Teológia

Kniha Oživujúce vanutie Ducha Svätého je apelom k otvoreniu sa pre mocné, oživujúce pôsobenie Ducha Svätého v dnešných časoch. Autor v troch kapitolách podáva stručnú syntézu pôsobenia Ducha Svätého v Cirkvi počas storočí a osobitne prostredníctvom Obnovy v Duchu Svätom v priebehu 20. storočia.Pozornosť prvej kapitoly je venovaná všeobecnému pôsobeniu Ducha Svätého od prvého vyliatia na Turíce, tak, ako ho opisuje Sväté Písmo a ako sa prejavoval v živote jednotlivých kresťanov počas storočí. Druhá kapitola sa sústreďuje na pôsobenie Ducha Svätého v rámci Obnovy v Duchu Svätom, či charizmatického hnutia jednak v historickom kontexte vo svete, v Čechách a na Slovensku, a tiež poskytuje tématický prierez fenoménu Obnovy v Duchu Svätom z hľadiska jej špecifického prínosu pre život jednotlivého kresťana a Cirkvi. Poukazuje zároveň aj na možné nebezpečenstvá. V tretej kapitole autor ponúka konfrontáciu Charizmatickej obnovy z pohľadu jezuitskej spirituality.

Matúšovo evanjelium. Po knihe venovanej Markovmu evanjeliu, Vám nová publikácia priblíži Matúšovo evanjelium. Názov knihy vystihuje implicitného autora a prvých poslucháčov – čitateľov evanjelia. Autorom evanjelia bol Žid, zakorenený v tradícií otcov, a z tohto zorného uhla predstavuje Ježiša – Mesiáša a jeho posolstvo. Prisľúbenia prorokov Starého zákona sú interpretačným kľúčom Ježišovej prítomnosti, ale v evanjeliu nachádzame aj odkaz na budúcnosť, na konečné „naplnenie“. Text evanjelia odhaľuje aj druhú perspektívu autora, ktorou je helenistické prostredie židovskej diaspóry. V ňom žije druhá generácia kresťanov, ktorej autor adresuje svoje slová.Prvá kapitola knihy je venovaná všeobecným otázkam autorstva, štruktúry a teológie evanjelia. Po nej nasleduje jedenásť kapitol, v ktorých profesor Massimo Grilli predstavuje jednotlivé kapitoly evanjelia a vychádzajúc z analýzy biblického textu ponúka teologické e duchovné reflexie.

G.K.Chesterton je považovaný za jedného z najväčších spisovateľov a filozofov začiatku 20.storočia. Okrem detektívok s postavou svojrázneho kňaza otca Browna napísal prvý filozofický thriller, niekoľko výnimočných životopisov, fantastické príbehy z alternatívnych dejín, ako aj básne, ktoré sú dodnes považované za neprekonateľné.Okrem toho bol človekom, ktorý inšpiroval a nadchol výnimočných ľudí ako napríklad Mahatma Gandhi, Jorge Luis Borges a C.S.Lewis. Jeho veľkým obdivovateľom bol aj Karel Čapek. Neil Gaiman a Terry Pratchett mu venovali knihu "Dobré znamenia" so slovami: "Mužovi, ktorý vedel, čo sa vlastne na svete deje."Dnes je až na niekoľko výnimiek Chesterton neprávom zabudnutý a našou snahou bolo vydať jeho eseje, v ktorých diskutuje o svojej filozofii a postojoch k otázkam, ktoré sú aktuálne aj dnes.Kniha je novým prekladom najvýznamnejších esejí na tému duchovného života, postojov a vzťahov. Ako to kedysi vyjadril jeden z Chestertonových kritikov: "Chesterton nám ukáže cestu vo svete, do ktorého patríme, aj nepatríme a jeho dielo je návodom na život."

Stručný katolícky teologický slovník predstavuje nástroj potrebný na zoznámenie sa so základnými teologickými pojmami pri štúdiu, písaní prác rozličného druhu, ako aj v mnohých ďalších podujatiach a činnostiach. Od Druhého vatikánskeho koncilu v rokoch 1962 – 1965 sa toho udialo mnoho. Sám koncil bol historickou udalosťou, ktorá svojimi šestnástimi dokumentmi, ktoré schválil pápež Pavol VI., hlboko ovplyvnila myslenie veriacich. Malo to tiež za následok, že do katolíckej slovnej zásoby sa dostali nové slová a výrazy. A zasa niekdajšie názvy nadobudli čerstvý a nový význam. Okrem toho aj svet, v ktorom žijú veriaci, prešiel väčšími zmenami. Tento slovník zahŕňa takmer všetky závažné pojmy týkajúce sa viery a mravov, obradov, duchovného života, cirkevného práva, liturgie, mystiky i spirituality, cirkevných dejín a organizácie Cirkvi. Osobitnú pozornosť sme venovali Druhému vatikánskemu koncilu – najdôležitejším dokumentom, ktoré tvoria náplň koncilovej náuky. Tento slovník má poslúžiť teológom, ako aj širokej verejnosti, má ponúknuť spôsoby vedeckého hodnotenia uvedených faktov a pritom hľadať opravdivý zmysel a cieľ života.

