Teológia

Vedou o duši a vedou o Bohu – ktoré sú jedinou vedou – je iba tá, ktorú za cenu mnohorakých nedorozumení nazývame mystikou. Ak si však myslíme, že existuje jedna veda o duši (psychológia) a ďalšia, odlišná, o Bohu (teológia), ide o dve falošné vedy, lebo realita je jediná. Boh je pravda, je svetlo, a nie nejaké iné-bytie hore na nebi. Takou je aj duša, ktorá všetko obsahuje: pānta eīso „všetko je vo vnútri“, povedal by Plótinos.O autorovi: Marco Vannini (1948, Florencia), taliansky filozof, sa po svojich univerzitných štúdiách, ktoré zakončil prácou Wittgenstein, metafyzik a mystik, už vyše 40 rokov venuje kresťanskej mystike a tiež duchovným tradíciám iných náboženstiev. Spomedzi jeho rozsiahlej publikačnej činnosti radno spomenúť predovšetkým edičnú kuratelu kompletného talianskeho prekladu Majstra Eckharta. Pod jeho vedením boli v talianskom preklade vydané aj ďalšie významné diela, ako napríklad Cherubínsky pútnik Angela Silesia, Nemecká teológia, Ján Tauler, Valentin Weigel, Sebastian Franck, Pravidlo dokonalosti od Benedikta z Canfieldu a ďalšie. Vo florentskom vydavateľstve Le Lettere vedie edíciu „Il Tesoro nascosto“, v ktorej vyšli diela Etty Hillesum, Margaréty Porete, Simony Weilovej, Mikuláša Kuzanského či Henryho Le Sauxa. Je autorom vyše dvadsiatich kníh spomedzi ktorých možno spomenúť Dialettica della fede, Mistica e filosofia, Introduzione alla mistica, Lessico Mistico. Le Parole della saggezza a jeho poslednú knihu Conosci te stesso e conoscerai te stesso e Dio.

v Teologické sumě. Tento svazek obsahuje překlad třetí části pojednání o jediném Bohu (STh I, q. 14–18). Tomáš se v něm zaměřuje především na charakteristiku a obsah Božího poznání, včetně několika tradičních problémů, jež s tímto tématem souvisejí. Zabývá se také pojmy pravdy, nepravdy a života, a to jak pokud jde o ně samotné, tak v jejich vztahu k Bohu a jeho poznání. Úvodní studie si klade za cíl poskytnout čtenáři koncepční nástroje usnadňující porozumění přeloženému textu. Vysvětluje význam základních pojmů, které Tomáš v diskusi o poznání používá, a pokračuje komentářem jednotlivých částí traktátu. Podrobněji rozebírá ty aspekty Tomášova myšlení, které jsou náchylné k nesprávné interpretaci. Zvláštní kapitola je věnována úvodu do tradičních sporů o vztahu mezi Božím poznáním a jeho kontingentními a proměnlivými objekty.

Meditace. Autor mistrným způsobem otevírá Žalmy jako důležitý pramen křesťanské spirituality.I když se jednotlivé starozákonní Žalmy liší svým obsahem, jedno mají společné – jsou modlitbou. Ten, kdo v nich promlouvá, v nich děkuje za splnění proseb. Obdivuje krásu Bohem stvořeného světa. Uvědomuje si své provinění. Oslavuje Boží moudrost, kterou se můžeme řídit ve svém životě.Žalmy předkládají Bohu celý lidský život – naše radosti i strasti, náš strach, hřích, hněv i vášeň. I to, jak prožíváme svou svobodu. Bůh toto všechno objímá.Právě proto sehrávají Žalmy tak důležitou roli v židovství i v křesťanství. Žalmy ale podle Guardiniho nejsou jen poezií se silnými obrazy a v krásném starověkém stylu. „Jsou na prvním místě Božím slovem – slovem, kterým Bůh odpovídá na slova toho, kdo se jím dal uchvátit. Stávají se tak zjevením vedoucím ke spáse.“Kdo se je modlí, začne přijímat jejich slova za svá vlastní. Začne vidět své srdce ne takové, jaké by si přál mít, ale takové, jaké skutečně je – včetně jeho skrytých zákoutí a hlubin. Žalmy nás burcují, abychom se s jejich pomocí obraceli k Bohu a říkali mu: Pane, přicházím k tobě se vším, co je ve mně. Pohleď na to a dej mi své světlo.Romano Guardini (1885 – 1968) byl německý katolický kněz, filosof a teolog. Guardiniho osoba je spjata s hnutím mládeže po 1. světové válce. Práce v prostředí mladých studentů dala vzejít Guardiniho originálnímu znovuobjevení smyslu pro znamení a symboly, které měly dalekosáhlý vliv na vývoj katolické liturgiky a liturgie ve 20. století. Obnova katolické liturgie a její centralita kolem slavení eucharistie je z velké části právě spojena s Guardiniho osobou. V meziválečném období Guardini studuje klíčové osobnosti filozofie náboženství a evropské kultury; Guardini je autorem interpretací, v nichž se snaží vyložit významná díla evropských myslitelů (např. Fjodor Michailovič Dostojevskij, Dante Alighieri, Platón, Augustinus, Kierkegaard, Rainer Maria Rilke). Především se však Guardini řadí k nejvýznamnějším představitelům katolictví 20. století, především v oblastech liturgie, filozofie náboženství, pedagogiky a ekumenismu.

Karol Moravčík, Dr. theol. Farár - Borinka, teológ a publicista. Absolvent postgraduálnych štúdií na Inštitúte fundamentálnej teológie Katolíckej teologickej fakulty Viedenskej univerzity.„Cyril a Metod kráčali spolu po týchto končinách európskeho kontinentu a zapálení túžbou po ohlasovaní evanjelia vymysleli novú abecedu, aby mohli preložiť Bibliu, liturgické texty a kresťanskú náuku. Boli tvoriví v pretlmočení kresťanského posolstva. Boli tak blízko ľudu, s ktorým sa stretávali, že sa naučili rozprávať jeho jazykom a prijali jeho kultúru. Nepotrebuje to isté aj dnešné Slovensko? Nie je azda tou najurgentnejšou úlohou Cirkvi pri dnešných európskych národoch - vymyslieť nové ,abecedy', aby zvestovala vieru?“ (Pápež František, Stretnutie s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, seminaristami a katechétami, 13. 9. 2021, Bratislava. In: Príhovory pápeža Františka počas apoštolskej cesty na Slovensku, Trnava: SSV, 2021, 22.)Jaroslav Rindoš vo svojich veľmi poctivo spracovaných a odôvodnených postrehoch k slovenskému vydaniu Rímskeho misála musí konštatovať, že, v rozpore s jasnými inštrukciami pápeža Františka, slovenské vydanie misála lipne na vonkajšej forme na úkor zmyslu a obsahu. Takto pripravený preklad je i v rozpore s Františkovými vyjadreniami počas jeho návštevy na Slovensku. Na viacerých miestach sa až otrocky drží latinského originálu namiesto toho, aby odrážal umenie tvoriť novú „abecedu“ a vyjadrovať sa rečou blízkou srdcu, jazyku a pochopeniu nášho človeka. Namiesto jednoznačnej zásady - uvádzať do liturgie živý jazyk, prispôsobený chápaniu ľudu -, ktorá platí od Druhého vatikánskeho koncilu až po pontifikát pápeža Františka, vedenie Cirkvi na Slovensku sa pri vydaní misála dalo zlákať do slepých uličiek, ktoré razili kritici liturgickej pokoncilovej reformy. Bude na Slovensku ochota vyjsť z týchto uličiek a vydanie misála opraviť?

