Reportáže, rozhovory

Rozhovory o traumatu, psychické odolnosti a uzdravení. Řekli jste si někdy: „Co jsem to udělal?“ nebo „Proč jsem své chování neudržela na uzdě?“ Ostatní mohli nad vaším chováním uvažovat a říkat si, co je asi tak na vás špatného. Když přemýšlíme o svých pocitech, nemáme daleko k sebeobviňování nebo z toho, co děláme, udělat jakýsi podivný standard. Během hluboce osobních rozhovorů Oprah Winfrey s odborníkem na lidský mozek a trauma Brucem Perrym se otázka: „Co je na tobě špatného?“ proměnila v: „Co se ti stalo?“.Oprah Winfrey otevírá příběhy ze své minulosti, traumatické zkušenosti a nepřízeň osudu, a Bruce Perry nabízí poznatky o traumatu, psychické odolnosti a uzdravení z odborného pohledu. Kniha je plná příběhů, spojují se v ní prožitky známé americké moderátorky s tím, co zažily děti, s nimiž pracoval doktor Perry.Knihu ocení zájemci o téma traumatu, resilience a uzdravení, psychologové.

Malí uprchlíci, malí vojáci, malí vězni lágrů. Děti v místech, kam nepatří. Ze všech zvěrstev války jsou tato nejhorší. Ochránit nejslabší, nenechat jim ublížit. To je pohled dospělých. Jak ale válku vnímají děti? Magdalena Grzebałkowska se rozhodla vypátrat pamětníky, kteří by jí dokázali vyprávět o tom, co zažili v době druhé světové války, když jim bylo pár let. V době, kdy by si měli hrát a chodit do školy. Místo toho se z nich stali sirotci, museli nahradit rodiče v péči o mladší sourozence, opustit svůj bezpečný domov, stanout po boku vojáků. Nebo zjistit, že jejich milující otec je zločinec a vrah, jako to pochopil Niklas Frank. Každé z dětí se muselo vyrovnat s nespravedlností a traumaty, překonat překážky, které by byly náročné i pro dospělého.Zkušená reportérka si zároveň dobře uvědomuje, že vzpomínka není historická pravda, a ukazuje na různých osudech, jak se osobní příběhy mohou lišit od skutečnosti. Někteří hrdinové jí sami vyprávějí několik verzí své „vojenky“. A možná že právě to je na knize nejzajímavější – citlivá, reportérská zpráva o tom, jak funguje lidská paměť v okamžiku, kdy se vám před očima zhroutil celý váš svět.

Z monumentálního kostela zbylo jen torzo a v Neratově žilo pár posledních obyvatel. Dnes na toto místo smíření a naděje přijíždějí tisíce lidí a Sdružení Neratov dává práci stovkám lidí s hendikepem. Neuvěřitelnou proměnu, kterou lze bez nadsázky označit za zázrak, způsobil Josef Suchár. Kněz, který až do roku 1989 nemohl veřejně působit, dokázal pro své smělé plány nadchnout i ostatní. V rozhovoru vypráví o tom, jak se mu Neratov podařilo vzkřísit. Otevřeně a bez frází mluví i o dalších věcech, které se týkají jeho i celé společnosti. 2. opravené a doplněné vydání.

Neratov je místem mnoha příběhů, s krásnou přírodou a bohatou historií. Hlavně je to ale místo nesmírně živé a pulzující. Z vyhledávaného poutního místa se v době komunistické totality stal opuštěný prostor s kostelem určeným k demolici. Postupná obnova Neratova začíná v devadesátých letech díky knězi Josefu Suchárovi, jeho spolupracovníkům a přátelům. Dnes v Neratově žijí plnohodnotný život lidé s postižením a z různých důvodů sem přijíždějí houfně lidé ze všech koutů Česka i ze zahraničí. Prožívají tu zklidnění i zhojení starých ran, nacházejí zde novou inspiraci a sílu. Nechte se pozvat i vy. Třeba zde najdete něco, co vám dlouho chybělo.