Evanjelium podľa Matúša 5. - 7. kapitola. Ježišova reč na vrchu, ktorú nájdeme v Matúšovom evanjeliu v 5. - 7. kapitole, apeluje na zodpovedné konanie a je adresovaná tým, ktorí chcú dosiahnuť víťazstvo na životnej ceste smerujúcej k Bohu. V tejto reči Ježiš ozrejmil, čo je vlastne Božia vôľa a chce, aby si Božiu vôľu privlastnili aj poslucháči.Slovenský teológ Ľubomír Majtán vo svojej publikácii Ježišova zVRCHovaná reč sa nám snaží priblížiť význam Ježišových slov prednesených v reči na hore. Jeho text je písaný v exegeticko-spirituálnej forme. Každá časť textu je predstavená z pohľadu: kompozície (ako je text zoskupený, aké slová sú použité a ktoré sú kľúčové),exegézy (ide o výklad daných veršov),kontextu (aké podobné miesta možno nájsť v Biblii, prípadne v mimobiblických prameňoch),a v závere každej časti možno nájsť podnety na zamyslenie (inšpirácia a aplikácia slov do nášho života).Text bol inšpirovaný prednáškami, ktoré boli publikované v knihe Reč na vrchu. Jej autorom je profesor Massimo Grilli.

Takmer duchovný testament. Čo je kresťanstvo je publikácia Josepha Ratzingera - emritného pápeža Benedikta XVI., ktorá je považovaná za jeho ´takmer duchovný testament´. Zameriava sa v nej na oblasti:o náboženstvách a kresťanskej viereo základných prvkoch kresťanského náboženstva (kresťansko-islamský dialóg, hudba a liturgia, teória liturgie)o dialógu medzi Židmi a kresťanmio témach dogmatickej teológie (katolícke kňazstvo, význam prijímania Eucharistie...)o témach morálnej teológie (Cirkev a škandál sexuálnych zneužívaní)kniha obsahuje aj niektoré Ratzingerove príležitostné príspevkyEmeritný pápež miloval vieru jednoduchých kresťanov, ale ktorý bol zároveň vždy pripravený, dokonca aj vo svojich posledných dňoch, viesť dialóg o každom aspekte ľudského života - v láske a pravde.

Táto kniha nie je o smrti. Je o nádeji, ktorú telesná smrť v sebe ukrýva. Scott Hahn z mnohých strán skúma biblický pojem života, pričom rozlišuje bios a zoe. V slovenčine obe slová znamenajú život, no bios označuje život tela, zoe označuje život celého človeka. Zoe je život, o ktorom Ježiš v evanjeliách hovorí, že nám ho prišiel dať. Život, ktorý sa nekončí. Začína sa prijatím spásy a smrť tela sa ho netýka. Dokonca telo raz – po vzkriesení – bude mať účasť na zoe.Akýmsi „vedľajším“ produktom autorovho uvažovania je riešenie otázky kremácie a postoja Katolíckej cirkvi k nej. Možno spáliť telo, ktoré sa prijímaním Eucharistie premieňalo na Krista? A od kremácie sa dostáva k inému problému dneška – k postoju voči telu. Na jednej strane jeho zbožňovanie, na druhej opovrhovanie ním… Kniha pomáha vnímať telo v jeho realite zdravia či choroby, života i smrti, pričom zdôrazňuje, že telo, ktoré teraz s našou dušou vytvára našu osobu, bude raz vzkriesené a večne živé…

Ak podobenstvo má priniesť ovocie tomu, kto ho počúva, nestačí len jeho pochopenie, ale potrebné je aj jeho prijatie. Veď často práve tí, ktorí chápali Ježišove podobenstvá, sa obracali proti nemu, pretože to, čo vyjadrovali, sa priečilo ich záujmom.Nevraživý postoj autorít bol spôsobený tým, že mnohé podobenstvá, čo Ježiš vyučoval, boli ako kamene vrhnuté proti všemocnému aparátu náboženskej inštitúcie, odjakživa hluchej a nevraživej voči konaniu „Boha s nami“ (Mt 1, 23).Prostredníctvom podobenstiev chce Ježiš previesť toho, čo počúva, zo sveta náboženstva do sveta viery, od Zákona k nezištnej láske Otca.Alberto Maggi, rehoľník rádu Služobníkov Márie, študoval v Ríme na Pápežskej teologickej fakulte Marianum a na Pápežskej univerzite Gregoriana, v Jeruzaleme na École biblique et archéologique française. Je riaditeľom Centra biblických štúdií G. Vannucci (Centro studi biblici G. Vannucci; ww.studibiblici.it) v Montefane (Mc), venuje sa popularizácii vedeckého bádania v biblickej oblasti.

Text Spirituální teologie zahrnuje důležitá témata duchovního života a jejich uchopení v každodenním životě. Četné otázky, které vyslovuje současný člověk a které byly důležité i pro předchozí generace, se systematicky vyhodnocují. I když text vyrostl z mnohaleté zkušenosti ve výuce oboru na teologické fakultě, nemá pouze studijní účel. Publikace sleduje klasické dělení: Duchovní události – umění vstoupit do tajemství, Vítězství Ducha v křesťanské spiritualitě, Setkáváme se s přáteli – hagiografie,Eschatologie – dovršení Božího díla v jeho Srdci. Četbu doprovázejí shrnující praktické otázky a představení nejnovější světové a české literatury.