Úvod a komentár k otázkam prvej knihy 14 - 26. Teologickú sumu napísal Tomáš Akvinský ako učebnicu pre začínajúcich študentov teológie. Po svojom mystickom zážitku ju už nedopísal. Zanechal nám poklad premýšľania viery.Čitateľ nájde po úvode preklad textu ďalších trinástich kapitol prvej knihy spolu s komentárom. Tomáš Akvinský skúma vlastnosti Boha, ktoré prijímajú monoteistické náboženstvá. Otázky tvoria menšie celky, ktoré navzájom spolu úzko súvisia. Prvým celkom je Božie poznanie. Ďalším celkom je Boží život, potom celok Božia vôľa, s ktorou súvisí Božia láska, spravodlivosť a milosrdenstvo, prozreteľnosť, predurčenie. Tieto otázky sa týkajú vnútorného života Boha, prináležia jeho poznaniu a vôli, s čím súvisí aj Boží život. Pri skúmaní Božej vôle najprv skúma samotnú Božiu vôľu, potom to, čo k nej pripadá absolútne, čiže Božia láska, Božia spravodlivosť a milosrdenstvo, a potom to, čo zahŕňa spoločnú aktivitu Božieho poznania a vôle, čiže prozreteľnosť, predurčenie a knihu života. Otázka Božej moci sa už týka všetkého, čo môže vytvoriť alebo vytvorí. Takéto členenie naznačujú slová samotného Tomáša Akvinského z jeho uvažovania o 14. otázke hneď na jej začiatku, ešte pred jej členením. Osobitným celkom je posledná otázka, Božia blaženosť, lebo sa týka Božieho vnútorného života. Je typická pre vedecký proces v teológii. Nestačí povedať, že Boh je prvý a najvyšší vlastník blaženosti, ale treba vedieť aj prečo je to tak: Boh pozná seba samého ako najvyššiu pravdu a miluje seba samého ako najväčšiu lásku.

Kniha Modlitba, veľký prostriedok spásy, nám môže pomôcť, aby sme dosiahli večnú spásu a všetky milosti, po ktorých túžime od Boha. Je to teologicko – asketické dielo, veľmi osožné pre každého človeka, ktorý túži ísť vo svojom modlitebnom živote ďalej a spoznávať všetky bohatstvá, ktoré môže skrze čas strávený v modlitbe udeľovať Boh. Kniha je rozdelená na dve časti. V prvej sa píše o potrebe, hodnote a podmienkach modlitby. V druhej časti sa rozoberá milosť modliť sa, ktorá je daná všetkým, pretože slovami sv. Augustína: "Stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože." Osobitne sa píše o bežnom spôsobe, akým milosť pôsobí.Recenzia Modlitba, veľký prostriedok spásy na stránke blog.zachej.sk.

Katecheze Jana Pavla II. o lidské lásce podle Božího plánu. Človek nemôže žiť bez lásky. Jeho život je bez zmyslu, ak ju neodovzdáva a neprijíma.Téma ľudskej lásky je naozaj široká. Nedá sa ju však vierohodne popísať, pokiaľ sa na ľudskú bytosť autor nepozrie v celej jeho konkrétnej realite: telo,psychika,duch.Človek bol stvorený z lásky Boha v dokonalej spravodlivosti, ale upadol do hriechu, z ktorého ho vykúpil Kristus skrze dar Ducha.Teologie těla je významný súbor náuky - príhovorov svätého Jána Pavla II. počas prvých piatich rokoch jeho pontifikátu.

Predstaviteľ klasickej kresťanskej spirituality, Alfonz Mária de Liguori prvýkrát publikoval 1758 v Neapole a jeho knihy vychádzajú po celom svete bez prestania až doteraz. Ako kňaz pôsobil v Neapolskom kráľovstve, v tom čase veľmi oslabenom v oblasti viery.V knihe Vo svetle večnosti veriacich povzbudzuje k uvedomeniu si hriechu a nádeje na večný život. Statočným tónom, ďaleko od klasickej rétoriky a v dostatočnej vzdialenosti od konformizmu času, rozpráva svätý Alfonz o smrti, poslednom súde, pekle ale odhaľuje aj nádej na večné šťastie.

(3.vydanie). Kto by nepoznal meno sv. Augustín? Boží štát je monumentálne dielo tohto svätca. Po prvý raz vyšlo v slovenskom preklade v roku 1948. Z historického a metafyzického pohľadu rozoberá boj dobra so zlom v celých ľudských dejinách. Dielo sa delí na dve časti. Prvá časť je apologeticko-polemická. Odpovedá na obžaloby pohanov. Augustín sa nechcel obmedziť len na zodpovedanie niekoľkých pohanských námietok, ale celú vec chcel prerokovať na širšom základe, ktorým je ustavičný boj pohanstva s kresťanstvom; boj, ktorý potrvá až do posledného súdu. Je to boj dvoch štátov, Božieho a svetského. Protiklad oboch štátov sa mu javí v protiklad neba a zeme. Vznikom oboch štátov začína aj svoj ďalší spis, v ktorom hovorí o anjeloch a ľuďoch. Ďalej pokračuje udalosťami z obdobia Kaina a Ábela a končí poukázaním na konečný cieľ oboch štátov.Boží štát zaraďujeme ku klasickým dielam svetovej literatúry. Sv. Augustín písal túto mravno-náboženskú úvahu trinásť rokov a je to jeho hlavné dielo.

