Reportáže, rozhovory

Číta: Rudolf Pellar, Jiří Hanák Celkový čas: 17 hodín 33 minút Ve známém díle představuje vynikající český spisovatel prezidenta Masaryka, jeho životní vzpomínky, filozofické, etické, politické zásady, vztah k demokracii, novému státu a jeho občanům, jak se mu vyjevily v řadě osobních rozhovorů. Jejich umělecká reprodukce stále budí dojem, že k posluchači promlouvá prezident sám. Hovory vznikaly před více než sedmdesáti lety, nyní se však posluchači dostávají v nové podobě.

ľudí, ktorí sa nevzdávajú na svojej ceste za úspechom aj napriek nepriazni osudu a mnohým prekážkam v spoločnosti, ktoré každý deň prekonávajú.„Mrzí ma, že v našej spoločnosti neplatí rovnaký meter pre všetkých. Málokedy napríklad počuť o tom, v čom sme my, Rómovia, dobrí a v čom vynikáme. Znepokojuje ma to, pretože aj medzi nami je veľa úspešných ľudí. Bol by som radšej, keby ľudia hovorili na základe vlastných skúseností a nie na základe toho, čo čítajú alebo im to niekto podsúva“, priznáva Adrián.

Čo je horšie ako trest smrti? Po prečítaní tejto knihy to budete mať jasné: je to doživotný trest odňatia slobody. Desať doživotne odsúdených zločincov, s trvalým pobytom v Ústave na výkon trestu v Lepoldove, hovorí o svojom každodennom živote za mrežami, o príčinách, ktoré ich tam dostali, ale aj o svojich snoch a túžbach. Rozhovory, ktoré vznikli na základe dva roky trvajúcej korešpondencie medzi autorom knihy a odsúdenými, sú otriasajúce svojou úprimnosťou a autenticitou. Galéria výpovedí je pestrá: od úsečného sériového vraha Ondreja Riga (9 vrážd), cez štylisticky obratného Ľubora Masára (lúpežná vražda), cynického Miroslava Borbélyho (2 vraždy), až po obete alkoholizmu, neutešenej sociálnej situácie či vlastnej demencie ako Zoltán Keka (2 vraždy), Jaroslav Garaj (4 vraždy) alebo Miroslav Dubaj (2 vraždy). Spoločnosť dopĺňajú Ján Karvai a Jozef Koky, ktorí doživotie dostali v rámci zásady Trikrát a dosť za lúpežné prepadnutie.Títo muži zrejme v Leopoldove aj zomrú. Tak znie ich rozsudok a každý z nich vie prečo. Tí najstarší z nich už majú odsedených vyše dvadsať rokov, ale údesné zločiny, ktoré spáchali, dodnes nevybledli. Táto kniha sa nedá prečítať na jeden záťah. Treba si ju dávkovať. Životné príbehy zatratencov, napísané ich vlastnou rukou, nie sú žiadnou slepačou polievkou pre dušu, ale skôr horkou pravdou o živote, ktorý sa stal trestom.

Trpí aj u Vás v rodine niekto schizofréniou? Je niekto vo Vašej blízkosti závislý? Pokračovanie úspešnej knihy s názvom Chcel som to skúsiť iba raz od mladého autora, ktorý práve kvôli drogám ochorel a dnes bojuje nie len s návykovými látkami, ale aj s rôznymi hlasmi a halucináciami. Jeho svet je miestami dosť nereálny, ale vďaka tejto knihe sa s Vami podelí o svoje každodenné prežívanie. Jeho príbeh pochopí len ten, kto má o túto úprimnú spoveď záujem...

Bez domova do domova. Sedem ľudí, sedem silných príbehov a jeden e-book. Tetokrát venovaný náročnej téme, ktorá je akýmsi tabu v našej spoločnosti. Čo prežíva biologický rodič, keď svoje dieťa opúšťa za bránami detského domova? Na čo myslí dieťa, ktoré zrazu dostane adoptívneho súrodenca? Ako sa cíti mladý človek, keď po odchode z detského domova ide po prvýkrát do biologickej rodiny? Príbehy Bez domova – do domova sú príbehy o hľadaní lásky a precítení silného puta. O hľadaní pokoja a túžbe mať rodinu. A o potrebe byť pre niekoho v živote dôležitým. Tento e-book vznikol vďaka podpore Nadácie VÚB.

Ako skončili hlavní aktéri káuz, ktoré rozkryl Ján Kuciak Dvadsiateho prvého februára 2023 uplynie päť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pri tejto príležitosti vychádza mimoriadna knižná publikácia Kuciak.Vyše 350-stranová kniha je výberom článkov Jána Kuciaka, ktoré vyšli v rokoch 2015 až 2018 na spravodajskom webe Aktuality.sk. Investigatívne reportáže a analýzy, rozdelené do dvanástich tematických celkov, ilustrujú originálne infografiky a desiatky ikonických fotografií. Súčasťou grafického spracovania knihy sú novinárove poznámky, sumáre, tabuľky, rukopisy či dokumenty, s ktorými pracoval.Pôvodné odhalenia Jána Kuciaka dopĺňajú najnovšie informácie o hlavných aktéroch káuz. Autorkami aktualizačných textov sú členky investigatívneho tímu Aktuality.sk Annamária Dömeová a Laura Kellöová.Špeciálna knižná publikácia Kuciak je nielen zrkadlom pokriveného systému našich ľudí, ktorý sa počas vlád Smeru zakorenil na všetkých úrovniach štátu. Je poctou výnimočnej novinárskej osobnosti, ktorú umlčala ruka nájomného vraha. S odstupom piatich rokov potvrdzuje, že Ján Kuciak predbehol dobu a svojou precíznou prácou s otvorenými zdrojmi položil základy modernej investigatívnej žurnalistiky na Slovensku.

Odhaľoval prešľapy a podozrivé obchody mocných. Upozorňoval na klientelizmus a korupciu za bývalých vlád Smeru. Rozkrýval pavučinu vzťahov smerujúcich na najvyššie poschodia politiky a biznisu. Napokon zomrel rukou vraha, ktorý popravil i jeho snúbenicu. Sledujte krok za krokom vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla spoločnosťou, vyvolala najväčšie občianske protesty od novembra ’89 a spôsobila búrku na politickej scéne.Kniha Vražda Jána a Martiny: Vyšetrovanie vychádza na šieste výročie spomienky na novinára a archeologičku. Autorka Laura Kellö Kalinská sleduje kauzu od konca februára 2018, keď sa dostali na svetlo sveta oficiálne informácie o ich smrti. Odvtedy absolvovala stovky stretnutí, rozhovorov a konzultácií a naštudovala tisícky strán dostupných dokumentov. Výsledkom je kniha, ktorá prináša zhrnutie všetkých faktov na jednom mieste, vyvracia špekulácie a vysvetľuje verejnosti, prečo pred súdom napokon skončili, respektíve boli medzičasom právoplatne odsúdení konkrétni obžalovaní.Autorka v knihe analyzuje, čo sa dialo po príchode prvej policajnej hliadky na miesto činu v nedeľu večer 25. februára 2018, aké chyby sprevádzali prvotnú obhliadku a ktoré nepovolané osoby prišli do Veľkej Mače. Detailne mapuje kroky najväčšieho vyšetrovacieho tímu v dejinách slovenskej kriminalistiky pod vedením Petra Juhása. Podrobne rozoberá, na základe čoho vylúčili muži zákona jednotlivé vyšetrovacie verzie i falošné stopy. Čitateľ sa tak na základe faktov a logických argumentov dozvie, ako policajti vyskladali obraz posledných hodín Jána a Martiny pred smrťou aj čo robili páchatelia niekoľko dní i pár desiatok minút pred zločinom. Dostane tiež odpoveď na otázky, prečo bol identikit už „len“ návnadou či prečo nemohli k dolapeniu vrahov pomôcť satelitné snímky z americkej družice. Pridanou hodnotou knihy je doteraz nepublikovaná fotodokumentácia vyšetrovacieho pokusu polície i neskoršej rekonštrukcie zločinu za účasti vraha, unikátne zábery Miroslava Marčeka z výsluchovej miestnosti, keď sa po mesiacoch mlčania rozhodol povedať pravdu, či fotografie z konfrontácie Aleny Zsuzsovej a Zoltána Andruskóa. Nechýbajú snímky dôkazov a kľúčových dokumentov vrátane priznania vraha či prvej výpovede šoféra, zábery z policajných razií aj zo sledovania podozrivých pred ich zadržaním.

