Beletria

Štvrtú zbierku (ne)poézie Hirax rozdelil na dve časti: z jednej strany môžete v časti Bytie čítať autorove vyznania lásky k žene, prírode či svetu napísané v štýle, na aký ste od neho zvyknutí. No keď si knihu otočíte naruby, objavíte nový Baričákov svet (ne)veršov písaný v tretej osobe. Celky umiestnené v časti Stony sú temnejšie a navodzujú úplné iné pocity než Bytie...

Humorný príbeh jedného únosu mimozemšťanmi, ktorý sa napokon ukáže byť reťazou viac či menej šťastných náhod. V snahe ujsť prenasledovateľom je hrdina vláčený vesmírom UI, ktorý až príliš často plače, že nemá čo na seba, najme si bodyguarda, ktorý nechce zabíjať a zvedie ho krásna mimozemšťanka, ktorá sa nesmie zaľúbiť. Vo svete obchodu so šťastím, ktoré možno jediným dotykom ukradnúť či darovať, je šťastie nad zlato a niekedy aj nad zdravý rozum. Z nevedomého pozemšťana sa postupne stáva vynaliezavý chytrák, čo z každej zložitej situácie vyviazne nie len vďaka svojmu šťastiu, ale najmä vďaka priateľom, ktorých si získal.

Vedma Mirka je liečiteľka. Jej osud sa má naplniť na Sklenom vrchu, kde sa kedysi udržiavala Rovnováha medzi Dobrom a Zlom. Ester nekradne, ona si len požičiava. Pre niektoré poklesky zavinené jej neskrotným temperamentom zišla z cesty bielej mágie. Dnes je už bosorka. Nikol je striga. Jej telo sa nedá zničiť, zato ona dokáže čarami zabíjať. Tieto tri ženy spojil osud, aby spoločne porazili pána, ktorý ovládol Sklený vrch a mŕtvi ho poslúchajú. Je ťažké proti nemu bojovať. Každý padlý bojovník sa po smrti postaví na jeho stranu. Strážcovia Rovnováhy na Púšti, v Močiaroch a Voňavom lese pomaly strácajú sily. Tri čarodejnice putujú, aby naplnili svoj osud a stretli lásku v tých najnečkanejších podobách.

Kaira je polobosorka. O svojom pôvode a danostiach nemá ani tušenia, všetko sa však zmení v deň jej trinástich narodenín. Jej život sa obráti hore nohami nielen vďaka nečakanému odhaleniu nadprirodzených schopností, ale aj príchodom meridianských špehov, ktorí prinášajú správu o pripravovanom útoku legendárnych tvorov na ich mesto. Pred istou skazou ich môže zachrániť práve ona. Ako sa so všetkým vysporiada? Kto jej pomôže a kto jej bude stáť v ceste?

Koľko múdrosti sa dá vtesnať do niekoľkých slov, ktoré by ste pokojne mohli poslať esemeskou? Aforista a novinár Tomáš Ulej to vie.O humore, ktorý vyhľadávam (Tomáš Janovic) Spýtali sa Jiřího Voskovca: "Are you heppy?" Odpovedal: "I am heppy. Ale šťastný nie som." To je humor, ktorý vyhľadávam a ktorý ma vždy pohladí po duši. Na Voskovcov bonmot som si spomenul pri čítaní rukopisu Tomáša Uleja Ale. Nechválim do vetra, presvedčte sa sami:Za dobrotu na Golgotu.V čom pravica nepoľaví, to ľavica nepopraví.Naša láska išla cez žalúdok. Ale už je to dávno odviate vetrom.Začal som Jiřím Voskovcom a končím Milanom Lasicom. Ten povedal: "Humor nezľahčuje, ale prehlbuje." A to je všetko, čo som chcel povedať o výbornej Ulejovej zbierke aforizmov a epigramov.