Kompletné vydanie v jednom zväzku, ktoré vyšlo pri príležitosti 95. narodenín Josepha Ratzingera – Benedikta XVI.V tejto knihe chcem predstaviť Ježiša evanjelií ako skutočného Ježiša, ako „historického Ježiša“ v pravom zmysle slova. Som presvedčený a pevne dúfam, že aj čitateľ uvidí, že takáto postava je oveľa logickejšia a aj z historického hľadiska zrozumiteľnejšia než rekonštrukcie, s ktorými sme mali do činenia v posledných desaťročiach. Domnievam sa, že práve tento Ježiš – Ježis evanjelií – je historicky zmysluplnou a hodnovernou postavou.Iba ak sa stalo niečo neobyčajné, ak Ježišova postava a jeho slová radikálne prekročili všetky dobové nádeje a očakávania, iba tak sa dá vysvetliť jeho ukrižovanie a iba tak sa dá vysvetliť jeho účinkovanie. Sotva dvadsať rokov po Ježišovej smrti už nachádzame vo veľkom kristologickom hymne v Liste Filipanom (2,6-8) dokonale rozvinutú kristológiu, v ktorej sa o Ježišovi hovorí, že bol rovný Bohu, no zriekol sa seba samého, stal sa človekom, ponížil sa až na smrť na kríži a teraz mu prináleží úcta celého stvorenia a klaňanie, o ktorom podľa proroka Izaiáša (porov. Iz 45,23) Boh vyhlásil, že prislúcha iba jemu samému.Kritické bádanie si právom kladie otázku: Čo sa stalo počas týchto dvadsiatich rokov po Ježišovom ukrižovaní? Ako sa dospelo k takejto kristológii? Pôsobenie anonymných formácií v spoločenstvách, ktorých predstaviteľov sa odborníci usilujú vypátrať, v skutočnosti nič neobjasňuje.Ako mohli byť neznáme zoskupenia také tvorivé? Ako mohli byť také presvedčivé a ako sa mohli presadiť? Nie je aj po historickej stránke oveľa logickejšie, že ono veľké stojí na samom začiatku a že Ježišova postava naozaj vyhodila do povetria všetky kategórie, ktoré boli poruke, a dala sa pochopiť iba z hľadiska Božieho tajomstva?

Apologetika, čiže obrana viery, sa týka každého kresťana. Svoju vieru potrebuje obhájiť nielen v rozhovoroch s druhými, ale predovšetkým sám pred sebou.Peter Kreeft je profesorom filozofie a zároveň autorom mnohých kníh a bestsellerov. Náročné a aktuálne témy vie jednoducho a zrozumiteľne priblížiť bežnému čitateľovi. Vieru obhajuje nie pomocou biblických textov, ale na základe rozumu a logiky. Tak je to aj v tejto knihe, a preto je vhodná aj pre neveriaceho čitateľa. Kniha prináša argumenty na najkľúčovejšie otázky života, ako sú: viera a rozumexistencia Bohastvorenie a evolúciazázrakyproblém zlaKristus a zmŕtvychvstanienebo a peklospása a iné náboženstváobjektívna pravdaBuďte „pripravení... zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás“ (1 Pt 3, 15).

Svätá Katarína Janovská svojím krátkym Traktátom o očistci priniesla Cirkvi závan novej radosti a nádeje. Napriek tomu, že svoju teológiu neopiera o mystické zjavenia, ale o vlastnú skúsenosť so svojím osobným pozemským očistcom, vyznievajú jej slová autenticky a majú veľký vplyv na mnoho generácií teológov i veriacich z celého sveta.Očistec, ako ho vidí Katarína, nie je geografickým miestom kdesi v útrobách zeme. Je to obrovský oheň túžby po Božej prítomnosti, planúci v dušiach zranených hriechom, bolesťou a vedomím, že Boh je taký svätý a čistý, že duša so škvrnami hriechu by pred ním neobstála. Bezpodmienečná a nekonečná láska sa tak stáva balzamom na ubolenú trpiacu dušu i plameňom usvedčujúcim z vlažných rozhodnutí, ktoré počas života robila.„Boh očistil človeka, pripútal si ho jemnučkou zlatou niťou, ktorou je jeho láska, a priťahuje ho k sebe takým silným citom, že človek zostane ,premožený a porazený a úplne mimo sebaʻ,“ pripomína Katarína Janovská slová Dionýza Aeropagitu, ktorými zhŕňa celú svoju teológiu očistca. Kniha je cirkevne schválená.

Prednášky o Apoštolskom vyznaní viery. Kniha Úvod do kresťanstva vznikla z prednášok, ktoré mal profesor Ratzinger v letnom semestri v roku 1967 v Tübingene pre poslucháčov všetkých fakúlt tamojšej univerzity. Jeho úmyslom bolo sprístupniť jazyk Cirkvi aj pre tých, ktorí ho nepoznajú alebo mu nerozumejú. Podkladom prednášok bolo Apoštolské vyznanie viery, čiže modlitba Verím v Boha. Základné otázky kresťanstva sú v nej dôkladne rozobrané. Kniha má tri časti:BohJežiš KristusDuch a Cirkev K slovenskému prekladu uviedol Jozeph Ratzinger motto: "Každý človek sa môže stať kresťanom, ale iba ten, kto sa ním skutočne stane, je bratom."

Prečo kniha o anjeloch?Moja žena, ktorá sa narodila a vyrástla v Číne, si zo svojho detstva spomína na návštevu tigrov z hôr. Jedného dňa sa istá chudobná sedliacka vybrala vyžínať trávu na úpätie jedného vŕšku. Bábätko niesla na chrbte a druhé dieťa cupkalo vedľa nej. V ruke držala kosák. Vo chvíli, keď prišla na vrchol, počula hrozný rev. Zmeravená od hrôzy sa obrátila a videla tigricu, za ktorou išli dve mláďatá. Divé zviera sa na ňu vrhlo.Tato negramotná Číňanka nikdy nebola v škole alebo v kostole. Ani nikdy nevidela Bibliu. Predsa však jej krátko predtým jeden misionár rozprával o Ježišovi a povedal jej: „On môže ochrániť tých, ktorí sú v nebezpečenstve…"Vo chvíli, keď sa jej do pleca a ramena zaryli pazúry tigrice, žena vo svojom utrpení skríkla: „Ježišu! Pomoc!" Nato divé zviera namiesto toho, aby ju aj s deťmi roztrhalo, náhle ju pustilo a dalo sa na útek. Biblia hovorí: „Lebo prikázal svojim anjelom o tebe, aby ťa chránili na všetkých tvojich cestách" (Ž 91,11).Či Boh poslal anjela, aby ochránil túto nevedomú Číňanku? Existujú dnes nadprirodzené bytosti schopné zmeniť beh udalostí, ktoré sa týkajú ľudí a národov?

Z pohľadu tradície, Svätého písma a súkromných zjavení. Nejde o triler. Napriek tomu, že ho stránky tejto knihy miestami pripomínajú. Dokonca nejde ani o vymyslený príbeh, hoci je presýtený neuveriteľnými posolstvami! Na základe biblických proroctiev a mystických zjavení prináša uznávaný katolícky teológ Franz Spirago podrobný pohľad na osobu Antikrista a na udalosti spojené s koncom sveta.Autor v knihe Antikrist poukazuje na základné črty, podľa ktorých ho môžeme rozpoznať, i na spoločenskú situáciu, do ktorej sa má podľa proroctiev najväčší súper Ježiša Krista narodiť. Navzdory hrozným skutočnostiam však autor pripomína, že na konci všetkého zažiari Kristov víťazstvo. Pýcha, ktorá zabezpečí vzostup Antikrista, bude nakoniec aj jeho záhubou, v ktorej sa opäť zjaví Božia sláva.Franz Spirago (1862 – 1942) bol rakúskym katolíckym teológom, pedagógom a spisovateľom, pôsobiacim v Čechách. Na Slovensku je známy vďaka knihám Utrpenie a radosti očistca a Diabol a jeho pôsobenie. Kniha je cirkevne schválená.