Odvaha k ľudskosti. Tretia kniha Petra Bárdyho vás opäť zavedie do zákulisia slovenskej politickej scény. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch titulov však bude v centre príbehu žena. Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá pár mesiacov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ohlásila kandidatúru a ako politická outsiderka porazila ostrieľaného diplomata symbolizujúceho toxicitu vlád Smeru. Veľké víťazstvo znamenalo aj veľké očakávania a nádeje zo strany slovenskej verejnosti. Nakoľko sa ich podarilo naplniť, sa dozviete v najnovšej knihe z dielne Aktuality.sk Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti.Šéfredaktor Aktuality.sk sa podobne ako pri písaní predchádzajúcich dvoch politických bestsellerov stretol s mnohými ľuďmi z okolia ústrednej postavy knihy: nielen so súputníkmi, so spolupracovníkmi a s blízkymi ľuďmi Zuzany Čaputovej, ale aj s analytikmi a odborníkmi na slovenskú i zahraničnú politiku. Výsledkom niekoľkomesačného úsilia je obraz prvej ženy v prezidentskom kresle zasadený do turbulentného príbehu slovenskej demokracie.Kniha s názvom Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti však nebude iba portrétom štátničky a zrkadlom slovenskej politiky reprezentovanej takmer výlučne mužmi. Bude aj sondou do mysle a pocitov obyčajnej ženy Zuzany Čaputovej – matky dvoch dcér, právničky a občianskej aktivistky, ktorá sa rozhodla postaviť zlomoci mocných.

Cesta k Wigan Pier je reportážnym spracovaním autorovho pobytu na priemyselnom severe Anglicka v roku 1936, krátko po skončení veľkej hospodárskej krízy. George Orwell sa zameriava predovšetkým na banícku komunitu a jej životné pomery a postoje. Jeho návštevy v tmavých baniach aj preplnených domoch poskytujú drsný obraz toho, ako v tom čase žila pracujúca i nepracujúca chudoba. Zúfalstvo a bieda, ktoré tento obraz sprostredkúva, majú desivú silu, ktorá presahuje hranice času a štátov.Kniha je zároveň aj Orwellovou cestou k socializmu, keď skúma svoje vlastné vnútro. Narodil sa v britskej strednej triede a spomína, ako postupne začal pochybovať a neskôr nenávidieť prísne triedne bariéry, ktoré rozdeľovali vtedajšiu britskú spoločnosť. Pretože v jeho mysli socializmus v konečnom dôsledku znamená len jeden pojem: „spravodlivosť a sloboda“. Osudy ľudí z robotníckej triedy vykresľuje na základe vlastných skúseností, bez prikrášľovania a idealizácie, ale aj bez predsudkov, akými v tom čase trpeli mnohí mestskí intelektuáli.

Spoznajte najšpinavšie praktiky tajného komanda SIS! Od autora bestselleru Krycie meno Bežec. Píšu sa roky 1995 - 1998. Na Slovensku vrcholí mečiarizmus. Za bieleho dňa miznú ľudia z ulíc. Tajní ich odvážajú na odľahlé miesta a podrobujú zostreným výsluchom. Úderné jednotky SIS odpočúvajú prezidenta a špicľujú v opozičných kruhoch. Nasadzujú na politikov profesionálne zvodkyne, zastrašujú novinárov a podnikajú mnohé iné zločinné operácie. Vyčíňanie tajnej služby v divokých 90. rokoch je zväčša spájané s únosom prezidentovho syna. Kniha Komando 52 ukazuje, že touto gangsterskou a zbabranou operáciou sa to všetko len začalo. Niekoľko dní po únose si celé Slovensko šepkalo, že za únosom stojí SIS. Preto musel námestník riaditeľa SIS Jaroslav Svěchota rázne konať. Zostavil komando, ktoré bolo nielen odhodlané a akčné, ale aj dostatočne profesionálne, aby neboli jeho temné operácie okamžite odhalené. Vznikol najobávanejší útvar SIS: 52. oddelenie, známe aj ako päťdesiatdvojka.Peter Tóth, autor bestselleru Krycie meno Bežec, svojou novou knihou Komando 52 otvára čitateľom ďalšie komnaty sveta tajných služieb, v ktorých boli až doteraz ukryté tie najšpinavšie operácie SIS.

Ako bola odhalená najväčšia mediálna manipulácia. Kauza Cervanová II. je pokračovaním napínavého príbehu o vrahoch a ich morálnych spolupáchateľoch.Popisuje nielen fakty o najznámejšom slovenskom kriminálnom prípade. Ponúka oveľa viac. Odhaľuje najväčšiu mediálnu manipuláciu v našich novodobých dejinách a predstavuje jej hlavných aktérov. Nanešťastie nejde o fikciu, ale o krutú realitu. Autor vychádza iba z overených faktov a písomných dôkazov. Nejde o román, ale o dokumentárne rozprávanie ako spravodlivosť len o vlások zvíťazila nad vrahmi mladej študentky. Príbeh je plný zápletiek zo súdnych siení, zasvätene rozpráva o politických intrigách a mediálnych manipuláciách. Neodbite naznačuje, že realita a jej obraz v médiách sú od seba vzdialené tisíce svetelných rokov. Ako sa mohli stať z vrahov mediálne hviezdy? Ako fungujú najúčinnejšie mediálne lži? A prečo má mediálna manipulácia na verejnosť väčší vplyv ako právoplatné rozhodnutia súdov? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky ponúka Kauza Cervanová II.

Ako vrahovia klamali verejnosť a vysmievali sa spravodlivosti. Kauza Cervanová je strhujúco prerozprávaný priebeh vyšetrovania vraždy študentky Ľudmily Cervanovej. Návod na čítanie je obsiahnutý v podtitule Ako vrahovia klamali verejnosť a vysmievali sa spravodlivosti. Okrem napätia podáva zdrvujúcu kritiku mediálnej manipulácie, založenej na vykresľovaní vrahov ako obetí, čím je tento takmer 40 rokov starý príbeh aktuálny aj dnes.Autor v spolupráci so sudcom Jurajom Klimentom zhromaždil dosiaľ nepublikované dokumenty a informácie, odhaľujúce šokujúce fakty o tomto brutálnom zločine. Bývalý dozorový prokurátor Milan Valašík sa pri čítaní rukopisu Kauzy Cervanová s veľkým prekvapením vyjadril: „Odkiaľ ste to všetko vyhrabali? V roku 1982 som na súde zastupoval obžalobu, ale to, čo sa vám podarilo odhaliť o intrigách páchateľov, sú aj pre mňa nové fakty.“Peter Tóth po debute Krycie meno Bežec a ďalšom bestselleri Komando 52 prichádza s treťou knižnou publikáciou Kauza Cervanová. Jej prvý diel držíte v rukách a je to čítanie, ktoré si nemôžete nechať ujsť.

