druhá. Perelandra, druhá kniha úspešnej Kozmickej trilógie z pera svetoznámeho kresťanského mysliteľ a filozova C. S. Lewisa pokračuje v dobrodružstvách neobyčajného profesora Ransoma. Čeliac najdeštruktívnejším ľudským slabostiam, pokušeniam musí tento veľký človek zápasiť so zlom na novej planéte Perelandra, ktorú okupujú sily temna.Podľahne Pelerandra útokom zlých bytostí, ktoré chcú vytvoriť nový svetový poriadok a preto musia zničiť starú a krásnu civilizáciu? Alebo zo seba zhodí jarmo skazenosti a úpadku a dosiahne duchovnú dokonalosť? Výsledok mohutného boja, ktorý v sebe profesor Ransom zvádza nakoniec určí osud a smerovanie tejto mierumilovnej planéty. Prvá kniha Kozmickej trilógie nesie názov Malakandra.

"Chválime to, z čoho máme radosť, pretože chvála nielen vyjadruje, ale aj dokončuje pôžitok; je jeho dovŕšením.“Žalmy boli písané ako piesne; mali by sme ich čítať ako poéziu, v duchu textu piesne, nie ako kázanie, alebo pokyny. Žalmy sú tak ako básne zahalené tajomstvom. V knihe Úvahy nad žalmy nám C. S. Lewis, jeden z najvýznamnejších a najdôveryhodnejších cestovateľov cesty viery, pomáha odhaliť ich význam v našom každodennom živote a vo svete.Úvahy nad žalmy sú čitateľné znovu a znovu, v tomto diele môžeme nájsť radosti aj ťažkosti a vždy skutočné osvietenie a transcendentné okamihy milosti.

Titul vyšiel aj v češtine: Svätý František z Assisi (2017).Pohľad na svätého Františka môže byť v modernej angličtine napísaný mnohými spôsobmi. Autor sa musí medzi nimi rozhodnúť a Gilbert Keith Chesterton si vybral spôsob, ktorý je snáď zo všetkých najťažší.Na začiatok, ako už svedčí názov knihy Svätý František z Assisi, ide o najúžasnejšieho človeka ako postavu svetskej histórie a model sociálnych čností. Autor mohol napísať (čo by ale znamenalo veľmi málo), že svätý František bol veľmi vyspelý na svoj vek. Ale mohol tak isto povedať (a to je pravda), že bol naklonený ku všetkému, čo zaváňalo modernizmom:láska k prírode,láska k zvieratám,sociálne cítenie,zmysel pre duchovné nebezpečenstvo spôsobené prosperitou a dokonca aj majetkom.Všetky veci, ktorým dovtedy len málokto rozumel. Všetko toto, čo bolo po prvýkrát objavené u Tolstoja bolo pre svätého Františka samozrejmosťou.Kniha Svätý František z Assisi je unikátnou výpoveďou o živote muža, ktorý raz a navždy zmenil dejiny.

Listy skúseného diabla jeho mladšiemu kolegovi. Vo svojom klasickom diele nás C.S. Lewis zasväcuje do korešpondencie medzi dvoma diablami: skúseným Krutodlakom a jeho synovcom Svrabomilom. Krutodlak zastáva byrokratickú funkciu v pekelnej hierarchii a je mentorom neskúseného Svrabomila. Ten práve začína svoju démonickú kariéru v službách „Otca v Hlbinách“ a bol poverený, aby odviedol nového kresťana – “pacienta” – od viery a povzbudil ho k hriechu.Kniha satirickým spôsobom poukazuje na mnohé bežné problémy ľudského života a kresťanskej viery, ako je otázka dobra a zla, pokušenia, pokánia a milosti. Krutodlak a Svrabomil žijú vo svojom morálne prevrátenom svete, kde je chamtivosť a dosiahnutie vlastného prospechu najväčšou hodnotou. Démoni nie sú schopní porozumieť tajomstvu Božej lásky k ľuďom alebo pripustiť možnosť nezištných ľudských cností. Nové vydanie obsahuje v slovenčine doteraz nepublikovanú autorovu esej o knihe.

Márnosť, utrpenie, láska. "Bol som filozofom po celý svoj život dospelého a tri najhlbšie knihy filozofie, aké som kedy čítal sú Kazateľ, Jób a Pieseň Piesní.“ Takto hovorí Peter Kreeft vo svojej knihe Tri filozofie života. Tá odráža skutočnosť, že najväčšie filozofie života sú reprezentované práve v týchto knihách:život je márnosť,život je utrpenie,život je láska.Pomocou týchto troch kníh Kreeft ukazuje, že my všetci hráme v Danteovom veľkom epose, v Božskej komédii, kde ideme z Pekla do Očistca, z Očistca do Neba. No tento epos je hraný v našich srdciach a životoch, tu a teraz. Rovnako ako cesta v Danteho epose, aj v týchto knihách sledujeme postupné stúpanie – z Kazateľa do Jóba, z Jóba na Pieseň Piesní. Láska je konečná odpoveď na Kazateľovo pátranie – alternatíva márnosti a pravý zmysel života. Kreeft vidí v týchto knihách stelesnenie teologických cností viery, nádeje a lásky a zásadné zhrnutie duchovnej histórie sveta.

Medzi najvýznamnejších matematikov a fyzikov 17. storočia patrí Blaise Pascal. V jeho diele Myšlienky by sme však o tom ťažko našli akúkoľvek zmienku. Pascalovým úmyslom totiž bolo obrátiť "libertínov" (intelektuálov patriacich k elite vtedajšej francúzskej spoločnosti) späť na katolícku vieru, a to prekvapujúcim nápadom: Pascal ich vyzýva uzavrieť stávku, či Boh existuje. Podľa Pascala aj neveriacim a pochybujúcim sa oplatí "tipnúť si", že Boh existuje, pretože ak sa človek zmýli, nič nestratí, ak však "uhádne", zabezpečí si večný život.

Nepotrebujeme vedieť, ako by sme sa mali modliť, keby sme boli dokonalí; ale ako by sme sa mali modliť takí, akí sme. (C. S. Lewis)Čo robíme počas modlitby?Na čo myslíme?Čím je v skutočnosti tento najintímnejší rozhovor nášho srdca, náš dialóg s Bohom?Akú formu má naša modlitba, akú pravidelnosť, obsah?...A sme vôbec presvedčení o tom, čo hovoríme?Kniha O modlitbě – Dopisy Malcolmovi je zbierkou listov C. S. Lewisa jeho blízkemu priateľovi, ktorá opisuje autorove úvahy o všetkých aspektoch modlitby a jej vplyve na životy a duše veriacich. S hĺbkou, vtipom a inteligenciou nás Lewis privádza bližšie k pochopeniu úlohy modlitby v našich životoch a ukazuje nám spôsoby, akými by sme mohli zlepšiť náš vzťah s Bohom.