Smrť a čo potom?. Dnes sa stretávame s akousi neistotou o živote po smrti, ktorá sa zdá taká strašná. Počúvame hlásateľov samovykúpenia cez opätovné narodenie, cez prevteľovanie. Otázky neba, pekla, očistca sú od kresťanov ponechané na teológov.Autor v tejto knihe predkladá výroky Svätého písma a učenia Katolíckej cirkvi o posledných veciach: súd, nebo, peklo a očistec. Pre zmysel života je dôležité poznať, o čo tu ide. Iba toto Božie slovo a učenie Cirkvi dáva istotu.

Stručný úvod do sexuální revoluce Jana Pavla II.. Teologie těla pro začátečníky svěžím způsobem překládá ohromující poselství Jana Pavla II. do jazyka běžného čtenáře. Stránku za stránkou, odstavec za odstavcem odkrývá hluboké vzájemné souvislosti mezi sexualitou a nejdůležitějšími otázkami lidské existence.

Manželstvo a sväté prijímanie v Katolíckej cirkvi. Príspevky v tejto knihe predstavujú odpovede piatich kardinálov Katolíckej cirkvi a ďalších štyroch odborníkov na knihu Evanjelium rodiny, vydanú v minulom roku kardinálom Walterom Kasperom.Ide o jeho prednášku na mimoriadnom konzistóriu kardinálov, ktorého centrálnym bodom bola príprava dvoch zhromaždení Biskupskej synody zvolaných pápežom Františkom na rok 2014 a 2015 na tému „Pastoračné výzvy týkajúce sa rodiny v kontexte evanjelizácie."Kardinál Kasper vo svojej prednáške navrhol zmenu v doktríne a sviatostnej disciplíne Cirkvi, ktorá by v obmedzených prípadoch umožňovala rozvedeným a civilne znovuzosobášeným katolíkom po uplynutí obdobia pokánia prijímať Eucharistiu. Kardinál sa pritom odvoláva na prax prvotnej Cirkvi a na zaužívanú východnú tradíciu pravoslávnych aplikovať v prípade rozvedených osôb milosrdný prístup, na základe formuly, nazývanej u pravoslávnych oikonomia, vďaka ktorej sú druhé sobáše „tolerované“.Podľa W. Kaspera má kniha poskytnúť „teologický základ“ pre následnú diskusiu. Cieľom tejto publikácie je odpovedať na jeho pozvanie do ďalšej diskusie.

Pútnické sviatky Izraela a ich zavŕšenie v kresťanstve. V súčasnosti je zrejmý veľký záujem o korene našej kresťanskej viery a celkovo kresťanskej kultúry. Tieto korene sú v judaizme. Kniha reaguje na tento zvýšený záujem. Keď v živote človeka má veľký význam oslava ľudského sviatku (napr. narodenín), o to väčší má slávenie Božích sviatkov. Ustanovil ich sám Pán a chce, aby ich ľudia oslavovali.Autor pozýva čitateľa na púť, aby sa nachvíľu pripojil k prúdu ľudí Starej zmluvy smerujúcim do Jeruzalema a slávil sviatok Paschy, Šavuotu a Sukotu a potom s Ježišom Kristom prežil zavŕšenie Paschy na Veľkú noc jeho Obety a nechal sa naplniť Duchom Svätým na Šavuot, aby mohol sláviť svoje Turíce. Tieto dva pútnické sviatky Izraela už boli zvŕšené, tretí, sviatok Boha Otca, ešte čaká na posledný čas, pretože je to sviatok bilancie a vyhodnotenia. V knihe sa popisujú podrobnosti jednotlivých sviatkov a ich zavŕšenie v kresťanstve. Kniha pomáha lepšie vniknúť do kresťanských sviatkov Veľkej noci i Turíc a napomáha aj lepšie pochopiť a prežiť Pánovu Večeru, liturgiu, Eucharistiu, svätú omšu. Pán Ježiš z Paschálnej večere urobil nový Obrad, ktorý sa odvtedy opakuje na každej Eucharistii. Môžeme na nej zažiť nebo na zemi.

O slávení svätej omše. Dni sviatkov a osláv má každý rád. A majú ich radi nielen ľudia, ale aj Boh, ktorý chce tvoriť spoločenstvo s nami, ľuďmi. Svätá omša, liturgia, je hlboká a krásna oslava Boha. A tak ako aj pri našich oslavách používame množstvo predmetov a symbolov: sviečok, ozdôb a darčekov, tak aj pri tejto slávnosti sú prítomné rôzne predmety a úkony, ktorých hlbší zmysel často nepoznáme. Prečo tam sú? Čo sa za nimi ukrýva?Marián Kováčik vo svojej knihe dáva do pozornosti liturgické slávenie a upozorňuje nás na jeho opravdivé a hlboké prežívanie. Objavovanie krásy liturgie vám odhalí tajomstvá vonkajších znakov používaných pri svätej omši, ktoré majú oveľa hlbší význam ako sme si kedy predstavovali.Preskúmajte spolu s touto knihou krásy liturgického slávenia a ponorte sa do vnútornej hĺbky vonkajších liturgických symbolov.

Jednou z prvých kníh, ktoré Joseph Ratzinger (neskorší pápež Benedikt XVI.) čítal na začiatku svojho teologického štúdia, bola kniha Romana Guardiniho s názvom O duchu liturgie (vyšla v roku 1918). Kniha je považovaná za počiatok liturgického hnutia v Nemecku. Vďaka nej sa liturgia ukázala v celej svojej kráse ako stredobod kresťanského života. Ratzinger vtedajšiu liturgiu prirovnáva k zachovalej freske, úplne zakrytej neskoršou vrstvou omietky. Vo svojej knihe Duch liturgie, ktorú predkladá verejnosti, sa snaží dopomôcť novému pochopeniu liturgie. V základných zámeroch sa úplne zhoduje s Guardiniho knihou O duchu liturgie, a ďalšie skutočnosti podáva v súčasnom dejinnom kontexte.Kniha má štyri časti:O podstate liturgiePriestor a čas v liturgiiUmenie a liturgia Liturgická formaV prvej časti Ratzinger vysvetľuje, aké je miesto liturgie v skutočnosti, a predkladá otázky ako: Čo je to liturgia? Čo sa pri nej deje? S akým druhom skutočnosti pri nej prichádzame do styku? V druhej časti píše o význame kresťanského chrámu, o oltári a liturgickom smere modlitby, o uchovávaní Oltárnej sviatosti. V tretej časti sa zameriava na otázku obrazov, a na hudbu a liturgiu. Štvrtú časť venuje témam ako je znamenie kríža, liturgický odev, ľudský hlas, gestá rúk a postoje, a nezabúda ani na rítus.