Barbara Nesvadbová a Jakub Knězů, autoři úspěšné knihy Hovory s doktory, oslovili dalších dvanáct předních českých lékařů, se kterými mluví nejen o jejich práci, ale i o víře, životě, odpovědnosti. Na jejich otázky odpovídají: profesor Vladimír Beneš, neurochirurg, profesor Michal Miovský, adiktolog, či chirurg Jiří Froněk. Kardiolog, profesor Petr Widimský, je specialista na akutní infarkt, vytvořil originální život zachraňující postup a patří ke čtyřem nejcitovanějším českým lékařům. Svoje názory objasňuje i mikrobioložka a diagnostička Václava Adámková, profesor Pavel Kolář, rehabilitační lékař, který už nejednomu sportovci zachránil zdraví či kariéru, profesor Jan Štulík, spondylochirurg, profesor Jiří Raboch, psychiatr, chirurg Tomáš Šebek, profesorka Iva Holmerová, gerontoložka, profesor Petr Arenberger, dermatolog, a profesor Jiří Šnajdauf, dětský chirurg.

Barbara Nesvadbová vyzpovídala dvanáct předních českých lékařů z nejrůznějších oborů – Hanu Papežovou, Andreje Sukopa, Jana Marka, Jiřího Kříže, Roberta Lischkeho, Pavla Pafka, Radkina Honzáka, Jana Daneše, Cyrila Höschla, Jana Pirka, Petru Tesařovou a Antonína Pařízka. Mluvila s nimi o jejich práci, o zdraví, o vztahu k pacientům, o jejich láskách, víře, která je provází, o životě.

K výročí 30 let od sametové revoluce opětovně vychází úspěšná kniha Karla Hvížďaly Výslech revolucionářů. Připomeňte si události listopadu 1989 očima přímých aktérů. Publikace může být velmi poučná i pro mladou generaci.

Výber dvanástich najlepších rozhovorov Štefana Hríba z .týždňa. Nová kniha Štefana Hríba je ideálnym dovolenkovým čítaním. Prečítajte si výber jeho dvanástich najlepších rozhovorov z .týždňa. Kedy slovenský prezident plakal?Kto uniesol túto krajinu?Kde sa stratila láska a ako sa tu bez nej žije?Čo spôsobilo referendum o rodine?Prečo Putin nakoniec prehrá?Ako sa biskup bráni prázdnote?Prečo herečke nestačí sláva?V čom je Západ kresťanskejší ako Východ?Čo urobilo z bezná­dej­ného hokejistu hviezdu NHL?Prečo rakúsky kardinál nechápe náš chlad?Je Pišťankov Rác minulosťou a ako sa mafián hral?Môže sa tehotnej žene podariť scit­livenie Sulíka?

Rozhovory s Martinom Hanusom a Jozefom Majchrákom. Čo to znamenalo byť disidentom tínedžerom?Ako sa pašovali Biblie do Ruska?Prečo strýko Silvo kritizoval Tisa?Čo sa Juklovi a Krčmérymu nepodarilo?Ako sa dá dostať k synovi diktátora?Prečo som riskoval trest smrti?Dá sa v Afrike pomáhať bez korupcie?Prečo pokladám za správne, že USA bombardovali Irak?Prečo sa mal Fico stať prezidentom?Zaslúžil si Figeľ doktorát?Prečo ľudia hrešia najviac pred voľbami?Za čo má katolík zápasiť v 21. storočí?Odpovede na tieto aj iné otázky ponúka kniha rozhovorov Ženie ma zlé svedomie.

Smrť nás učí dobre žiť. Mária Jasenková je riaditeľka a primárka lekárka detského domáceho hospicu Plamienok. V otvorenom rozhovore prezrádza nielen to, kam ju nasmerovala jej životná cesta a ako vyzerali prvé dni či roky jej hospicu, ale dovoľuje blízko a intímne nahliadnuť aj do jej duše a uchopiť dInšpirujúcio slov náročné témy: smrť, zomieranie, zraniteľnosť či pomoc tým, ktorí si nevedia pomôcť sami. A ku každej téme vždy pridáva: Ak hovoríme o smrti, nezabúdajme predovšetkým hovoriť o živote.

Rozhovory o dobe a ľuďoch. František Mikloško v rozhovore s Jánom Štrasserom citlivo rozpráva o osobných témach ako rodina, priateľstvá, či náboženstvo. Už od vysokoškolských štúdií sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Otvorene sa vyjadruje aj k politickým a spoločenským otázkam, veď dvadsať rokov bol poslancom parlamentu a ako aktívny politik sa stal priamym svedkom mnohých kľúčových udalostí v dejinách Slovenska.Hovorí o: Charte 77,slovenskom samizdate,sviečkovej manifestácii,delení Československa,aj mečiarizme.Spomína mnohých svojich politických partnerov i oponentov. Priamo odpovedá tiež na otázky smerujúce k cirkvi a náboženstvu.