Denis Diderot (1713 - 1784) - francúzsky osvietenský filozof, významný encyklopedista, moderný románopisec a teoretik umenia. Hlavného protagonistu Rameaua, synovca významného hudobného skladateľa, priemerne nadaného muzikanta, bezcharakterného a morálne spustnutého bohéma, ktorý si za spoločenskú a mravnú degradáciu vylieva žlč na celom okolí, vykresľuje Diderot ako "od prírody zasväteného všetkým vrtošivým Vertumnom... žijúceho zo dňa na deň, smutného alebo veselého, podľa okolností", čo si "buduje šťastie na nerestiach, ktoré dostal do vienka ako vrodené vlastnosti a teda bezpracne získal, ktoré si bez námahy uchováva, lebo sa zhodujú s morálkou národa", aby dosiahol výraznejší protipól svojho "ja" tlmočiaceho názory v zhode so zdravým rozumom a konvenčnou morálkou. V skutočnosti premietol do filozofického svetlú a temnú stránku seba samého, líce a rub rozdvojeného filozofa s markantnými sklonmi k paradoxom a extrémom; načrtol plastický obraz bonvivána hľadajúceho vznešenosť v zlobe, "ducha, ktorý sa odcudzil sám sebe", ako sa vyjadril nemecký filozof Hegel. Rozhovor popretkávaný satirickými šľahmi, ktorými si Diderot vyrovnáva účty s nepriateľmi jeho Encyklopédie, vyúsťuje do výstižného záverečného výroku "Kto sa smeje naposledy, smeje sa najlepšie", ktorý vnímavým percipientom akosi veľa napovie...

Útržky spomienok, postrehy a mikropríbehy. Horolezci na Moste SNP, pokazená žltá malinovka, mana v nemocničnej posteli s vystretými rukami, problém s vyslovovaním hlásky r, televízia nakrúca žatvu. Smiešne, smutné, sentimentálne i poloironické. Autobiografické príbehy s nábehom k dokumentárnosti, nie však k nude, zachovávajú si sviežosť historky či histórie s mikropointou. Faktografickú hodnotu majú autorove záznamy z konkrétnych stretnutí so známymi osobnosťami (Karol Wojtyla), či záznam konkrétnej situácie novembrových udalostí o vytvorení Štúdia Dialóg. V texte sa mihnú známe mená (Milan Kňažko, František Mikloško) a menej známe výroky. Napoly poviedky, napoly reportáže. Miestami subjektívne, esejisticky ladené portrétiky osobností (fotograf Anton Ivan Székely, prvý slovenský kozmonaut, plukovník Ivan Bella). Prozaik dopĺňa žurnalistu do vcelku šťastnej syntézy. Kniha bola ocenená hlavnou cenou českej Literárnej vysočiny Quo vadis za rok 2009.

Dá sa v ľadom spútanej krajine uvažovať o niečom inom ako o prežití? Samozrejme, že dá. Napríklad o láske. Alebo o vlastnej identite. Žiadna severská krajina nie je taká mrazivá, aby ju Ilona Wiśniewska neskúsila spoznať a pochopiť. V knihe Ľad vďaka nej zistíte, že srdce grónskych ľudí vôbec nie je tvrdé ani ľadové.Na západnom pobreží najväčšieho ostrova na svete sa nachádza skalnatý ostrovček s rozlohou dvanásť štvorcových kilometrov, ktorý obýva 1 300 ľudí. Práve tu sa nachádza najstarší sirotinec v Grónsku, kde Ilona Wiśniewska na jar roku 2017 tri mesiace pracovala ako dobrovoľníčka. Bol to najlepší spôsob, ako spoznať krajinu a jej ľudí.Obyvatelia Grónska jej rozprávali o svojej krajine, o tom, ako lovili ryby spod ľadu, ako sa prevážali taxíkom z jedného ostrova na druhý po zamrznutom mori, ako umývali podlahy a varili večere pre niekoľko desiatok stravníkov. Hovoria jej však aj o svojej identite. O tom, že sa už necítia byť Dánmi, no ešte nevedia, akými Grónčanmi by sa chceli stať.Ilona Wiśniewska sa v rámci poľskej reportážnej školy vyprofilovala na „reportérku severu“. Napísala už štyri knihy, v ktorých postupne predstavila Špicbergy, krajný sever Nórska, či Grónsko. Nie sú to však turistické bedekre, ale plnokrvné literárne reportáže napísané po dlhodobých pobytoch na konkrétnych mrazivých miestach severu. Po úspechu slovenského prekladu špicberskej reportáže Biele prináša Vydavateľstvo Absynt ďalšiu knižku z Wiśniewskej severskej tetralógie s názvom Ľad.

Stalin, Hitler a Pol Pot, traja najkrvilačnejší diktátori dvadsiateho storočia. Prví dvaja sú dobre známi, ale kto je ten nenápadný usmievajúci sa Kambodžan, ktorý počas svojej vlády zavraždil viac ako 2 milióny ľudí? Odpoveď hľadá priamo v srdci Kambodže švédsky novinár a spisovateľ Peter Fröberg Idling. V roku 1975 dobyli Červení Kméri hlavné mesto Phnom Penh a ustanovili tzv. Demokratickú Kampučiu, ktorá mala znamenať novú a lepšiu budúcnosť. Komunistickou revolúciou sa začala krvavá krutovláda diktátora Pol Pota. Peter Fröberg Idling so zápalom detektíva pátra po príčinách i dôsledkoch kambodžskej genocídy. Zbiera čriepky reality a veľa sa pýta. Ako sa Červeným Kmérom podarilo v roku 1978 zakryť oči a oklamať švédsku delegáciu, ktorá navštívila Kambodžu? A ako sa vlastne stalo, že mladý Saloth Sar, ktorý študoval v Paríži, miloval futbal a romantickú poéziu, sa v dospelosti zmenil na tragicky známeho Pol Pota?

Slovensko – krajina troch morí, z ktorých len jedno je skutočné, no aj tak k nemu nie je priamy prístup. Rodisko Nočného kráľa, pred ktorým sa triasol celý svet i Jánošíka, ktorý bohatým bral, no chudobným nič nedával. Aké je Slovensko videné poľskými očami? Dobre známe. A predsa ako keby prichádzalo z inej galaxie. Je Slovensko pre Poliakov len krajinou Tatier, halušiek, oštiepkov a iných ľudových stereotypov? Ani zďaleka! Je to raj surferov, aký nikde na okolí nenájdete, je to krajina, v ktorej vznikol muzikál o poľskom pápežovi a je to aj miesto, z ktorého môžete po smrti odletieť rovno na obežnú dráhu. No taktiež je to krajina s dlhodobými neliečenými traumami z minulosti i súčasnosti – od Jánošíka, cez Tisa až po Fica. Ufo nad Bratislavou je veľmi osobná a zábavná kniha o krajine, ktorú dobre poznáme, no nevieme sa na ňu pozrieť z takého uhla, ako naši najbližší susedia. Poľská spisovateľka Weronika Gogola, ktorá si Slovensko zvolila za svoj domov, s dávkou humoru a sympatie pozoruje svoju osvojenú domovinu. Výsledkom je jej vydarená reportážna knižka Ufo nad Bratislavou, ktorú by sme mohli nazvať aj návodom na použitie Slovenska. Či už tu žijete, alebo tadiaľto len prechádzate. Knižka Ufo nad Bratislavou vychádza v preklade Alexandra Horáka.