Výber z básní piatich slovenských poetiek je knižnou podobou Pocty Lýdii Vadkerti-Gavorníkovej, ktorá odznela na siedmom ročníku frankofónneho festivalu Cap à l’Est v Banskej Štiavnici v auguste 2009. Štyri slovenské poetky Mila Haugová, Dana Podracká, Elena Hidvéghyová-Yung a Mária Ferenčuhová vzdali poctu zakladateľke modernej slovenskej poézie svojimi vyznaniami a básnickou tvorbou pri príležitosti 10. výročia úmrtia Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej. 80-stranová publikácia reprezentuje generačnú kontinuitu slovenskej lyriky a je ilustrovaná oltárnymi tabuľovými obrazmi Majstra MS, ktorý vznikol roku 1506 a bol umiestnený v banskoštiavnickom kostole sv. Kataríny. Hommage à Lýdia Vadkerti-Gavorníková je literárnym aj obrazovým skvostom, vhodným aj ako reprezentatívny knižný dar pre milovníkov poézie všetkých generácií.

Kniha je sondou do duše dievčaťa, ktorá odráža jej vnútorný i vonkajší svet. Žofka za svoju snahu uspokojiť morálku malomestskej spoločnosti dostane trojku z chovania, riaditeľ gymnázia ju pošle ku psychiatrovi a aby naplnila svoju najväčšiu túžbu - stať sa právničkou, predáva svoje telo. Telesne postihnutý učiteľ, ktorému dôveruje, ju napokon sexuálne zneužije a aby si zachoval kredit, vo vypätej atmosfére ju... Nie, toto už neprezradíme.Celý príbeh napriek vážnej téme sprevádza sviežosť a nezlomná nádej a viera v život.

Zbierka poviedok za ktorú autorka získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut roka. Už v prvej próze Miesto pre samotu sa vynára zásadná otázka, ako chápať vzájomné prepojenie oboch substancií v názve rovnomennej knihy. Problematika však nestojí na spore, či samota má alebo nemá mať svoje miesto v živote človeka - aj keď sa prvotne táto domnienka zdá byť opodstatnená, - de facto sa načrtáva preciťovanie stavu, v ktorom absentuje naplnenie konkrétnej potreby. Riešiť primárny predpoklad by bolo totiž nezmyselné, keďže samota v ponímaní dobrovoľnej intimity je existenčnou nevyhnutnosťou. Kompaníkovej samota má teda charakter zakliesnenosti vo vlastnej psychike. Ide o úsilie vykompenzovať si žiadosť po svojskej podobe bytostného uspokojenia. (Peter František Jílek, LET)

"Zmysel pre detail, dynamická kompozícia vizuálnych obrazov, farbisté a citlivé vykreslenie prostredia, ktoré pred čitateľom beží akoby na filmovom plátne (a tak ľahko sa číta) - v texte Kompaníková zúročuje svoj pozorovací talent a výtvarné videnie sveta, nepopierateľné kvality, ktoré prejavila už vo svojom debute." - Jana Pácalová, NOVÉ SLOVO)"Biele miesta našťastie nezívajú prázdnotou. Kompaníkovú opäť zaujímajú bytosti na okraji spoločnosti, opäť zdarne nastoľuje znepokojivú situáciu, no zároveň nezostáva len pri tajomstve. Postupne obnažuje svoje postavy matky, dcéry a syna, ktoré choro i dojemne zomknuté živoria v zatuchnutej diere." - jk, TÝŽDEŇ