Ekumenická milosť charizmatického hnutia. Jeden Pán, jeden Duch, jedno telo je kniha Mons. Petra Hockena, svetoznámeho historika a teológa charizmatickej obnovy, ktorá pôvodne vyšla v roku 1987 ako pravdepodobne prvé Hockenovo dielo.Kniha sa zaoberá fenoménom obnovy v Duchu Svätom. Doteraz vydané diela sa týkali predovšetkým jej praktického vyučovania, no chýbala literatúra, ktorá by z teologickej stránky objasnila podstatu obnovy. Medzery v danej problematike zapĺňa práve táto kniha, v ktorej Peter Hocken vychádza úplne od začiatku - z bodu nula. Čitateľa prevedie postupným historickým vývojom a teologickým zadefinovaním charizmatickej obnovy. Ďalej výstižne objasňuje kľúčové princípy, pričom ide skutočne do hĺbky.

Cirkev tvorí Eucharistiu a Eucharistia tvorí Cirkev.. Autor Peter Juan Pablo Mária Bako sa v knihe Z vnútra mystického tela venuje hlbokej teologickej téme o Cirkvi a Eucharistii. Cirkev ako spoločenstvo pokrstených ľudí, ktorí veria v Boha, milujú ho a klaňajú sa mu, má veľký podiel na tajomstve Eucharistie. Je ako Kristovo telo, ktoré má vonkajšie znaky utrpenia, no jeho pohľad všetko preniká. Cirkev tvorí Eucharistiu úprimným vyznávaním svojho fiat tak, ako to urobila Mária. Kristus ukrýva Eucharistiu v Cirkvi podobne, ako Boh ukryl svoj obraz do človeka. Kristovo telo je podstatou toho, v čo veríme a Cirkvi dáva možnosť byť účastnou na tomto nekonečnom a posvätnom tajomstve.

Neustále nás obklopujú mnohé symboly, značky, usmernenia a nariadenia. Každý z nich nám chce niečo povedať. Každý má svoj zmysel a podstatu, chce nás k niečomu priviesť. Či už na jednej strane pochopiť zmysel existencie, alebo vedieť, čo môžem a čo smiem, alebo dokonca nám mnohé symboly ukazujú, ako prežívať svoj vzťah s Bohom. Všade okolo nás je množstvo znakov a symbolov, ktoré nám môžu pomôcť lepšie pochopiť Ježiša Krista a náš život s ním.Cesta pochopenia vlastnej existencie a svojho vlastného života začína tam, kde začína každá existencia bytia. Tak, ako človek vychádza od Boha, v ňom žije, a k nemu aj smeruje, tak môžeme cez symboly poznať, čo Boh pre nás urobil a čo vo svojej prozreteľnosti ešte urobí. V Svätej božskej liturgii nášho otca svätého Jána Zlatoústeho môžeme cez symboly hlbšie prežiť bohoslužbu, ale hlavne môžeme pozorovať veľkosť prichádzajúceho Boha, ktorý ostáva v nás tajomným spôsobom.Na lepšie pochopenie symbolov je potrebný čas, ten môžeme získať na svätej liturgii, ale aj na hodine náboženstva, kde si môžeme nielen povedať o symboloch, ale ich aj ukázať a pri následnom prežití svätej liturgie ich aj prakticky vidieť v daných úkonoch. Tieto skúsenosti ľahko prenesieme do svojho života.Touto prácou si ukážeme, ako nám symboly v svätej liturgii môžu pomôcť objaviť seba v dejinách spásy a zároveň ukázať aj Ježiša, s ktorým sa stretávame nielen v chráme, ale v každom človeku okolo seba. Človek potrebuje poznať Ježiša Krista a všetko, čo robil, učil a konal, pretože iba jeho život nám môže ukázať dokonalú slobodu. On nám môže ukázať, ako sa nedať zlákať materiálnym svetom, ako si zachovať zdravý odstup.Veľkú časť pravdy o živote Ježiša môžeme poznávať tým, že neustále prichádzame do chrámu, kde nás obklopujú útržky z jeho života. Kde sa nám on sám dáva. Tu v chráme môžeme načerpať z jeho sily a kráčať svetom...Rudolf Hreňo sa narodil sa v Bardejove 1.12. 1972. V rokoch 2000 - 2005 vyštudoval Gréckokatolícku teologickú fakultu PU v Prešove. V roku 2005 z rúk vladyku Jána Babjaka SJ prijal diakonskú vysviacku. V roku 2012 na teologickej fakulte v Prešove ukončil rigorózne konanie z odboru pedagogika.