Mnohí by chceli, aby sme uverili tvrdeniu, že Ukrajinci sú len malí Rusi. Táto krajina je však etnicky omnoho pestrejšia, ako by sa mohlo zdať. Teraz, keď sa naše oči upierajú na Ukrajinu, chceli a mali by sme ju lepšie spoznať. Táto kniha je na to výborná príležitosť. Arméni, Nemci, Mešketskí Turci, Židia, Rumuni, Švédi, ale aj Slováci, ktorí po druhej svetovej vojne uverili sľubom lepšieho života v Sovietskom zväze a odišli žiť do vyľudnených ukrajinských dediniek. Desiatky rôznych národností nazývajú Ukrajinu svojím domovom. Ukrajinská reportérka Olesia Jaremčuk navštívila mnohé kúty Ukrajiny od Donbasu či Bukoviny až po pokojné dedinky Besarábie a Zakarpatska, aby zdokumentovala, ako žijú rôzne národnostné menšiny a komunity v Ukrajine, čo si pamätajú zo svojej minulosti a ako si predstavujú budúcnosť. Kniha Naši iní je jedinečná zbierka úprimných a intímnych príbehov o ľuďoch, ktorí dodávajú ukrajinskej kultúre farbu a plnosť. Projekt Naši iní, ktorý pred knižnou publikáciou vychádzal časopisecky, v roku 2018 získal cenu ADAMI Media Prize, ocenenie pre novinárov z krajín Východného partnerstva EÚ. Výnimočná reportážna kniha Olesie Jaremčuk Naši iní už vyšla v anglickom i nemeckom preklade. Pod slovenským prekladom je podpísaná Veronika Goldiňáková.

Koniec sovietskeho impéria z prvej ruky – očami držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič. Na trpezlivo zbieraných ľudských osudoch ukazuje, ako sa veľké dejiny dotýkajú tých najobyčajnejších ľudí. Mozaika stoviek rôznych hlasov znie v jednom mohutnom akorde, no napriek tomu nezaniká ani individualita konkrétneho človeka.Čo sa stane s človekom, keď padne impérium? A čo sa stane so všetkou tou vierou, ktorú v sebe mali milióny? Vyparí sa? A dá sa vôbec zo dňa na deň začať veriť niečomu inému?Časy zo second-handu začínajú v gorbačovovskej ére a končia pri Lukašenkových manévroch v bieloruskom Minsku – je to teda tá najčerstvejšia história, ktorú bývalé sovietske impérium ponúka. Svetlana Alexijevič zavŕšila týmto dielom sériu kníh o osudoch a dejinách ruskej duše. Súčasťou knihy je aj rozsiahly osobný rozhovor Nataľje Irgunovovej, v ktorom Svetlana Alexijevič prezradí mnohé o svojej dlhoročnej intenzívnej práci, za ktorú ju v roku 2015 ocenila Švédska kráľovská akadémia Nobelovou cenou.

Åsne Seierstad necúva pred žiadnou ťažkou témou. Dva týždne po teroristických útokoch na veže Svetového obchodného centra odchádza do Afganistanu, aby spoznala život bežných Afgancov. Hrdina jej reportážneho románu Kníhkupec z Kábulu dvadsať rokov viedol malé kníhkupectvo v centre hlavného mesta. Nezáležalo mu na tom, či boli pri moci komunisti alebo Taliban. Jeho cieľom bolo prinášať knihy všetkým obyvateľom Kábulu. Miloval literatúru a nenávidel cenzúru. Åsne Seierstad strávila štyri mesiace v afganskej rodine a splynula so životom obyčajných obyvateľov Kábulu, aby ukázala, ako vplývajú turbulentné časy na bežný život. Jej pohľad na každodennosť rodiny je unikátnym svedectvom o spôsobe života, ktorý je pre Európanov takmer nepredstaviteľný. V centre pozornosti stále stojí hlava rodiny – na jednej strane zanietený milovník umenia a kultúrny človek, na strane druhej silne patriarchálne založený despota riadiaci sa prastarými rodovými zvykmi. Knižka Kníhkupec z Kábulu rozpráva príbehy zakázanej lásky, dohodnutých manželstiev i obyčajného života pod temnou záclonou každodenného teroru. Kniha Åsne Seierstad Kníhkupec z Kábulu vychádza v preklade Simony Jánoškovej.

Krajiny bývalej Juhoslávie sú opäť spolu – v novej reportážnej knihe Andreja Bána! Na Balkánskom polostrove nie je zaujímavé len naše povestné „slovenské more“. Je to komplikovaný mnohosten, ktorého národnostné vrenie dlho držalo pod pokrievkou len zvláštne čaro maršala Josipa Broza Tita. Jeho smrť v roku 1981 znamenala začiatok konca jedného veľkého impéria, ktoré nám je v mnohých ohľadoch mentálne bližšie, ako oveľa väčšie impérium – Sovietsky zväz. Balkánsky sud prachu v deväťdesiatych rokoch ožil a ukázal nám svoju odvrátenú tvár – nepochopiteľné bratovražedné vojny, ktoré sa odohrali doslova pred našimi očami. Ako je možné, že rôzne národy tak dlho nažívali spolu v jednej krajine a svoje dávne bratské a susedské vzťahy napokon utopili krvi? Reportér Andrej Bán jazdí na Balkán už od roku 1993 ako reportér a fotograf, neskôr aj ako humanitárny pracovník. Nepridáva sa k žiadnej z bojujúcich strán – v centre jeho záujmu vždy stoja obyčajní ľudia, ľudia trpiaci, ľudia manipulovateľní, ľudia, ktorým bolo ublížené. V Srbsku, v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku i v Kosove. Sú to však aj migranti, ktorí sa cez Balkán len pokúšajú prejsť na ceste za lepším životom, no viaznu v ňom ako v pohyblivých pieskoch. Balkán, jeho krajiny i dejiny sú fascinujúce. Niekedy sa nám zdajú celkom blízke, inokedy je mentálna priepasť prihlboká a nastáva nepochopenie. Túto priepasť nám pomáha prekonať Andrej Bán vo svojej reportážnej knihe Trochu oheň, trochu voda. Balkánske krajiny v nej sleduje od začiatku rozpadu pevných hraníc impéria až po súčasnosť, kedy hraničné čiary rýchlo blednú a už takmer nevedno, ktoré sú skutočné, a ktoré iba vymyslené.

Severná Kórea je dokonalým zhmotnením orwellovskej antiutópie z románu 1984. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek však žije túto surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť. Pretože sami žijú v raji. A presne o tom je táto kniha.Režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete. Americká reportérka Barbara Demick nás vo svojej knihe Nie je čo závidieť pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov a Kórejčaniek, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia. A práve cez príbehy tých najobyčajnejších preniká Barbara Demick severokórejskému režimu hlboko pod kožu.Kniha zachytáva chaotické obdobie po smrti Kim Ir-sena, keď sa k moci dostal jeho syn Kim Čong-Il a v krajine nastal nepredstaviteľný hladomor, ktorý zabil pätinu obyvateľstva a zásadne zvýšil počet ilegálnych utečencov z tohto komunistického raja.Barbara Demick skladá portrét Severnej Kórey z príbehov šiestich hrdinov a hrdiniek z mesta Čongdžin, ktorým sa napokon podarilo z krajiny utiecť. Rozpráva o vplyve propagandy, o falšovaní reality, o sile zvyku, ktorá je často mocnejšia ako zdravý rozum. Barbara Demick, prvá šéfka redakcie Los Angeles Times v Pekingu, strávila pri práci na tejto knihe šesť rokov. Na základe rozhovorov s utečencami, prepašovaných fotografií či videozáznamov zrekonštruovala život v krajine, ktoré nie je dostupné pre nikoho, okrem jeho obyvateľov. A ponúka nám zároveň aj pozoruhodný portrét Čongdžinu, tretieho najväčšieho severokórejského mesta.Každodennou severokórejskou realitou je bezhraničné uctievanie vodcu a strany, práca za mizernú alebo žiadnu mzdu a všadeprítomný strach. Kto neudáva, bude udaný. Kto neutečie, zomrie vo falošnej viere, že svoj život prežil v raji.