„Modlitba je mocná zbraň. Je víťazstvom nad samotou.“ FranciscusHovorí sa, že modlitba je ako dýchanie. Ak sa duša nemodlí, vädne a zomiera. Čo je modlitba? Za koho sa máme modliť? Prečo? A ďalej, ako sa modliť?V bohatom duchovnom breviári pápež František hovorí o svojej skúsenosti, ako sa on rozpráva so Stvoriteľom, a pozýva nás, aby sme ho volali otecko, aby sme na neho zložili všetky starosti a obavy. Táto malá knižka sa môže stať cennou spoločníčkou na ceste. Obsahuje viac ako sto modlitieb. Z nich môžeme čerpať slová na každú príležitosť: keď sa chceme zveriť Bohu a prosiť ho o ochranu, môžeme sa modliť za manžela, manželku a deti, za fyzické alebo duchovné uzdravenie, za prácu, za spásu duše, v žiali, počas veľkých liturgických slávností. Je to vademékum, ktoré nás učí byť v prítomnosti Najvyššieho, lebo, ako nás František uisťuje: „Modliť sa znamená žasnúť pred Bohom, nie iba opakovať slová ako papagáj!“

Ústrednou osou najnovšej knihy obľúbeného poľského reportéra Mariusza Szczygieła je neprítomnosť, absencia, teda to, čo nie je. Čechofil a citlivý pozorovateľ Mariusz Szczygieł má skvelý nos na výnimočné príbehy. Vo svojej najnovšej knižke sa opäť ukázal v tom najlepšom svetle – ako autor, ktorý nachádza v nepostrehnuteľných detailoch nielen univerzálne pravdy, ale aj obrovský vesmír ľudských životov v celej jeho komplikovanosti. Dojímavý príbeh pražskej Vily Müller od architekta Adolfa Loosa, či hrôzostrašné pátranie po osudoch utýraného šesťročného chlapca, ktoré zmenila Poľsko. Aj to je Nie je. Výnimočnú knihu Mariusza Szcygieła ocenila porota najväčšej poľskej literárnej ceny Nike, kde zároveň získala aj cenu čitateľov.

Život Imricha Karvaša je príbeh o smutnom osude človeka, ktorý pre Slovensko urobil viac ako mnohí pred ním a aj po ňom. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež zato, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

Pravdivý príbeh o zabíjaní a spomínaní v Severnom Írsku. Únosy. Výbuchy. Nevysvetliteľné zmiznutia. Streľba na uliciach. Aj taký bol celkom nedávny obraz Severného Írska zmietajúceho sa od šesťdesiatych rokov až do konca 20. storočia v krvavom občianskom konflikte. Mimoriadny dokumentárny román Nič nehovor investigatívneho novinára Patricka Raddena Keefeho sa sústreďuje na prípad tridsaťosemročnej Jane McConvillovej, matky desiatich detí, ktorú v decembri 1972 odvliekli neznámi ľudia priamo z jej belfastského bytu, zatiaľ čo na nohách jej viseli plačúce deti. Až o mnoho rokov neskôr sa ukázalo, že Jane McConvillovú odsúdila IRA na smrť za udavačstvo. Či bolo na tom niečo pravdy, to už dnes sotva zistíme.Konflikt medzi republikánmi (katolíkmi) a unionistami (protestantmi) bol politický, etnický i náboženský zároveň. Severné Írsko sužoval od konca šesťdesiatych rokov až na samý záver storočia. Tridsať rokov sa Severné Írsko kúpalo v krvi a nečakaných teroristických útokoch. Na prípade Jane McConvillovej ilustruje Patrick Radden Keefe anatómiu a podstatu celého severoírskeho konfliktu, ktorý dostal priliehavý názov „The Troubles“ (Problémy). Kniha Patricka Raddena Keefeho Nič nehovor, ktorú časopis Time vyhlásil za najlepšiu reportáž roku 2019 bola ovenčená mnohými cenami vrátane prestížnej Ceny Georgea Orwella.