Cesta k spáse. Cestu k autentickému životu s Bohom, ktorá by viedla k svätosti, hľadá mnoho veriacich. Vhodným spôsobom je napodobňovanie života veľkých svätých z dávnejších dôb, pretože aj v minulosti Cirkev čelila podobným situáciám a krízam, aké zažívame v súčasnej dobe.Miron Keruľ-Kmec pociťoval potrebu duchovného programu, ktorý by zabezpečoval neustálu duchovnú formáciu v každodennom živote veriacich svojej eparchie. Zostavil preto publikáciu s názvom Ako sa vnás začína kresťanský život, v ktorej sa delí s myšlienkami nad dielom Cesta k spáse svätého Teofana Zatvornika. Svoje poznatky využíva na duchovné sprevádzanie jednotlivcov, ale aj mladých manželských párov. Nasledovanie učenia tohto svätého muža umožňuje systematické uvádzanie do umenia duchovného života a odhaľuje dôležité duchovné zákonitosti potrebné pre zdravý duchovný rast.Autorovou nádejou je, že toto zdieľanie príprav na duchovné sprevádzanie podľa svätého Teofana prinesie úžitok mnohým.

Doc. ThDr. Albín Masarik, PhD. je docentom teológie. Zameriava sa na Novú zmluvu, praktickú teológiu (najmä homiletiku) a pôvodné jazyky. Takmer 30 rokov pôsobí na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Doc. Masarik dôkladne preskúmal celý rozsah pavlovských listov.Kniha Spoznávanie Božej vôle v pavlovských listoch obsahuje veľa podnetov jednak pre život jednotlivca, ale tiež pre službu v Cirkvi. Neposkytuje komplexný pohľad na poznávanie Božej vôle, prehľad je obmedzený len na pavlovské listy. Zameriava sa na novozmluvné jazykové východiská, poznateľnosť Božej vôle a proces spoznávania Božej vôle.

Edita Steinová (1891 – 1942) – filozofka a rehoľná sestra (karmelitánka) mala v úmysle svoje prednášky na Nemeckom inštitúte pre vedeckú pedagogiku v zimnom semestri 1932/33 na tému filozofickej antropológie doplniť v ďalšom semestri prednáškami z teologickej antropológie, bez ktorej je, podľa nej, chápanie človeka a jeho bytia vo svete neúplné. Na to však už v dôsledku politickej situácia nemala možnosť. Zostali preto v rukopise, ktorý vyšiel tlačou až po 2. sv. vojne v neúplnej podobe. Spis Čo je človek?, Teologická antropológia predstavuje fundovanú prácu o obraze človeka ako je obsiahnutý v katolíckej dogmatike a učení o viere. Edita Steinová v ňom na základe dôkladného štúdia problematiky podáva obraz človeka ako jednoty duše, ducha a tela, bytosti obdarenej rozumom, slobodnou vôľou a milosťou, schopnej poznania pravdy a dobra. Popisuje človeka v štádiách stvorenia, pádu a Vykúpenia, rozoberá problematiku milosti a sviatostí ako základu duchovného života človeka a kriticky vystupuje proti tzv. modernistom. Načrtnuté myšlienky rozvíja neskôr ďalších prácach. Dielo umožňuje pohľad do hĺbky filozoficko-teologického myslenia Edity Steinovej a ukazuje ju ako významnú mysliteľku našej doby.

Autor v týchto stručných, ale fundovaných kapitolách poskytuje vzácne odborné informácie tak teológom, ako aj širším kruhom vyššie vzdelaných čitateľov, ktorí cítia potrebu jasnejšie nahliadnuť do vzťahov medzi súčasne prudko sa vyvíjajúcimi prírodnými vedami a svojím náboženským presvedčením alebo aj agnosticizmom či marxistickým školením naočkovaným ateizmom.Vzácnosť týchto informácií vyplýva z toho, že ich autor svojou vedeckou kariérou oslovuje čitateľa ako opravdivý znalec vedeckej zložky problému a súčasne aj ako človek, ktorý hlboko chápe a prežíva jeho osudový dosah na postoj k najzásadnejším otázkam ľudskej existencie.

Ťažké je predstaviť si kresťanstvo bez kríža, pretože jedno z tajomstiev Kristovho života je poznačené práve touto skúsenosťou. Ak by Kristus nebol ukrižovaný, kresťanstvo by určite nadobudlo úplne odlišný charakter. Giuseppe Di Luca sa na stránkach knihy Čo ak by Ježiša neukrižovali, snaží vyzdvihnúť zmysel kríža. Cez objasnenie historických faktov samotného ukrižovania rozvíja teológiu kríža, inšpirovanú samotným Ježišom. Kresťanská viera nachádza v tejto historickej udalosti svoj ústredný bod, zmysel a stredobod svojej existencie. Kríž sa v Kristovom živote nevyskytuje ako „nešťastná náhoda“, ale ako vrchol darujúcej sa existencie, ako bola tá Ježišova.

Povaha kresťanskej dokonalosti. Vstup do nového tisícročia bol doprevádzaný výzvou Svätého Otca : "Zatiahni na hlbinu !" (lk 5,4). Táto výzva je pred každým z nás ako pozvanie k novému objavovaniu evanjelia starého dvetisíc rokov, a predsa stále nového. Výhodou tejto práce je jej výstižnosť a prístupnosť širokému okruhu čitateľov.