Chytáte sa do Chorvátska? Veď viete, to je tam, pri slovenskom mori. Áno? Tak si rozhodne nezabudnite pribaliť túto knižku! Spoznáte v nej nielen rôzne mestá a ich špecifiká, ale aj chorvátske vojny a chorvátske traumy. Fjaka je povinné čítanie k moru i do vnútrozemia.Tvrdenie, že v Chorvátsku máme svoj kúsok slovenského mora už takmer zľudovelo. Čo však v skutočnosti vieme o krajine, ktorá sa z komunistického impéria vykúpila krvou? Poľská novinárka a prekladateľka Aleksandra Wojtaszek je rovesníčkou nezávislého Chorvátska. Dlhé roky venovala snahe o pochopenie zložitého chorvátskeho organizmu, v ktorom sa miešajú mimosezónna lenivosť, dovolenkový zhon i celkom nedávne krvavé dejiny.Aleksandra Wojtaszek sa pozerá aj do špinavých a zabudnutých kútov minulého i súčasného Chorvátska. Vo svojej knihe rozpráva o histórii futbalového tímu Hajduk Split, nespokojných vojnových veteránoch, bývalých šičkách zo sprivatizovaných fabrík, ktoré vzali veci do svojich rúk, o väzňoch z chorvátskych koncentračných táborov, obyvateľoch jadranských ostrovov, obetiach transformácie, juhoslovanskej popkultúre i chorvátskej fantasy, upíroch, vymretých jazykoch, chorvátskom nacionalizme a iných -izmoch, o niekoľkých prezidentoch a jednom sedliackom kráľovi. V neposlednom rade sa, prirodzene, dotýka aj turizmu, najmä jeho odvrátenej strany. Vďaka Aleksandre Wojtaszek sa o obľúbenej „slovenskej“ dovolenkovej destinácii dozvieme čosi viac. A začať môžeme hoci názvom – viete, čo to znamená „fjaka“? Je to stav ducha, keď sa človek túži len pozerať do diaľky a rezignovať z akejkoľvek formy aktivity, rozplynúť sa v priestore. A to sa v Dalmácii rovná životnému štýlu. Kniha Aleksandry Wojtaszek Fjaka s podtitulom Chorvátska sezóna vychádza v preklade Karola Chmela.

2. diel. Číta: Robert Roth Celkový čas: 8 hodín 27 minút Pokračovanie strhujúceho príbehu zo zákulisia Smeru, doplnené o výpovede ľudí z prostredia bezpečnostných zložiek aj blízkeho okolia Roberta Fica.Podrobná analýza udalostí, ktoré viedli k trpkému koncu trojnásobného premiéra. Kľúčové kauzy jeho tretej vlády v súvislostiach. Ikonické fotografie mapujúce jedno z najtemnejších období v novodobých dejinách Slovenska. Doteraz nepublikované správy z Threemy aj reportáž zo stretnutia s figúrkou z Kočnerovho sveta. Druhá samostatná kniha Mareka Vagoviča nemá ambíciu chronologicky zmapovať roky 2016 až 2020.Cieľom autora bestselleru Vlastnou hlavou je ponúknuť osobný pohľad na udalosti, ktoré umožnili bielym golierom mafie a oligarchom ukradnúť štát.Nahrávka vznikla podľa knihy Mareka Vagoviča Vlastnou hlavou 2 - ako za Fica ovládla štát mafia vydanej vo Vydavateľstve Ringier Axel Springer SK v roku 2020 / Číta: Robert Roth / Réžia: Denis Mačor / Zvuk: Juraj Podhradský / Hudba Hudební banka.cz / Strih, Postprodukcia, Mastering: Juraj Podhradský, 582./ Producent: ižďo peter iždinský / Design coveru audioknihy: Ján Kukučka / Audioknihu vydalo Vydavateľstvo 582 v spolupráci s Vydavateľstvom Ringier Axel Springer SK v roku 2021.

2. diel. Pokračovanie strhujúceho príbehu zo zákulisia Smeru, doplnené o výpovede ľudí z prostredia bezpečnostných zložiek aj blízkeho okolia Roberta Fica. Podrobná analýza udalostí, ktoré viedli k trpkému koncu trojnásobného premiéra. Kľúčové kauzy jeho tretej vlády v súvislostiach. Ikonické fotografie mapujúce jedno z najtemnejších období v novodobých dejinách Slovenska. Doteraz nepublikované správy z Threemy aj reportáž zo stretnutia s figúrkou z Kočnerovho sveta. Druhá samostatná kniha Mareka Vagoviča nemá ambíciu chronologicky zmapovať roky 2016 až 2020. Cieľom autora bestselleru Vlastnou hlavou je ponúknuť osobný pohľad na udalosti, ktoré umožnili bielym golierom mafie a oligarchom ukradnúť štát.

1. diel. Číta: Robert Roth Celkový čas: 7 hodín 27 minút Prvá kniha zo zákulisia Smeru je príbehom Roberta Fica a jeho strany z pohľadu investigatívneho novinára, ktorý odhalil viaceré dôležité kauzy. Usilovný študent a aktívny zväzák Fico na sebe tvrdo pracoval, aby sa raz dostal medzi elitu.Dnes už trojnásobný premiér však spravil hneď na začiatku osudovú chybu. Spojil sa s vplyvnými oligarchami, ktorí zbohatli za Mečiara. Podnikatelia, čo založili svoj biznismodel na obchodovaní so štátom, zainvestovali a vyplatilo sa. Vďaka túžbe byť na vrchole za každú cenu sa stal Fico ich vazalom a dlžníkom.Mecenáši jeho strany pretlačili svojich ľudí do vlády, parlamentu aj strategických podnikov. Ich firmy ovládli zdravotníctvo, energetiku, dopravu, obranu či IT sektor. Biznis dokonca začali robiť samotní politici Smeru. Robili to bez škrupúľ, pretože sa mohli spoľahnúť na kľúčových ľudí vo vedení polície a prokuratúry. Správali sa, akoby boli navždy nedotknuteľní. Predstavitelia zlatej mládeže s veksláckymi spôsobmi, ktorí sa prezentovali ako ctihodní občania. V skutočnosti poznali len tri slová: peniaze, známosti a beztrestnosť.Vo vzduchu však cítiť, že sa niečo zlomilo. Politická garnitúra, ktorá v koalícii s obchodníkmi v pozadí uniesla štát, si uvedomuje, že zašla priďaleko. Aj preto sa množia pokusy o diskreditáciu politických protivníkov a kritických novinárov. A eliminujú sa policajti a prokurátori, ktorí chceli poctivo vyšetriť podozrenia z konšpiračných bytov a luxusných rezidencií.Studená vojna za zmenila na otvorený spôsob boja. Bez zábran a pravidiel. Zdá sa, že niekomu ide o všetko.Nahrávka vznikla podľa knihy Mareka Vagoviča Vlastnou hlavou - ako Fico predal krajinu oligarchom, vydanej vo Vydavateľstve Ringier Axel Springer SK v roku 2020 / Číta: Robert Roth / Réžia: Denis Mačor / Zvuk: Juraj Podhradský / Hudba Hudební banka.cz / Strih, Postprodukcia, Mastering: Juraj Podhradský, 582./ Producent: ižďo peter iždinský / Design coveru audioknihy: Ján Kukučka / Audioknihu vydalo Vydavateľstvo 582 v spolupráci s Vydavateľstvom Ringier Axel Springer SK v roku 2021.