Reflexie nad vybranými časťami učenia svätého Ignáca Brjančaninova o duchovnom živote v diele „Pole“. Svätý Ignác Brjančaninov majstrovsky sprostredkoval čitateľovi svojej doby duchovné bohatstvo, ktoré nachádzame v spisoch svätých asketikov, predovšetkým svätého Izáka Sýrskeho a svätého Jána Klimaka. Dielo „Pole“ je jedinečnou učebnicou duchovného života, ktorá sa zrodila z duchovnej skúsenosti svätých otcov.Predslov:Vidíme, že Európa dnes chce byť všetkým možným i nemožným, len nechce byť kresťanská. A pritom prvá prijala svetlo evanjelia. Prečo sa kresťanstvo unavuje? Prichádza mi na um nedávny prípad príkladnej kresťanskej rodiny s piatimi dospelými deťmi, v ktorej sa rodičia i deti veľmi angažovali a zapájali sa do života farského spoločenstva, viedli sviatostný život, no v minulom roku všetkých 5 dospelých detí z rodiny odišlo – vraj za „iným životom“, ktorý sa im „doma neponúkal či zakazoval“, ako sa svorne vyjadrili. Všetci dnes žijú v neviazaných vzťahoch ďaleko od domova, od rodičov. Aby kresťanstvo strácalo chuť, ponúka sa mládeži i dospelým niečo podobné, ako sa v reštaurácii predkladá jedálny lístok hosťovi, ktorý sa práve najedol?... Alebo sa už najedol čohosi iného v duchovnom slova zmysle. Čosi tu nefunguje, čosi tu chýba.Generálny guvernér vojnového Nemecka v Poľsku, Hans Frank, si počas druhej svetovej vojny 2. marca 1940 napísal do denníka: „Keď v Poľsku zhasli všetky svetlá, predsa ešte dve ostali – Panna Mária z Čenstochovej a Cirkev.“ Lepšiu charakteristiku tejto krajiny v jednom z najtemnejších období jej dejín by nebol vtedy vyslovil nikto, ani politik a snáď ani spisovateľ. Ktovie, či to neboli práve tieto dve svetlá, ktoré mu zasvietili vo chvíľach, keď už mal niesť aj následky za svoje vojnové zločiny v Poľsku. Lebo podľa hodnoverných správ sa pred smrťou v norimberskom väzení obrátil, žiadal o prijatie sviatosti zmierenia a zomrel ako kajúci lotor po pravici ukrižovaného Spasiteľa.Možno raz objektívny historik alebo teológ napíše po rokoch, možno i po desaťročiach niečo podobné aj o Slovensku: „Keď nastala doba najväčšieho temna v tisícstoročných duchovných dejinách tejto krajiny a zhasli všetky svetlá, predsa tu ešte nejaké zostali: Panna Mária na milostivých pútnických miestach na Slovensku a Cirkev so svojimi svetlami otcov. Aj istý tropár začína slovami: „Preslávil si sa, Kriste, Bože náš, keď si zemi daroval otcov ako svetlá....“ K takýmto otcom, ktorý ako svetlo osvecuje aj noc našej doby, hoci pomaly akosi sadá aj na Slovensko, patrí aj sv. Ignác Brjančaninov.Žijeme vo zvláštnej dobe, keď napríklad človek napadnutý medveďom v Tatrách bude pomaly potrestaný za to, že narušil „výsostné“ teritórium šelmy kdesi v prírode. Asi k tomu pomaly aj spejeme, veď aj v médiách už niekedy z podobných správ cítiť tento tón. Lebo živočíšny človek, ktorý žije len inštinktmi, bez Krista, bez sviatostí, pre ktorého je dobré len to, čo je viditeľné a hmatateľné, časom si postaví aj inštinkt ako modlu, ako zlaté teľa, a teda aj inštinktívne zviera nad človeka. A postupne začne vytvárať a schvaľovať náležité zákony.... Ktovie, či práve svetlo sv. Ignáca Brjančaninova nesvietilo pre ruských kresťanov počas dlhého proticirkevného útlaku v Sovietskom zväze. Tesne pred Októbrovou revolúciou kresťanský filozof Berďajev napísal, že „už to viselo vo vzduchu, už bolo cítiť všade, že ľud chce odísť od kresťanstva.“ A teraz v Rusku po dlhých rokoch vidíme, že sa ku Kristovi ľud hromadne navracia. Vidíme, akú silu majú svetlá otcov? Prepúšťajú svojím životom a modlitbami Kristovo svetlo, prepúšťajú svetlo Božieho kráľovstva. Veru, človek na riešenie svojich problémov často potrebuje svetlo, ktoré nie je z tohto sveta. A toto svetlo Kristovo prináša do dnešných dní aj kniha o. Mirona o náuke biskupa Brjančaninova. Je to svedectvo o živote jednej omilostenej duše s Kristom. Preto veľmi odporúčam knihu aj mládeži, ako i bohoslovcom a rehoľníkom, lebo má dar formovať srdcia ľudí. Je ikonou duchovného života, života Kristovho Ducha v človeku. Lebo „duchovný život nie je o tom, že ja niečo viem, niečo mám naštudované a robím, organizujem neviem aké veľké diela. Nie. Duchovný život je to, že iní v nás vidia svetlo, vidia v nás život Ducha, ktorého nám dal Boh. A ako to uvidia? No tak, že ma to svetlo preniká a že moje človečenstvo, moja ľudskosť sa stáva teofanickou, bogojavlenskou, zjavujúcou Kristovu tvár.“ (Marko Rupnik SJ, Incontro Oriente ed Occidente nell iconografia russa). Podobne nás vedie aj o. Miron Keruľ-Kmec svojimi duchovnými katechézami i knihou, ktorá sa práve dostala do Vašich rúk a ktorá nám dáva aj odvahu do budúcnosti, že hoci by sa naša doba ponorila do akejkoľvek tmy, o to silnejšie budú žiariť svetlá otcov Cirkvi a Kristova tvár.Sláva Isusu Christu.o. Ľuboslav Petričko, Prešov 16. december 2020

O jednote činného a kontemplatívneho života. Kniha Duša každého apoštolátu je hlavným dielom Jean-Baptistu Chautarda, opáta, ktorý dlhé roky pôsobil v komunite a zanechal v nej výrazné stopy. Ide o významné dielo v dejinách spirituality. Je určené kňazom i laikom, ktorí sa venujú aktívnemu apoštolátu. Myšlienky a ponaučenia Jean-Baptistu Chautarda zodpovedajú potrebám členov zapojených do služieb Cirkvi a sú prekvapivo aktuálne. Napokon, prostriedky ako modlitba, liturgia a sviatosti možno v každej dobe navrhovať ako nevyhnutné na posväcovanie a plodnosť apoštolátu.

Zjavené učenie o anjeloch. Okrídlené bytosti, neviditeľní sprievodcovia, Boží posli či strážcovia ľudských túžob a nádejí - anjeli. Nachádzajú sa v našich domácnostiach v podobe sošiek, čítame o nich v Biblii, modlíme sa k nim v modlitbách pred spaním, veríme, že sú pri nás a chránia nás. Kto však naozaj sú anjeli a čo učí o nich Cirkev?Zmienky o anjeloch vyvolávajú v človeku pocity nepoznaného. Kniha od Františka Dancáka - Angelológia chce postupne odkrývať a približovať tieto nadpozemské bytosti v súlade s učením Cirkvi. Kniha ponúka všetkým, ktorí chcú viac spoznať čo sa skrýva za slovom anjel, podrobný pohľad na túto tému.Pozývame aj vás objavovať tajomstvá Cirkvi pomocou knihy Angelológia a objavovať zjavené učenie o anjeloch.