Čo ich spája a rozdeľuje. Nachádzajú sa biblické témy v Koráne? Áno, nachádzajú: Obe knihy rozprávajú o Adamovi, Abrahámovi, Mojžišovi, Jánovi, Márii či Ježišovi.Všeobecne zrozumiteľným jazykom a vychádzajúc zo svojich odborných znalostí, Karl-Wolfgang Trôger dôkladne analyzuje knihy, ktoré pre kresťanstvo a islam predstavujú "Sväté písmo". Oboznamuje so vznikom islamu a odkrýva židovské a kresťanské tradície v Koráne. Popritom autor poukazuje na znaky, ktoré spájajú, ale aj odlišujú Bibliu a Korán a nabáda k otvorenému dialógu medzi oboma náboženstvami, rešpektujúc vzájomne prijateľné hranice.Karl-Wolfgang Trôger (nar. 1932) bol profesorom dejín náboženstva na Teologickej fakulte Humboldtovej univerzity v Berlíne v odboroch neskorý stredovek a rané kresťanstvo a islam a budhizmus. Uverejnil mnohé publikácie so zameraním na národný a medzinárodný náboženský dialóg, v ktorom bol sám dlhé roky aktívne zapojený.

Táto príručka je určená predovšetkým poslucháčom teológie. Jej cieľom je koncentrovať výber tých článkov Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktoré sa týkajú spirituality. Všeobecne rozšírený názor, že duchovného života sa týka len štvrtá časť KKC venovaná kresťanskej modlitbe, sa tak obohacuje o nové pohľady aj na tri prvé časti Katechizmu venované vyznaniu viery, sviatostiam a prikázaniam, v ktorých je takisto mnoho duchovných podnetov.Veríme tiež, že stretnutie s takýmto výberom katechizmových textov môže podnietiť k systematickému štúdiu tohto základného dokumentu moderného katolicizmu.

Základy kresťanskej viery. Profesor Piero Coda patrí medzi najvýznamnejších talianskych a európskych teológov. Preslávili ho mnohopočetné významné funkcie, ktoré zastával, veľmi bohatá publikačná činnosť a inovatívne projekty spolupráce s teológmi celého sveta. V publikácii Božie meno je Láska s podtitulom Základy kresťanskej viery predstavuje čitateľom oporné tematické piliere a ideovo-interpretačné nastavenie svojej teológie. Kniha je zbierkou Codových prednášok a jednotlivé kapitoly okrem iného prezrádzajú, ako Coda vníma prácu teológa a teologickú metódu ako takú vo všeobecnosti. Kniha je určená zasväteným osobám, ale aj laikom, ktorí si môžu prehĺbiť teologické poznatky, prípadne ju použiť ako formačný materiál pri prípravách na prijatie sviatostí.

Kniha VIII.. Teológia i veda tvrdia, že celé Univerzum vyviera z jediného princípu. Nakoľko Boh je Láska, z analýzy rovnice logiky Lásky vyplýva, že princíp Lásky je premietnutý všade a vo všetkom. V knihe je na vedomostnej úrovni stredoškolskej matematiky pomocou klasických oscilátorov (pružín) odvodená a plnohodnotne zjednotená celá špeciálna i obecná teória relativity vrátane čiernych dier s kvantovou i časticovou fyzikou pri úplne novej interpretácii.

Reflexie nad vybranými časťami učenia svätého Ignáca Brjančaninova o duchovnom živote v diele „Pole“. Svätý Ignác Brjančaninov majstrovsky sprostredkoval čitateľovi svojej doby duchovné bohatstvo, ktoré nachádzame v spisoch svätých asketikov, predovšetkým svätého Izáka Sýrskeho a svätého Jána Klimaka. Dielo „Pole“ je jedinečnou učebnicou duchovného života, ktorá sa zrodila z duchovnej skúsenosti svätých otcov.

Svätý Gregor Veľký je jeden zo štyroch veľkých západných cirkevných otcov. Bol pápežom v rokoch 590 až 604. Hoci mu bol prisúdený prívlastok "Veľký", on sám používal titul "sluha Božích služobníkov" (servus servorum Dei). Podieľal sa na vypracovaní latinskej liturgie. Dochovalo sa 854 listov, 40 homílií a mnoho jeho modlitieb. Najčítanejšou knihou v stredoveku boli jeho Dialógy a najrozsiahlejšou knihou Moralia, ktoré sa stali príručkou morálnej a asketickej teológie. S jeho menom je spojený gregoriánsky chorál.Dielo Pastoračné pravidlá napísal svätý Gregor pre biskupa Jána v Ravenne. Delí sa na štyri časti:Náležitosti pastiera dušíŽivot pastieraAko má pastier napomínať a vyučovaťKazateľ, vykonajúc všetko potrebným spôsobom, musí sa vrátiť do seba, aby ho život či kázanie neviedli k povýšenosti

Pre komplexné pochopenie náboženskej skúsenosti antického Izraela by nebol výklad opierajúci sa výlučne o Bibliu ani postačujúci, ani správny. Biblické narácie totiž sprevádza selektovanie prežitých a prerozprávaných udalostí a mnohé biblické normy boli s „prežívaným“ náboženstvom v pred-exilovom období prepojené len veľmi slabo. S ohľadom na extrémnu ťažkosť s datovaním biblických pasáží je v záujme prehĺbenia biblického svedectva nutné skúmať aj epigrafické a archeologické zdroje. Vo svetle historických a náboženských štúdií, ktoré majú čoraz väčšiu tendenciu považovať kráľovstvá Izraela a Júdu za plne začlenené do náboženského univerza reprezentovaného súdobými sýro-palestínskymi kráľovstvami (Fenícia, Aramejci, Amon, Moab a Edom), chceme vykresliť realitu antického náboženstva Izraela a Júdu ako nie celkom cudziu svojmu kultúrnemu kontextu.