Číta: Milo Kráľ, Lucia Vráblicová, Ján Mistrík, Karol Čálik, Pavol Topoľský, František Kovár, Boris Farkaš Celkový čas: 8 hodín 57 minút Hovorí sa, že láska ide cez žalúdok. A možno niečo podobné platí aj o dejinách. Všetci predsa jeme. Niekoľkokrát denne. Bežní ľudia. Prezidenti. Aj diktátori. Núka sa teda otázka, čo raňajkoval Fidel Castro, keď priviedol svet na pokraj jadrovej vojny? Čo si dal na obed Pol Pot, keď dva milióny Kambodžanov zomierali od hladu? A na čom si pochutnával Saddám Husajn, keď vydal rozkaz otráviť plynom desaťtisíce Kurdov? Ovplyvnili kuchári diktátorov svojim kuchárskym umením chod dejín? A mali všetci radi najmä krvavé bifteky?Ani v okamihoch, keď sa rozhoduje o osude sveta, o vojne či o mieri, nesmú byť žalúdky prázdne. Uvedomil si to aj poľský reportér Witold Szabłowski, ktorý vyhľadal kuchárov najväčších diktátorov 20. storočia, aby sa prostredníctvom ich príbehov pozrel na moderné dejiny z celkom nového uhla. Irak Saddáma Husajna, Kuba Fidela Castra, Albánsko Envera Hodžu, Uganda Idiho Amina či Pol Potova Kambodža. Čo meno, to iná diktatúra, čo krajina, to iná zaujímavá kuchyňa.Witold Szabłowski nám ponúka osudy piatich diktatúr, ale zároveň aj jedinečné osobné príbehy kuchárov, ktorí sa dostali celkom blízko tým najhrôzostrašnejším vládcom sveta – priamo do ich kuchýň.Výnimočná kniha Witolda Szabłowského Ako nakŕmiť diktátora vychádza v preklade Karola Chmela.Nahrávka vznikla podľa knihy Witold Szabłowski - Ako nakŕmiť diktátora vydanej vo Vydavateľstve Absynt v roku 2020 | Číta: Milo Kráľ, Lucia Vráblicová, Ján Mistrík, Karol Čálik, Fratišek Kovár, Pavol Topoľský, Boris Farkaš | Réžia: Mikuláš Krišpín Iždinský | Zvuk, Hudba, Mastering: Martin Chrastina [audioknihy582 | Producent: ižďo peter iždinský | Audioknihu vydalo 582 v spolupráci s Vydavateľstvom Absynt v roku 2022

Číta: Lucia Vráblicová Celkový čas: 8 hodín 47 minút Biela je farbou tohto kraja. Nemenná, neustála biela. Obloha, zem i voda sú biele. Biely je aj dych, ktorý vám tu stúpa od úst. Špicbergy, najsevernejšie ľudské sídlo na svete, ktoré z človeka dokáže vydestilovať jeho najhlbšiu podstatu.Predstavte si dlhý, pol roka trvajúci deň. Neustále svetlo. Slnko sa sotva dotkne horizontu, a hneď sa zase ako lopta odrazí na nebo. Alebo presný opak. Nekonečnú polárnu noc. Tma pri rannej káve je rovnaká ako pri večeri. Ako sa tu dá žiť? O tom nám porozpráva poľská spisovateľka Ilona Wiśniewska vo svojej mrazivej reportážnej knihe Biele s podtitulom Ľadové ostrovy Špicbergy.Ľudia na Špicbergoch sú rovnakí, ako všade inde. No predsa máme pocit, ako keby sme sa ocitli na inej planéte. Na tomto mieste žijú ľudia pochádzajúci z takmer päťdesiatich krajín celého sveta. Prišli sem predovšetkým za prácou – do kraja bez kompromisov a bez zľutovania, kde sú si pred mrazmi všetci rovní. Wiśniewska žije s nimi a s radosťou objaviteľky i dokonalou znalosťou miestnych reálií podáva príbehy pozoruhodných miest nórskych Špicbergov. Uhoľné bane. Opustené osady. Hotely. Medzinárodná banka semien.Reportážna knižka Biele je výnimočnou kronikou tohto odľahlého miesta i jeho obyvateľov. Vychádza v edícii Prekliati reportéri v preklade Slavomíra Bachuru.Nahrávka vznikla podľa knihy Ilona Wiśniewska - Biele vydanej vo Vydavateľstve Absynt v roku 2021 | Preklad: Slavomír Bachura | Číta: Lucia Vráblicová | Réžia: Mikuláš Krišpín Iždinský | Zvuk: Martin Chrastina | Hudba: Martin Husovský | Strih, Postprodukcia, Mastering: Martin Chrastina, 582 | Producent: ižďo peter iždinský | Audioknihu vydalo 582 v spolupráci s Vydavateľstvom Absynt v roku 2022

Biela je farbou tohto kraja. Nemenná, neustála biela. Obloha, zem i voda sú biele. Biely je aj dych, ktorý vám tu stúpa od úst. Špicbergy, najsevernejšie ľudské sídlo na svete, ktoré z človeka dokáže vydestilovať jeho najhlbšiu podstatu. Predstavte si dlhý, pol roka trvajúci deň. Neustále svetlo. Slnko sa sotva dotkne horizontu, a hneď sa zase ako lopta odrazí na nebo. Alebo presný opak. Nekonečnú polárnu noc. Tma pri rannej káve je rovnaká ako pri večeri. Ako sa tu dá žiť? O tom nám porozpráva poľská spisovateľka Ilona Wiśniewska vo svojej mrazivej reportážnej knihe Biele s podtitulom Ľadový ostrov Špicbergy.Ľudia na Špicbergoch sú rovnakí, ako všade inde. No predsa máme pocit, ako keby sme sa ocitli na inej planéte. Na tomto mieste žijú ľudia pochádzajúci z takmer päťdesiatich krajín celého sveta. Prišli sem predovšetkým za prácou – do kraja bez kompromisov a bez zľutovania, kde sú si pred mrazmi všetci rovní. Wiśniewska žije s nimi a s radosťou objaviteľky i dokonalou znalosťou miestnych reálií podáva príbehy pozoruhodných miest nórskych Špicbergov. Uhoľné bane. Opustené osady. Hotely. Medzinárodná banka semien. Reportážna knižka Biele je výnimočnou kronikou tohto odľahlého miesta i jeho obyvateľov.