Základy sexuálnej morálky. Prof. José Noriega Bastos, DCJM je katolícky kňaz, predstavený rehoľného inštitútu Učeníkov sŕdc Ježiša a Márie a profesor špeciálnej morálnej teológie na Pápežskom inštitúte Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny v Ríme, na ktorom tiež obhájil doktorát z teológie. Vo svojich knihách sa venuje otázkam morálnej teológie, manželstva, rodiny, sexuality a výchovy. Autor viackrát prednášal aj na Slovensku.Milujem ťa! Milióny mužov a žien si denne povedia túto vetu. Ako overiť, či to, čo sa skrýva za týmito slovami je ozajstnou láskou? Čo znamenajú tieto slová? Možno o láske povedať niečo, čo by malo univerzálnu platnosť? Je rozumné veriť v lásku, ktorá vydrží navždy?Láska sa dotýka všetkých dimenzií ľudskej reality: tela, citov, osobnosti, viery a je aj stredobodom sexuálnej morálky. Láska je darom, vášňou a rozhodnutím, na ktorom stojí inštitúcia manželstva a rodiny.Autor vychádza z uvažovania nad ľudskou skúsenosťou lásky vo svetle Božieho zjavenia a ľudského rozumu v celej jej šírke, hĺbke aj poslaní. Nebojí sa citlivých otázok a integruje poznatky z filozofie, teológie, psychológie aj umenia. Fundovaným a plastickým spôsobom vysvetľuje učenie Katolíckej cirkvi o manželstve, láske a plodnosti.Kniha je určená kňazom, katechétom, pastoračným spolupracovníkom, snúbencom, ktorí sa pripravujú na manželstvo ako i manželom samotným. Tiež bude výbornou pomôckou pre všetkých, ktorí sa s danou témou odborne, ale i laicky zaoberajú.

Autor Alberto Maggi vo svojej knihe prirovnáva Ježišove podobenstvá ku kameňom a to v dvoch významoch: kamene, užitočné na budovanie Božieho kráľovstva kamene, hádzané do náboženskej inštitúcie, aby spôsobovali jej nestabilitu Podobenstvá ako kamene nám majú byť nápomocné k prijímaniu Ježišovho posolstva viery, lásky a pravdy.

K teologickej analýze obrazu. Uctievanie ikon v cirkvi je ako zažatý svietnik, ktorého svetlo nikdy nezhasne. Jeho jas sa nikdy nevyčerpal, nakoľko nevzplanul ľudskou rukou. On horel, horí a neprestane horieť. Jeho plamene sa stále mihotajú. Jeho plamienok sa často už akoby len neviditeľne vznáša, opäť sa však dokáže rozhorieť a premeniť v neznesiteľnú žiaru.Aj keď sa všetko to, čo je ikone nepriateľské, usiluje uhasiť v nej toto svetlo, zahaľujúc ju plášťom temnoty, svetlo v nej sa aj tak nevyčerpáva a nehasne. Aj keď sa dnes stráca zbožnosť a žriedla sakrálneho umenia vysychajú, i samotné ikony akoby strácali aureolu svojej nebeskej dôstojnosti, predsa ani vtedy jej plameň nesiahne, ale horí mocnejšie v skrytosti, pripravený znova vzplanúť opäť v celej svojej sile, v triumfálnej sláve Pánovho Premenenia.

Ja som Svetlo sveta. Kniha Sviatky Pána 2 je pokračovaním monografie Sviatky Boha 1. Má široký záber a jedným z jej cieľov je prispieť k lepšiemu vzájomnému liturgicko-teologickému poznaniu kresťanskej a židovskej tradície. Niektoré časti knihy patria do kazateľského žánru. Autor Štefan Patrik Kováč v publikácii ukazuje, že sviatky judaizmu slávené v časoch jeruzalemského chrámu poukazujú na Ježiša Krista. Populárnym štýlom píše o slávení sviatkov tak, ako je to doložené v rabínskych textoch a následne vyvodzuje typológiu pre kresťanské zavŕšenie.

Kniha Svetové náboženstvá z kresťanského pohľadu predstavuje päť veľkých náboženstiev: hinduizmus, budhizmus, judaizmus, kresťanstvo a islam. Nepodáva strohé vedecké fakty, ale všeobecne zrozumiteľný úvod do uvedených náboženstiev. Bližšie poznanie nekresťanských náboženstiev má pre nás veľký význam. Peter Egger sa pri popise každého z nich zameriava na tieto východiskové ťažiská: pôvod, rozšírenie, posvätné písma, učenie a praktizovanie viery. Praktizovanie viery zahŕňa kult, spiritualitu a etiku. V nadväznosti na definovanie každého náboženstva nasleduje kritické zhodnotenie z kresťanského pohľadu. Autorovým cieľom je, aby kresťania jasne rozpoznávali jednotlivé náboženstvá na základe ich spoločných charakteristík ale i odlišností a posilnili si povedomie vlastnej kresťanskej identity.

Autor František Dancák sa v knihe Naši verní ochrancovia venuje duchovnému, neviditeľnému svetu - anjelom. Anjeli boli stvorení predtým, než Boh stvoril človeka. Veríme, že existovali ešte skôr, ako bolo stvorené všetko okolo nás. Anjeli boli spočiatku dobrí a blažení a s veľkou dôverou slúžili Bohu. Niektorí však neskôr odpadli a stali sa zlými anjelmi, ktorých vodcom bol Lucifer. Vodcom dobrých anjelov bol archanjel Michal. Medzi oboma stranami vznikol boj, ktorý však vyhrali dobrí anjeli a zlí boli zvrhnutí do pekla. Biblia o týchto udalostiach nerozpráva, no príbeh sa rozvinul z iných textov. Dobrí anjeli svojím víťazstvom získali svetlo slávy a sú účastní na večnej blaženosti.