Na otázku: Ako možno rozoznať pravý drahokam od falošného, odpovedal klenotník: Veľmi jednoducho. Cez falošný drahokam svetlo len prejde. Ale v pravom drahokame svetlo ukáže jeho vnútornú nádheru a krásu. Svetlom osvetlený drahokam žiari fascinujúcimi farbami, ktoré ukazujú jeho vnútorné kryštalické bohatstvo.Aj tento drahokam Cirkvi - milosrdenstvo - sa cez mnohých odborníkov obrusoval, vylešťoval a zažiaril v tomto Mimoriadnom roku milosrdenstva a chce touto krásou uchvátiť svet pre krásu Božieho kráľovstva. Práca chce vyzvať k tomu najdôležitejšiemu, aby si každý drahokam Božieho milosrdenstva dobrusoval sám v sebe a mohol v každom z nás zažiariť vnútornou a jedinečnou krásou, tak ako to len Boh pre nás vymyslel vo svojej túžbe od večnosti.V roku 2016 sa podľa zámeru Svätého Otca Františka slávil Rok milosrdenstva. Otvorili sa Sväté brány, aby sa Božie milosrdenstvo vylialo do duší súčasníkov. V Bule je spomienka na oživovanie podnetov z Druhého vatikánskeho koncilu (DVK), od ktorého už ubehlo viac ako 50 rokov, ale ostáva nie celkom preštudovaný a ani aplikovaný do praxe. Na koncile sa nevytvorila teológia Božieho milosrdenstva ako samostatný dokument, ale v šestnástich dokumentoch sú priame a nepriame zmienky po spáse človeka.Z podnetu pápeža Františka bolo v Mimoriadnom Roku Božieho milosrdenstva v centre pozornosti Božie milosrdenstvo, preto aj motívom k napísaniu tento teologickej štúdie bol Rok milosrdenstva. Táto teologická publikácia bola relektúrou nielen dokumentov Cirkvi, ale aj ďalších prác, ktoré sú zviazané s tematikou venovanou Božiemu milosrdenstvu. Bolo potrebné podľa intencií, výziev a stanovených úloh pápežov nielen oprášiť dokumenty, ale na pozadí myšlienkových zápasov s päťdesiatročným odstupom vytiahnuť niektoré menej poznané ciele a implantovať ich do súčasného kontextu života Cirkvi. Cieľom práce je vidieť vzácne obrusovanie a vyleštenie akoby obyčajného kameňa na drahokam, ktorým sa Božie milosrdenstvo stalo klenotom súčasnej nádeje Cirkvi.

Podněty k promýšlení víry. Kniha Žít v dialogu je druhým dílem souboru tématicky utříděných myšlenek z děl Tomáše Halíka.Zatímco první díl s názvem Žít s tajemstvím obsahoval hlavně teologicko-filozofické úvahy, v této navazující knize najde čtenář také sociologické, historiografické a politologické reflexe fenoménu náboženství. Autor se zaměřuje i na otázky vztahu mezi náboženstvími, vztahu české společnosti k víře, vztahu náboženství a politiky, dějinnými proměnami církve a nakonec vztahem víry a humoru.K etice dialogu patří vzdát se monopolu na pravdu. Vzdát se monopolu na pravdu neznamená vzdát se pravdy, nýbrž spíše stát se pravdivější; umět se v pokoře ponořit do hloubky pravdy, zakusit, že je hlubší, širší, dynamičtější než naše rybníčky, které jsme dotud za jedinou pravdu uznávali. Česká zbožnost, zraněná dějinami, je plachá. Těžko ji měřit, těžko ji popsat. Je “zprvu trpká sic”, jako česká réva ve známém dialogu krále Karla s Buškem z Velhartic; má však svoji chuť, jiskru i sílu.Křesťanství patří do politiky – avšak jako kritický protihráč moci, plnící důležitou, ale také nevděčnou a nebezpečnou úlohu proroků: snímat moci auru posvátna, po níž tak ráda sahá, ukazovat – jako Nathan Davidovi –, že i králové jsou jenom lidé a nesmějí se chovat jako bohové.