„Doba je taká, že motivuje ľudí k ideálnemu sebaobrazu. Vyrába však narcistické a hraničné poruchy osobnosti v miere, aká tu azda ešte nebola.“ Psychiater a psychoterapeut Pavel Černák prešiel počas svojej dlhoročnej praxe všetky psychiatrie na Slovensku a liečil stovky ľudí s duševnými problémami. V Správe o stave duše rozpráva o tom, ako vyzerala starostlivosť o duševné zdravie v minulosti a ako vyzerá dnes. Hovorí o javoch, ktoré sprevádzajú život súčasného človeka. Približuje najčastejšie duševné choroby našej spoločnosti: depresie, závislosti a psychózy. Opisuje, ako dnes prežívame vzťahy, sex, ako vychovávame deti či ako čelíme vlastnému i okolitému zlu. Radí, ako si ho uchovať duševné zdravie, ale aj ako rozoznať, že nastal čas na zásah odborníka. Verí, že väčšina ľudí má dostatok schopností na to, aby sa udržali psychicky fit. „Keby sme všetkých posielali k terapeutom, budovali by sme ideálny svet. A to je pasca. Človek sa má o seba starať aj v tom, že zvláda bežné výkyvy vlastnými silami. A terapeuta vyhľadá vtedy, keď je zakliesnený, trpí, má úzkosti či depresie.“

Čo spája a čo rozdeľuje tri monoteistické náboženstvá na Slovensku? Pri spoločnom stole sa stretli rabín Miša Kapustin, evanjelický farár Ondrej Prostredník a riaditeľ Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Hasna, aby predebatovali každodenné situácie a témy, ktoré každý z nich prežíva podobne a predsa po svojom. Stretnutia inicioval Mário Nicolini z Fóra náboženstiev a zorganizoval ich v podobe debát pre školy aj verejnosť. Rozhovory v tejto knihe vychádzajú z najzaujímavejších momentov a tém tohto originálneho projektu. Kapitoly kopírujú tematické celky ako:O ateistoch a agnostikoch, O Bohu, O rozpore kresťanstva s vedou, O homosexualite, O spravodlivej spoločnosti, O dialógu a ďalšie. Z predslovu Tomáša Halíka: "Nebezpečí fundamentalismu a fanatismu nejsou uchráněna žádná náboženství, ani ateismus, záleží nikoliv na názorových systémech, nýbrž na duchovní hloubce a morální kvalitě lidí. Kniha rozhovorů farářů, rabína a imáma představuje v našich podmínkách dnes významný krok na cestě, na níž je nutné pokračovat.”

Číta: Otto Culka Celkový čas: 12 hodín 30 minút Svedectvá takmer troch desiatok kolegov, súputníkov i politických oponentov a rivalov Roberta Fica. Stovky hodín diskusií a desiatky e-mailov s priamymi aktérmi politického života aj expertmi pracujúcimi v zákulisí politických strán a predvolebných kampaní. Stovky hodín rešeršovania a analýz dobovej tlače, odborných kníh i popularizačných titulov. Aj tak by sa dala v skratke zhrnúť práca, ktorá predchádzala vzniku druhej knihy Petra Bárdyho s názvom FICO.Vyše tristostranový titul, nie je iba strhujúcim príbehom najúspešnejšieho politika v novodobej histórii Slovenska, ktorý sa pohybuje na scéne už od roku 1992. Je obrazom slovenskej politiky posledných troch dekád, spojenej s korupciou, kauzami a papalášizmom. A v neposlednom rade je tiež pokusom dlhoročného politického komentátora nahliadnuť do myslenia trojnásobného premiéra, ktorého túžba po moci bola silnejšia ako služba štátu.„Nechcel som napísať sumár toho, čo je známe, ani knihu Bárdyho názorov na Fica. Ak mala kniha vzniknúť, musel som sa rozprávať s ľuďmi, ktorí boli v jeho blízkosti. Ktorí ho poznajú alebo poznali, vedia, aký je naozaj. Chcel som pochopiť, kto je Robert Fico,“ konštatoval šéfredaktor Aktuality.sk v prológu k svojej druhej knihe s názvom FICO.Publikácia FICO – Posadnutý mocou mapuje vzostupy i pády politického lídra reprezentujúceho špecifický fenomén v novodobých slovenských dejinách. Analyzuje konkrétne kroky a skúma motiváciu muža, ktorý sa cestou na úrad vlády zmenil z tvrdo pracujúceho a načúvajúceho profesionála na stroj posadnutý mocou.

Svedectvá takmer troch desiatok kolegov, súputníkov i politických oponentov a rivalov Roberta Fica. Stovky hodín diskusií a desiatky e-mailov s priamymi aktérmi politického života aj expertmi pracujúcimi v zákulisí politických strán a predvolebných kampaní. Stovky hodín rešeršovania a analýz dobovej tlače, odborných kníh i popularizačných titulov. Aj tak by sa dala v skratke zhrnúť práca, ktorá predchádzala vzniku druhej knihy Petra Bárdyho s názvom FICO.Vyše tristostranový titul, doplnený o desiatky fotografií a bohatý poznámkový aparát, nie je iba strhujúcim príbehom najúspešnejšieho politika v novodobej histórii Slovenska, ktorý sa pohybuje na scéne už od roku 1992. Je obrazom slovenskej politiky posledných troch dekád, spojenej s korupciou, kauzami a papalášizmom. A v neposlednom rade je tiež pokusom dlhoročného politického komentátora nahliadnuť do myslenia trojnásobného premiéra, ktorého túžba po moci bola silnejšia ako služba štátu. „Nechcel som napísať sumár toho, čo je známe, ani knihu Bárdyho názorov na Fica. Ak mala kniha vzniknúť, musel som sa rozprávať s ľuďmi, ktorí boli v jeho blízkosti. Ktorí ho poznajú alebo poznali, vedia, aký je naozaj. Chcel som pochopiť, kto je Robert Fico,“ konštatoval šéfredaktor Aktuality.sk v prológu k svojej druhej knihe s názvom FICO.Publikácia FICO – Posadnutý mocou mapuje vzostupy i pády politického lídra reprezentujúceho špecifický fenomén v novodobých slovenských dejinách. Analyzuje konkrétne kroky a skúma motiváciu muža, ktorý sa cestou na úrad vlády zmenil z tvrdo pracujúceho a načúvajúceho profesionála na stroj posadnutý mocou. Autor oceneného debutu Obyčajný Matovič. Homo vulgaris prináša správu nielen o Ficovi a Slovensku, ale aj o nás – voličoch. Kniha FICO je tak ďalším sklíčkom do mozaiky, z ktorej sa skladá obraz turbulentného politického života na Slovensku.

Detská nevinnosť a vojnové besnenie. Tieto dve veci v žiadnom prípade nejdú dokopy. A predsa v každom konflikte trpia najmä bezbranné deti. Tak je to dnes v Sýrii či Afganistane, a tak to bolo aj pred viac ako sedemdesiatimi rokmi počas Veľkej vlasteneckej vojny v Sovietskom zväze.Kto iný by mohol spracovať túto nesmierne ťažkú tému, ak nie laureátka Nobelovej ceny za literatúru, fenomenálna Svetlana Alexijevič? Už viackrát dokázala, že na vojnu a ľudské utrpenie sa dokáže pozrieť z najrôznejších uhlov pohľadu a nikdy pri tom nestratiť z očí aj obyčajného človeka. Po mimoriadnej knihe Vojna nemá ženskú tvár, v ktorej skúmala účasť žien v predných líniách sa rozhodla preskúmať aj to, ako vojnové utrpenie ovplyvnilo deti. V knihe Poslední svedkovia rozpráva príbehy ľudí, ktorí boli v čase Veľkej vlasteneckej vojny ešte malými deťmi. Ich dediny boli vypálené. Rodičia zastrelení priamo pred ich očami. Vojna sa ich dotkla svojou slizkou rukou, poznačila ich a tým, ktorí prežili, sa navždy vyryla do sietnic i myslí. Nikdy na ňu nezabudli. Nikdy na ňu nezabudnú.Poslední svedkovia sú zavŕšením hrôzostrašnej pentalógie Svetlany Alexijevič, v ktorej zaznievajú tisíce zlomených hlasov. Vypočujeme ich?