Nahliadnite pod pokrievku hrnca, v ktorom sa varia svetové dejiny! V jedinečnej reportáži, ktorá je zároveň tak trochu aj kuchárskou knihou. Že je takéto spojenie nemožné? Nie pre Witolda Szabłowského!Hovorí sa, že láska ide cez žalúdok. A možno niečo podobné platí aj o dejinách. Všetci predsa jeme. Niekoľkokrát denne. Bežní ľudia. Prezidenti. Aj diktátori. Núka sa teda otázka, čo raňajkoval Fidel Castro, keď priviedol svet na pokraj jadrovej vojny? Čo si dal na obed Pol Pot, keď dva milióny Kambodžanov zomierali od hladu? A na čom si pochutnával Saddám Husajn, keď vydal rozkaz otráviť plynom desaťtisíce Kurdov? Ovplyvnili kuchári diktátorov svojim kuchárskym umením chod dejín? A mali všetci radi najmä krvavé bifteky? Ani v okamihoch, keď sa rozhoduje o osude sveta, o vojne či o mieri, nesmú byť žalúdky prázdne. Uvedomil si to aj poľský reportér Witold Szabłowski, ktorý vyhľadal kuchárov najväčších diktátorov 20. storočia, aby sa prostredníctvom ich príbehov pozrel na moderné dejiny z celkom nového uhla. Irak Saddáma Husajna, Kuba Fidela Castra, Albánsko Envera Hodžu, Uganda Idiho Amina či Pol Potova Kambodža. Čo meno, to iná diktatúra, čo krajina, to iná zaujímavá kuchyňa. Witold Szabłowski nám ponúka osudy piatich diktatúr, ale zároveň aj jedinečné osobné príbehy kuchárov, ktorí sa dostali celkom blízko tým najhrôzostrašnejším vládcom sveta – priamo do ich kuchýň. Výnimočná kniha Witolda Szabłowského Ako nakŕmiť diktátora vychádza v preklade Karola Chmela.

Spojenecké spravodajské služby vedeli ešte pred II. svetovou vojnou, že Hitler a ďalší vysokopostavení nacisti sú posadnutí okultizmom a niektorým historickým relikviám prikladajú nielen mimoriadne veľký symbolický význam, ale priam mystickú moc. Keď sa začiatkom roka 1945 tretia ríša rozpadla, spravodajská služba 3. americkej armády poverila Waltera Horna, v civilnom živote významného nemeckého historika umenia, aby vypočul zajatých nemeckých vojakov. Pri naoko rutinných výsluchoch vyšlo najavo, že jeden takýto bunker sa nachádzal aj v Norimbergu a že z neho zmizli niektoré artefakty nevyčísliteľnej hodnoty. Horn napísal o tom správu a vymenujú ho do čela tímu, ktorý ich má nájsť. Pred našimi očami sa rozvíja hotový detektívny príbeh plný nečakaných zvratov a odhalení. Pritom nejde o príbeh vycucaný z prsta; autor dlhé roky zhromažďoval a skúmal množstvo nepublikovaných výsluchov a spravodajských správ, ako aj denníkových záznamov a listov W. Horna a iných dôstojníkov v USA a Nemecku.

Kniha Nesvatá válka o Svatou zemi je strhujúca reportáž o izraelsko-arabskom konflikre, v ktorej autor využíva takmer dvadsaťročné skúsenosti práce novinára na Blízkom východe. Vychádza z osobných stretnutí so stovkami ľudí, od prezidentov cez teroristov, cynických manipulátorov, mierových aktivistov až po rádových obyvateľov nekľudného regiónu. Vykresluje podrobný, verný obrázok nekľudného regionu a dramatické aj dojemné osudy, s ktorými sa stretol, zasadzuje do historických a politických súvislostí.

Autor, hovoriaci persky, podnikol radu reportážnych ciet do oblasti Blízkeho východu. Kresťanský a islamský svet sa navzájom ovplyvňujú - v tom dobrom aj v tom zlom zmysle. Často sa zdá, že stoja proti sebe. Ako sa v tej nadmiere protichodných informácií orientovať? Břetislav Tureček, dobrý znalec tamojších pomerov, napísal strhujúcu knihu o jednom z najzaujímavejších regiónov našej planéty.