Trojičná ontológia. Trojičná ontológia sa pozerá na bytie z perspektívy Trojice a vďaka Ježišovi nás vťahuje do jej tajomstva. Z kresťanského pohľadu ide o udalosť, ktorá je možná vďaka Ježišovi. Nemá však dosah len na náš život, ale aj myslenie. Taliansky teológ Piero Coda nás pozýva k tomu, aby sme sa snažili nielen žiť, ale aj myslieť na spôsob Trojice. Kniha je pozvaním otvoriť sa či prehĺbiť sa vo filozoficko-teologickom poznaní a je výzvou uvádzať osvojené poznatky do bežného života.Piero Coda (Cafasse, 1955) – doktor filozofie a teológie, profesor trojičnej ontológie na Univerzitnom inštitúte Sophia (Loppiano, Taliansko), generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie, člen Zmiešanej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, člen Teologickej komisie synody o synodalite. Je autorom mnohých publikácií preložených do svetových jazykov. V slovenčine vo Vydavateľstve Nové mesto vychádza aj jeho ďalšia kniha Božie meno je Láska.

Vedecká monografia Sviatosti Cirkvi vo svetle katolíckej teológie prináša praktický dogmaticko-pastoračný pohľad na pôvod, zmysel a potrebu sviatostí Cirkvi s dôrazom na jeho zrozumiteľné odovzdávanie vo sviatostnej pastorácii.Práca má tri časti: Prvá časť načrtáva základné charakteristiky katolíckej teológie. Snaží sa odlíšiť katolícku teológiu od filozofickej disciplíny, ktorá sa nazýva teodícea, a od rozličných ideologických tendencií.Druhá časť s názvom "Sviatosti Cirkvi všeobecne" stručne teologicky vysvetľuje základné pojmy z oblasti sakramentológie a venuje sa aj problematike rozdelenia sviatostí.Tretia časť poukazuje na niektoré pastoračné špecifiká, ktoré je potrebné zohľadňovať pri sviatostnej príprave v pastorácii.Hlavným cieľom autora Františka Fudalyho a jeho monografie je ozrejmiť charakteristické črty sviatostí vysluhovaných v Katolíckej cirkvi po Druhom vatikánskom koncile. Publikácia môže poslúžiť kňazom ale aj laikom, ktorí sa touto problematikou zaoberajú a tiež ako študijný materiál na doplnenie si praktických teologických vedomostí.

1. diel série. Po vydaní tretej, najrozsiahlejšej časti diela Pravidlo dokonalosti, vychádza bilingválny latinsko-slovenský preklad jeho prvých dvoch častí. Všeobecne ide o jedno z významných diel kresťanskej spirituality. Je precízne premyslené a koncipované. Kapucín Benedikt z Canfieldu v ňom reflektuje vlastnú skúsenosť, ale aj skúsenosti iných. Jeho štýl sa vyznačuje výraznou stručnosťou až striedmosťou textu. Hoci sa jedná o renesančné mystické dielo, jeho čítanie môže byť veľmi prospešné aj dnes.

Edita Steinová (1891 – 1942), filozofka a rehoľná sestra (karmelitánka) mala v úmysle svoje prednášky na Nemeckom inštitúte pre vedeckú pedagogiku v zimnom semestri 1932/33 na tému filozofickej antropológie doplniť v ďalšom semestri prednáškami z teologickej antropológie, bez ktorej je, podľa nej, chápanie človeka a jeho bytia vo svete neúplné. Na to však už v dôsledku politickej situácia nemala možnosť. Zostali preto v rukopise, ktorý vyšiel tlačou až po 2. sv. vojne, v neúplnej podobe. Spis Teologická antropológia predstavuje fundovanú prácu o obraze človeka ako je obsiahnutý v katolíckej dogmatike a učení o viere. Edita Steinová v ňom na základe dôkladného štúdia problematiky podáva obraz človeka ako jednoty duše, ducha a tela, bytosti obdarenej rozumom, slobodnou vôľou a milosťou, schopnej poznania pravdy a dobra. Popisuje človeka v štádiách stvorenia, pádu a Vykúpenia, rozoberá problematiku milosti a sviatostí ako základu duchovného života človeka a kriticky vystupuje proti tzv. modernistom. Načrtnuté myšlienky rozvíja neskôr ďalších prácach. Teologická antropológia umožňuje pohľad do hĺbky filozoficko-teologického myslenia Edity Steinovej a ukazuje ju ako významnú mysliteľku našej doby.Doslov: Doc. Dr. Theol. Alžbeta Dufferová, PhD.

Stručný komentár a teologické posolstvo k Skutkom apoštolov. „Súčasnosť je časom misie a odvahy! Odvahy posilniť váhavé kroky, znova nabrať chuť obetovať sa pre evanjelium, znova nadobudnúť dôveru v silu, ktorú so sebou prináša misia. Je časom odvahy, i keď odvaha ešte neznamená žiadnu záruku úspechu. Žiada sa od nás odvaha bojovať, avšak nie nevyhnutne o výhru; o ohlasovanie, nie nevyhnutne o obrátenie. Žiada sa od nás odvaha byť alternatívou voči svetu, nikdy sa však nestať polemickými ani agresívnymi. Žiada sa od nás odvaha otvoriť sa všetkým, nikdy však neumenšovať absolútnosť a jedinečnosť Krista, jediného Spasiteľa všetkých. Požaduje sa od nás odvaha postaviť sa proti neviere, ale nestať sa arogantnými. Žiada sa od nás odvaha mýtnika z dnešného evanjelia, ktorý je pokorný a neodvažuje ani oči zdvihnúť k nebu. ale bije sa do pŕs a hovorí: „Bože. bud milostivý mne hriešnemu.“ Súčasnosť je časom odvahy! Dnes treba mať odvahu!“ (Pápež František)