Reflexie nad krátkymi výrokmi a poučeniami svätého Theodorosa Veľkého Asketika, ktoré nachádzam vo Filokalii pod názvom „100 duchovných textov“. Zaznamenaná duchovná skúsenosť svätého Theodorosa neponúka systematické učenie o duchovnom živote. Napriek tomu je zdrojom inšpirácie a poznania mnohých jeho zákonitostí.Jedným z dôležitých prostriedkov obnovy duchovného života v našich východných katolíckych cirkvách je návrat k štúdiu diel cirkevných otcov. Tieto diela sú bohatým prameňom poznania, prežitej teológie i katechézy a cenným zdrojom inšpirácie pre duchovný život. Zvlášť ich použitie pre obohatenie našej katechézy, ale i pre prehĺbenie praxe duchovného života, môže prispieť k radikálnej obnove celého systému oboznamovania sa s pravdami našej viery a ich vnášaniu do života.Prv než by sme začali hovoriť o katechéze cirkevných otcov z hľadiska inšpirácie, ktorú nám môže poskytnúť pre našu súčasnú katechetickú prax je hádam potrebné objasniť si, či skôr pripomenúť si samotný význam slova katechéza, a to ako po jeho etymologickej stránke, tak aj v rovine historickej, ako terminus technicus, s presným štylisticko-rétorickým, metodickým i didakticko-pedagogickým významom a ohraničením.Slovo katechéza pochádza z gréckeho slova katechésis odvodeného zo slovesa katecheo, ktoré znamená ozývam sa, vyvolávam ozvenu, zvučím, rozoznievam, nechávam zaznieť hlas zdola. V prenesenom, či obraznom zmysle sa týmto slovom označuje aj spôsob vyučovania, pri ktorom učiteľovo slovo je vlastne odpoveďou na otázky, ktoré zaznievajú v žiakovi, pričom tak ide o akýsi spôsob vzájomnej a spätnej vnútornej ozveny. Ako podotýka sv. Ján Zlatoústy na úvod svojej prvej krstnej katechézy, slovo prihovárajúceho sa musí totiž vyvolať ozvenu v srdci poslucháča:“Neprihovárame sa vám preto, aby ste iba počúvali, ale aby ste si aj pamätali počuté veci a aby ste nám prostredníctvom vašich skutkov dokázali, že sa na nich pamätáte, ba vlastne nie aby ste do dokázali nám, ale Bohu, ktorý pozná tajomstvá mysle. Preto, to čomu vás učíme sa nazýva katechézou, aby vám aj vtedy, keď my nie sme prítomní, znel náš príhovor neustále v mysli.”/1/Po formálnej stránke sa katechéza vždy odlišovala od tzv. kerygmy, teda ohlásenia Božieho kráľovstva, ako aj od tzv. didaskalie, ktorá bola skôr systematickým doktrinálnym výkladom predovšetkým formou homílií, či spisov.Už v apoštolskej dobe sa stretávame s katechézou, ktorej hlásateľmi sú v prvom rade apoštoli, čoskoro sa však k nim pridávajú tzv. evanjelisti (Sk 21, 8) proroci a učitelia (Ef 4,11), využívajúci rozličné dary Božieho Ducha: prorokovať, slúžiť, vyučovať, povzbudzovať (porov. Rim 12, 6).Obsahovo sa už v apoštolskej dobe vykryštalizovali “začiatočné prvky Božích slov” (Hebr 5, 12) a to: pokánie, viera v Boha, krst a vkladanie rúk (birmovanie), vzkriesenie z mŕtvych a eschatologické témy (porov. Hebr 6, 1-3), ktoré mali priviesť k poznania a zdieľaniu základných kristologických právd, ako ich vyjadril sv. Pavol v 1 Kor 15, 3-6. Všetky tieto témy boli ale vždy ohlasované aj v spojení s trojičnou náukou (porov. Sk 19, 3), ktorá sa aplikovala už v základnej krstnej formule “v mene Otca i Syna i Svätého Ducha”, ako ju nachádzame u Mt 28, 19.Poapoštolská doba (1.-3. stor.) nám zanechala svedectvo o katechéze, ktorá vychádzajúc z biblického základu privádza adresáta k formovaniu morálnych zásad a k jeho zaradeniu do cirkevného spoločenstva, ktoré sa stáva osobitným spôsobom viditeľným predovšetkým pri eucharistickom slávení.Nepriame svedectvá o témach ranokresťanskej katechézy nám poskytujú aj prvé apológie. Aj keď apológie sú osobitným literárnym druhom so špecifickou teologickou základňou a finalitou, predsa v nich nájdeme odozvu formálnych i obsahových katechetických postupov. Prvoradý cieľ apológií - obhajoba kresťanského učenia a spôsobu života, určuje a podmieňuje aj ich obsah. Apologéti v prvom rade obhajujú ideu jediného osobného Boha, duchovného a všemohúceho, ďalej obhajujú vhodnosť, nevinnosť a pokojamilovnosť kresťanského spôsobu života, vyvracajúc falošné obvinenia z fanatizmu a sektárskych nezriadeností. Poukazujú na Písma, ako na prameň všetkej múdrosti a dokazujú, ako sa pod vplyvom čností a viery mení duchovný život kresťanov, ktorí sa tak stávajú kvasom spoločnosti.Apológie boli v istom zmysle akousi pred-katechézou, pretože pripravovali pôdu na prijatie a prehĺbenie kresťanských právd v ich kontraste s pohanským či židovským spoločensko-kultúrnym prostredím. Vyvracajúc pohanské, či židovské náboženské, ale aj spoločenské názory a tendencie, apológie dokazovali spásny Boží zásah do ľudských dejín, osobitný plán spásy, teda tú ekonómiu milosti, ktorá sa uskutočnila vo vtelenom Božom Slove, poukazujúc tak na vykupiteľské dielo Krista. Súčasne boli povzbudením k nasledovaniu kresťanských cností a k definitívnemu stotožneniu sa s kresťanskými náboženskými pravdami a životným štýlom. Medzi patristickou literatúrou, ako jej ďalší, takpovediac záverečný vývinový stupeň, majú svoje osobitné miesto spisy asketického charakteru, ktoré sú akoby pokračovaním diel katechetických, či apologetických. Smerujú k prehĺbeniu poznaných právd a ich „vstrebaniu“ do každodenného duchovného života kresťana.Tieto spisy sú teda akoby zavŕšením procesu kresťanskej formácie, ktorá prechádza cez spoznanie právd viery, ich zdôvodnenie, či obhájenie až k ich prijatiu do osobného života. Duchovné reflexie nad asketickými spismi otcov sú v súčasnosti dôležitou formou ich aktualizácie súčasnému poslucháčovi.Preto s veľkou radosťou chcem uvítať aj toto dielo, ktoré približuje, vysvetľuje a aktualizuje slová jedného z cirkevných otcov, ktorého slová boli právom zaradené aj do Filokalie, tohto pamätníka východnej duchovnosti, ktorý aj po stáročiach poskytuje inšpiráciu kresťanskému Východu ale stáva sa stále viac známy a obľúbený aj na Západe.Nech nám všetkým slová otcov i ich interpretácia poslúžia k duchovnému rastu.Na sviatok Zjavenia Pána 2021+Cyril Vasiľ SJ

Kniha podáva vysvetlenie symboliky známeho znaku TAU od používania tohto znaku v starovekom Egypte, cez biblickú a cirkevnú tradíciu až po tradíciu františkánsku.

Stručný slovensko-anglický teologický slovník je dvojjazyčný výkladovo-prekladový ekumenický slovník. Zahŕňa najpoužívanejšiu slovnú zásobu súčasnej kresťanskej teologickej terminológie v rozsahu približne 1300 slov. Jeho cieľom je poskytnúť základnú odbornú terminológiu z najdôležitejších vedných odborov kresťanskej teológie tak, že každý termín vo východiskovom jazyku obsahuje stručnú definíciu a ekvivalent v cieľovom jazyku.Slovník je určený predovšetkým prekladateľom, tlmočníkom, odborníkom, študentom a verejnosti zaoberajúcej sa kresťanskou teológiou v slovenskom alebo anglickom jazyku.