50 novinárskych historiek a 150 fotografií z podivuhodných miest od reportéra MF DNES Jana Rybáře. Autor vtipnou formou zhŕňa príhody, ktoré nazbieral za pätnásť rokov na svojich cestách po Afganistane, na Sibíri, v Anglicku, v Amerike a v Iraku. Nezanedbateľnou súčasťou knihy sú vynikajúce fotografie (Jan Rybář získal hlavnú cenu v súťaži Czech Press Photo za fotografie z Beslane), ktoré mnohokrát o neznámom regióne alebo dramatickej situácii vypovedajú lepšie než slová.

Číta: Tomáš Černý, Martin Myšička, Libor Vacek Celkový čas: 1 hodina 2 minúty Rozhovor s Romanem ChlupatýmSoumrak homo economicus navazuje na úspěšnou Sedláčkovu prvotinu Ekonomie dobra a zla. I v tomto textu nalezneme snahu vrátit ekonomii lidský rozměr a lidem víru v ekonomii.Tomáš Sedláček, člen Národní ekonomické rady vlády a bývalý poradce Václava Havla, se pokouší přijít na kloub současné finanční, politické a společenské krizi. Za svého společníka si k této diskuzi vybral kanadského matematika a ekonoma Davida Orrella.Rozhovor Romana Chlupatého je výsledkem svěžího a srozumitelného zamyšlení nad těžce stravitelnými věcmi. S pomocí inspirativních paralel a metafor ze světa fyziky, biologie či literatury pitvají Sedláček a Orrell základy systému, nutí k zamyšlení a nabízejí – ale nevnucují – řešení. Při tom navíc dokážou čtenáře i pobavit.Audiokniha vznikla podle knihy Tomáše Sedláčka a Davida Orrella Soumrak homo economicus, vydané nakladatelstvím 65. pole v Praze v roce 2012.

Veľa profesorov má prejavy nazvané "Posledná prednáška". Profesorov požiadajú, aby zvážili svoje odstúpenie, a potom predniesli svoje úvahy o tom, na čom im najviac záleží. A kým rečnia, publikum sa v duchu neubráni tej istej otázke: Akú múdrosť by sme odovzdali svetu, keby sme vedeli, že je to naša posledná šanca? Keby sme sa mali zajtra pominúť, aké posolstvo by sme chceli zanechať? Keď Randyho Pauscha, profesora počítačovej vedy na Carnegie Mellon University, požiadali o takúto prednášku, nemusel si predstavovať, že je posledná, pretože mu prednedávnom diagnostikovali rakovinu v terminálnom štádiu. No jeho prednáška – „Ako skutočne splniť svoje detské sny“ – nebola o zomieraní. Bola o tom, aké je dôležité prekonávať prekážky, umožniť aj iným ľuďom splnenie ich snov, ako sa treba chopiť každej chvíle (pretože: „Čas je všetko, čo máte. A možno jedného dňa zistíte, že ho máte menej, ako ste si mysleli.“) Bolo to zhrnutie všetkého, čomu Randy veril. Hovoril o žití.18. septembra 2007 predstúpil pred 400-členné publikum v aule Carnegie Mellon University, aby predniesol svoju poslednú prednášku. Na plátno premietol diapozitívy svojich CT snímok a povedal prítomným o rakovine, ktorá požiera jeho pankreas a v priebehu niekoľkých mesiacov si vyžiada jeho život. V ten deň na pódiu pôsobil Randy mladistvým dojmom, vyžarovala z neho energia, krása, veselosť, ktorá sa občas prelínala s temným humorom. Pôsobil neporaziteľným dojmom. No bola to, ako sám priznal, len krátka chvíľa. Randyho prednáška sa stala fenoménom, rovnako ako kniha, ktorú vytvoril na tom istom princípe, oslave snov, o ktorých uskutočnenie sa všetci usilujeme. Žiaľ, Randy svoj boj s rakovinou pankreasu 25. júla 2008 prehral. Jeho posolstvo však bude naďalej inšpirovať nás všetkých i nasledujúce generácie.V tejto knihe Randy Pausch spojil humor, inšpiráciu a inteligenciu, čo vytvorilo z jeho prednášky fenomén a dodalo jej neopakovateľnú podobu. Je to kniha, po ktorej rady siahnu aj nasledujúce generácie.Karty, ktoré sme dostali, nezmeníme, no je na nás, ako s nimi budeme hrať. Randy Pausch