Krize jako šance. Tento soubor esejů spojuje velké téma: naděje. Autor učí úctě ke každé podobě lidské naděje, protože v ní může být skryto víc, než jen cíl, k němuž se vědomě upíná - v hloubi naděje tuší žízeň po absolutnu. Naděje je zvláště aktuální téma v čase krize, kterou autor pojímá šířeji než jen krizi ekonomickou.Každá krize je však šance: právě krize v životech jednotlivců i společností, v nichž se mnohé naděje ukazují být pouhými iluzemi, umožňuje naději pročistit se a uzrát, "zamířit na hlubinu" - krize je tak kolébkou naděje. Autor polemizuje s jednostranností ateismu i povrchní náboženskosti, hlásí se k teologii, "která se podobně jako Bible podobá spíše literatuře a umění vůbec originalitou stále nových reinterpretací a vnitřní bohatostí, než uzavřeným "bezrozporným" systémům pozitivistické vědy či novověkých "vědeckých ideologií"."

Mělo by být samozřejmé reagovat správně a s citem, když se ve zpovědnici objeví člověk zraněný sexuálním násilím. Kněz ale musí být připraven i na situaci, kdy ke svátosti smíření přijde sám pachatel nebo osoba, která je svědkem sexuálního zneužívání ve svém okolí.Brožura obsahuje také přílohu s důležitými informacemi z oblasti kanonického práva a českého trestního zákoníku, které se této problematiky týkají. Autoři těchto statí jsou Martina Vintrová a Daniel Bartoň, předmluvu napsal Marek Drábek.Vydání knihy inicioval a finančně podpořil spolek Někdo ti uvěří.

Číta: prof. Ctirad Václav Pospíšil Celkový čas: 9 hodín 38 minút O tom, jaké místo má christologie mezi teologickými disciplínami, jak se vyvíjela v období patristiky a na starověkých koncilech a co pro nás křesťany vlastně znamená Ježíšova oběť na kříži pojednává vzdělávací cyklus teologa z Karlovy univerzity v Praze Ctirada Václava Pospíšila, který připravila redaktorka Jana Beránková.24 dílů vzdělávacího cyklu teologa Ctirada Václava Pospíšila, který Radio Proglas odvysílalo v roce 2010.

Cítenie v Duchu, komunitné rozlišovanie, nové myslenie. V októbri 2022 prebehla medzinárodná konferencia s názvom Synodálna obnova života a misie Cirkvi: myslenie, spiritualita, rozlišovanie. Hlavným hosťom a rečníkom bol Piero Coda, generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie. Cieľom konferencie bolo prispieť k synodálnemu procesu na Slovensku. Útla publikácia Synodálna obnova Cirkvi obsahuje text prednášky, ktorú Piero Coda pripravil a časť z nej na konferencii predniesol.

Číta: prof. Ctirad Václav Pospíšil Celkový čas: 4 hodiny 27 minút 12 dílů vzdělávacího cyklu teologa Ctirada Václava Pospíšila, který Radio Proglas odvysílalo v roce 2012.Vzdělávací cyklus Ctirada Václava Pospíšila je snahou o teologické uchopení mariánské úcty. Autor uvádí do současného stavu mariologie v našich zemích. Podává zároveň to nejdůležitější z biblické teologie na dané téma. Tématem třetí části je bytostné zakořenění Mariina tajemství v tajemství vtěleného Slova, ukazuje Marii jako ženu víry i jako první učednici svého Syna. V závěru jsou nastíněny dějiny dogmatu o neposkvrněném početí Panny Marie.

Číta: prof. Ctirad Václav Pospíšil Celkový čas: 10 hodín 56 minút 28 dílů vzdělávacího cyklu teologa Ctirada Václava Pospíšila, který Radio Proglas odvysílalo v roce 2010.Ve vzdělávacím cyklu nás Ctirad Václav Pospíšil přesvědčuje o skryté působnosti Trojice ve stvoření a ve Starém zákoně. Poukazuje na rozhodující roli obrazu Boha v naší mysli na poli spirituality i uspořádání lidské společnosti. Cyklus je rovněž zaměřen na dějiny teologického myšlení: autor nás provází od Starého zákona až po okamžik, kdy bylo na konci čtvrtého století definováno trojiční dogma. Pospíšil předkládá plody své mnohaleté teologické reflexe: jsme zde zasvěcováni do typických témat trojiční teologie.

Túto príručku pripravil Vieroučný výbor ECAV na Slovensku; schválil a odporúča ju Zbor biskupov ECAV na Slovensku.

Témou knihy je základná koncepcia – teológia praxe duchovnej služby. Nejde len o otázku, čo má Cirkev robiť v konkrétnych podmienkach súčasnosti, ale aj o to, čo je jej prvotnou úlohou, odhliadnuc od premenlivosti sitácie, vzhľadom na jej vlastné, teologicky reflektované sebachápanie.