Tajomstvá liturgie s Rádiom Lumen. Liturgia, ako ju definoval Druhý vatikánsky koncil, je prameň a vrchol života Cirkvi a každého kresťana. Samotný pápež František vyzýva všetkých katolíkov, aby znovu objavili a zamilovali si skúsenosť liturgickej modlitby. Liturgická formácia, ku ktorej sú povolaní všetci veriaci, spočíva v tom, aby sa naučili nachádzať v liturgii živého Ježiša Krista. Na tejto neustálej formácii ľudu sa vo veľkej miere podieľa Rádio Lumen. Publikácia Liturgický rok je výsledkom niekoľkoročného cyklu relácií, ktorých snahou bolo prebudiť v poslucháčoch záujem o liturgiu, napomôcť vnímať a chápať jej hlbší význam, a poukázať aj na to neviditeľné. Kniha nie je odbornou príručkou ani vedeckou prácou, ale chce populárnou formou sprístupniť širokej verejnosti to, čím Cirkev žije a koho ohlasuje.Autormi knihy Liturgický rok sú kňazi Štefan Fábry, ktorý sa venuje príprave liturgických kníh a formácii laikov v oblasti liturgie, a Peter Staroštík, dlhoročný spolupracovník Rádia Lumen.

Číta: Igor Dostálek Celkový čas: 3 hodiny 16 minút V příběhu sv. Antonína najdeme stále mnoho inspirace pro náš osobní život s Bohem. Igor Dostálek čte jeho životopis z pera alexandrijského biskupa sv. Atanáše. Sv. Antonín přiváděl k rozumu lidi krutého srdce. V 94 paragrafech jeho životopisu z pera alexandrijského biskupa Atanáše projdeme se sv. Antonínem jeho cestu ke svatosti. A ač tento útlý duchovní manuál sepsal biskup Atanáš již r. 357, je to cesta stále inspirativní, ba napínavá. Zdaleka nepromlouvá jen k řeholníkům nebo lidem, kteří svůj život celibátně zasvětili Bohu. V audioverzi této duchovní klasikysi příběh sv. Antonína důstojným způsobem připomeneme také díky citlivému podání herce Igora Dostálka.

Matúšovo evanjelium. Po knihe venovanej Markovmu evanjeliu, Vám nová publikácia priblíži Matúšovo evanjelium. Názov knihy vystihuje implicitného autora a prvých poslucháčov – čitateľov evanjelia. Autorom evanjelia bol Žid, zakorenený v tradícií otcov, a z tohto zorného uhla predstavuje Ježiša – Mesiáša a jeho posolstvo. Prisľúbenia prorokov Starého zákona sú interpretačným kľúčom Ježišovej prítomnosti, ale v evanjeliu nachádzame aj odkaz na budúcnosť, na konečné „naplnenie“. Text evanjelia odhaľuje aj druhú perspektívu autora, ktorou je helenistické prostredie židovskej diaspóry. V ňom žije druhá generácia kresťanov, ktorej autor adresuje svoje slová.Prvá kapitola knihy je venovaná všeobecným otázkam autorstva, štruktúry a teológie evanjelia. Po nej nasleduje jedenásť kapitol, v ktorých profesor Massimo Grilli predstavuje jednotlivé kapitoly evanjelia a vychádzajúc z analýzy biblického textu ponúka teologické e duchovné reflexie.

Orientace liturgické modlitby. Kniha Obráceni k Pánu představuje historickou a teologickou diskusi ve prospěch tradiční a společné liturgické orientaci modlitby, která je známa jako "obrácení k východu" a chce být příspěvkem k aktuální diskusi ohledně katolické liturgie.

prednášky z konferencií. Kniha Dôvera v praxi má pomôcť apoštolom Božieho milosrdenstva objavovať dobro obsiahnuté v Božej vôli, a tým aj dokonalejšie ju plniť, čo je synonymom rastu postoja dôvery voči Bohu a zjednotenia s Ním. Dôvera totiž nie je emocionálnym postojom ani intelektuálnou akceptáciou právd viery, ale celoživotným vzťahom človeka k Bohu, ktorý vyjadrujeme plnením Jeho vôle.Je zjavená v prikázaniach, blahoslavenstvách, radách, povinnostiach stavu či v rozpoznaných vnuknutiach Ducha Svätého, je svetlom a ukazovateľom na ceste do neba, stráži dobrá človeka v dočasnom živote i v perspektíve večného života.Kniha Dôvera v praxi je postavená na Desatore, pričom ním prechádza do hĺbky a nastavuje zrkadlo.

Kniha Oživujúce vanutie Ducha Svätého je apelom k otvoreniu sa pre mocné, oživujúce pôsobenie Ducha Svätého v dnešných časoch. Autor v troch kapitolách podáva stručnú syntézu pôsobenia Ducha Svätého v Cirkvi počas storočí a osobitne prostredníctvom Obnovy v Duchu Svätom v priebehu 20. storočia.Pozornosť prvej kapitoly je venovaná všeobecnému pôsobeniu Ducha Svätého od prvého vyliatia na Turíce, tak, ako ho opisuje Sväté Písmo a ako sa prejavoval v živote jednotlivých kresťanov počas storočí. Druhá kapitola sa sústreďuje na pôsobenie Ducha Svätého v rámci Obnovy v Duchu Svätom, či charizmatického hnutia jednak v historickom kontexte vo svete, v Čechách a na Slovensku, a tiež poskytuje tématický prierez fenoménu Obnovy v Duchu Svätom z hľadiska jej špecifického prínosu pre život jednotlivého kresťana a Cirkvi. Poukazuje zároveň aj na možné nebezpečenstvá. V tretej kapitole autor ponúka konfrontáciu Charizmatickej obnovy z pohľadu jezuitskej spirituality.

Evanjelium podľa Matúša 5. - 7. kapitola. Ježišova reč na vrchu, ktorú nájdeme v Matúšovom evanjeliu v 5. - 7. kapitole, apeluje na zodpovedné konanie a je adresovaná tým, ktorí chcú dosiahnuť víťazstvo na životnej ceste smerujúcej k Bohu. V tejto reči Ježiš ozrejmil, čo je vlastne Božia vôľa a chce, aby si Božiu vôľu privlastnili aj poslucháči.Slovenský teológ Ľubomír Majtán vo svojej publikácii Ježišova zVRCHovaná reč sa nám snaží priblížiť význam Ježišových slov prednesených v reči na hore. Jeho text je písaný v exegeticko-spirituálnej forme. Každá časť textu je predstavená z pohľadu: kompozície (ako je text zoskupený, aké slová sú použité a ktoré sú kľúčové),exegézy (ide o výklad daných veršov),kontextu (aké podobné miesta možno nájsť v Biblii, prípadne v mimobiblických prameňoch),a v závere každej časti možno nájsť podnety na zamyslenie (inšpirácia a aplikácia slov do nášho života).Text bol inšpirovaný prednáškami, ktoré boli publikované v knihe Reč na vrchu. Jej autorom je profesor Massimo Grilli.