Číta: Zuzana Kyzeková Celkový čas: 13 hodín 22 minút Utiekol pred jedným z najbrutálnejších režimov na svete. Potom sa prekopal späť.V lete 1962 mladý študent Joachim Rudolph vykopal tunel pod Berlínskym múrom. Na druhej strane vo východnom Berlíne čakali desiatky mužov, žien a detí – ochotní riskovať všetko, aby mohli utiecť.Dokumentárny román Tunel 29 od uznávanej autorky podcastu BBC Radio 4 Heleny Merrimanovej zachytáva skutočný príbeh tejto najpozoruhodnejšej záchrannej misie počas studenej vojny. Autorka čerpá z rozhovorov s tými, ktorí sa na tomto neuveriteľnom príbehu osobne zúčastnili. Na základe preskúmania spisov Stasi približuje okolnosti a pozadie toho, ako sa z obyčajných študentov vytvorila skupina odhodlaných kopáčov, ktorí pomohli uniknúť na slobodu z východného Berlína dvadsiatim deviatim ľuďom. Je to však nielen príbeh o nezdolnom odhodlaní a túžbe po slobode, ale aj príbeh o zrade, špionáži a láske, ktorá sa stala jeho prekvapivým epilógom.Kopanie tunela pod Berlínskym múrom bolo tiež prvou akciou svojho druhu, zdokumentovanou pre televíziu; financovala ju stanica NBC, ktorá chcela nakrútiť prípravu úteku a jeho uskutočnenie v reálnom čase. Tento jedinečný televízny dokument, ktorého vysielanie takmer zablokovala Kennedyho administratíva, spôsobil revolúciu v televíznej žurnalistike."Absolútne presvedčivé, napísané v štýle románu, mrazivé. Tunel 29 je strhujúci príbeh o tom čo sa stane keď ľudia prídu o svoju slobodu"- New York Journal of Books"Kapitoly z dňa úteku sú asi tým najnapínavejším čo som kedy čítal, ako z fikcie tak aj z literatúry faktu"- The ScotsmanPreklad: Igor Otčenáš

Ľudí, ktorých osudy – profesionálne aj ľudské – zachytáva publicistka Ľubica Hargašová, na Slovensku stretnete iba zriedkakedy. Zväčša na Vianoce. A predsa sú pre nás všetkých príkladom, že aj malá krajina môže svetu ponúknuť špičkových odborníkov. Je úplne jedno, z akej oblasti. Medzi tenučkú vrstvu najuznávanejších vedcov sa húževnatosťou, vytrvalosťou a umom zaradili naši intelektuáli, talentom umelci, zručnosťou a poctivou prácou remeselníci. Čo bránilo týmto ľuďom, aby sa presadili u nás doma? Aké dôvody mali, že opustili domov? Kedy nastal prelomový moment, ktorý ich vymrštil medzi elitu? Vrátia sa niekedy? Na tieto a mnohé iné otázky odpovedajú tí, ktorí sa nevzdali a kráčali za svojím snom.

Príbehy najznámejších psov. Ak neveríte, že jeden pes môže zmeniť svet, potom ste zrejme nikdy nepočuli o Peritasovi, psovi, ktorý zachránil Alexandra Veľkého pred slonom, ktorý ho takmer udupal. Alebo o Biche, talianskom chrtovi, ktorý začal vojnu medzi Francúzskom a Ruskom. Alebo o Urianovi, psovi, ktorý uhryzol pápeža Klementa VII., čím dopomohol k oddeleniu Anglicka od katolíckej cirkvi. Alebo o Pepsovi a Fipsovi, psoch, ktoré pomáhali Richardovi Wagnerovi komponovať opery. To je len päť zo 100 psov, ktoré zmenili civilizáciu. Nehovoriac o troch slovenských, ktoré doplnil autor a zároveň zverolekár Pavol Fabian. Kniha prináša príbehy o psoch z rôznych oblastí vedy, histórie, umenia, vlády, náboženstva a mnohých ďalších. Natrafíte napríklad aj na psa, ktorý sa chcel stať prezidentom Francúzska, a na psa, ktorý zachránil filmové štúdio. Stretnete psy, ktoré inšpirovali veľdiela literatúry a ktorým boli udelené ocenenia za ich činy vo vojenskej službe. Budete môcť stretnúť aj psa, ktorý sa stal magnátom nehnuteľností. Tieto krásne ilustrované pravdivé príbehy sú prejavom úcty k inteligencii, statočnosti a milujúcej povahe psov na celom svete.

„Obávam sa, že sme v stave akejsi tichej, nevyslovenej krízy,“ hovorí na záver knihy rozhovorov Marián Leško. Ako dodáva, na optimizmus sú špecialisti iní. Namiesto toho ponúka dramatický príbeh Slovenska za posledných dvadsaťpäť rokov. Je to príbeh vzostupov a pádov, spoločenského pokroku aj rozdelených rodín, strachu z budúcnosti aj nádeje. Pre štvrť storočia moderných slovenských dejín boli kľúčovými postavami traja viacnásobní premiéri. Mečiar, Dzurinda a Fico sa každý zapísali po svojom, pričom kniha spochybňuje populárne mýty o otcovi zakladateľovi, veľkom demokratovi či ľavičiarovi, ktorému ide len o blaho ľudí. Neobmedzuje sa však iba na ich osobnosti, hodnotí aj rozmanité spoločenské a politické fenomény, akými bolo delenie federácie, privatizácia, problémy Slovenska na medzinárodnej scéne, ale aj pôsobenie mafie či politická korupcia. Kniha môže poslúžiť ako bedeker našich nečakaných víťazstiev, ale aj množstva premárnených príležitostí.

Vlajka Sovietskeho zväzu sa tu v dvadsiatom storočí roztrhala na desiatky drobných kúskov. Čečensko, Ingušsko, Abcházsko, Osetsko a mnohé ďalšie uznané i neuznané krajiny a krajinky. Vitajte na Kaukaze – neznámej planéte na mape sveta.Územie medzi Čiernym a Kaspickým morom obývajú po stáročia desiatky rôznych národov s vlastnými jazykmi, dejinami i kultúrou. Každá krajina a každý človek, ktorý tu žije, je jednou planétou neznámej „kaukazskej galaxie“, ktorá sa stala pre poľského reportéra Wojciecha Góreckého celoživotnou vášňou. So zmyslom pre dobrodružstvo, s citlivým senzorom na zaujímavých ľudí a s hlbokými vedomosťami o tejto oblasti sa vydáva na cesty naprieč celým Kaukazom, aby ho videl, spoznal a pochopil. A toto obrovské bohatstvo teraz ponúka aj nám všetkým.

Turecko, obrovská krajina roztrhnutá na dve polovice, dva nezmieriteľné a diametrálne odlišné svety. Západ a Východ, Európa a Blízky Východ, svetská každodennosť a konzervatívny Islam. Totálna schizofrénia. Kniha Witolda Szabłowského Vrah z mesta marhúľ je súborom reportáží o súčasnom i minulom Turecku, o ľuďoch, ktorí medzi politikou a náboženstvom žijú svoje obyčajné životy. Na príbehoch konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenosti. Kto je Ali Aǧca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II.? Ako to vyzeralo v roku 2013 pri protestoch proti zrušeniu istanbulského parku Gezi, ktoré prerástli do obrovských protivládnych demonštrácií? A ako sa žije v krajine, ktorá chce vstúpiť do Európskej Únie, no aj v 21. storočí sú v nej bežné vraždy zo cti? Dozviete sa to v knihe Vrah z mesta marhúľ, za ktorú dostal Witold Szabłowski Cenu Anglického PEN klubu za rok 2013.