Humoristická zbierka poviedok Katedra paupológie voľne nadväzuje na knihu Emana Erdélyiho a Mareka Vadasa Univerzita. "Niektoré charaktery som si v nej aspoň na chvíľu požičal s ich láskavým dovolením, ale kedykoľvek ich veľmi rád vrátim. Kniha je poskladaná ako mozaika a čitateľa dostane doprostred zverokruhu, ktorý nemá riešenie a môže byť aj predobrazom budúcnosti nie príliš dotovaného systému školstva. Mená, postavy a udalosti, i neexistujúci vedný odbor – paupológia sú v tejto knihe vymyslené. Akákoľvek podobnosť so žijúcimi osobami je iba náhodná, ale i tak poľutovaniahodná," píše autor.ROZHOVOR PRE KNIŽNÚ REVUE: Pýta sa Marek KopčaDebutovať sa zvykne v podstatne mladšom veku ako vo vašom prípade. Katedra paupológie vyšla, keď ste mali 48 rokov. Nie je to na vstup do literatúry predsa len trocha neskoro?Svojím spôsobom je, ale nie je to moja prvá knižka, hoci beletriu som predtým nepísal. Ako prozaik som si hneď na začiatok zvolil to najťažšie: napísať čosi humorné. Smiech je veľmi citlivá záležitosť, lebo niečo smiech vyvolá, iné nie. Trafiť sa je veľmi ťažké. Je však pravdou, že túto knihu som chcel vydať oveľa skôr. Už roku 1993 som ju sľúbil manželke ako svadobný dar. Nebol som však schopný napísať ju, pretože na veľa vecí, o ktorých v Katedre paupológie píšem, som bol ešte dosť nahnevaný. Tieto svoje pocity som nedokázal dať do uspokojivej literárnej podoby, lebo by v tom bolo viac hnevu ako literatúry. Až vtedy, keď sa človek od niektorých vecí oslobodí a odosobní, dá sa písať.V Katedre paupológie je veľa odkazov na známe texty svetových autorov a filozofov, ktoré parodujete. Pre nezainteresovaného čitateľa to môže byť náročné na porozumenie. Pre koho ste knihu písali a aké boli čitateľské ohlasy?Touto knižkou som sa snažil osloviť celé čitateľské spektrum, od najmladších čitateľov až po tých najstarších. Myslím, že sa mi to aj podarilo. Zaujímam sa o humor ako o fenomén. Nechcel som skĺznuť do roviny ľudového humoru, a preto aj narážky na rôznych filozofov boli koncipované tak, aby bol text čitateľný aj bez ich presného porozumenia. Je to moderný humor, ktorý neráta s čitateľovou neznalosťou a nevedomosťou. Ľudia dnes majú mnoho poznatkov a veľmi príjemne sa dokážu zabaviť aj na veciach, ktoré im nie sú absolútne jasné. Čitateľský ohlas bol dobrý a väčšina čitateľov v knihe postrehla veci, na ktoré som poukazoval. Jeden kolega mi poslal SMS, v ktorej napísal, že ešte teraz sa po prečítaní smeje, no nevie, či čítal niekedy niečo smutnejšie.Hlavnými postavami vašej knihy sú učiteľky na vymyslenej katedre paupológie – vede o chudobných a chudobe, ktorých hlavnou náplňou práce je lenivosť, intrigy a ohováranie. Nie je trocha sexistické, že v takomto negatívnom svetle sú vo vašej knihe prezentované takmer výhradne ženy?To je otázka, s ktorou sa často stretávam. Aj muži sú v tej knihe, len si ich čitatelia natoľko nepovšimli. Vzťah mužské – ženské nie je v tejto knihe vôbec vyhranený o čom svedčí skutočnosť, že hneď po jej vyjdení mi telefonovali kolegovia z iných fakúlt a do ženských postáv z knihy dosádzali konkrétnych učiteľov – mužov. Kniha by sa naozaj nemohla skladať výsostne zo žien. Išlo mi o úmyselnú a nadsadenú metaforu na prefeminizované školstvo a mizernú situáciu, ktorá v ňom panuje. Nie je to akt proti ženám, pretože tie vykonávajú skutočne záslužnú činnosť a na pleciach nesú veľké bremeno. Avšak vysoké percento žien pracujúcich v našom školstve svedčí o tom, že čosi v školskom systéme nie je zdravé. Keď je školstvo nedostatočne financované, odzrkadľuje sa to v jeho každodennej činnosti. Len čo sa učiteľ, muž či žena, dostane do takej nepriaznivej sociálnej situácie, že si napríklad nemôže dovoliť kúpiť knihu, musí sa to niekde prejaviť. Takže Katedra paupológie je nielen o finančnej chudobe, ale aj o chudobe ducha, ktorá s tým súvisí. Na druhej strane úroveň vzdelania našich študentov je veľmi dobrá, a to aj napriek tomu, že nie sú dobré podmienky, v ktorých sa vyučovanie uskutočňuje.

Číta: Martin Hofmann, Peter Serge Butko, Filip Rajmont, Vladimír Polívka, Katarína Zatovičová, Daniel Kupšovský, Vojtěch Přívětivý, František Krištof Veselý, Ivan Remiaš Celkový čas: 1 hodina 57 minút Úspěšná divadelní hra s populárními herci, nevhodná pro mládež do 15 let.Audiozáznam divadelní hry Lordi vychází u příležitosti 15. narozenin této velmi úspěšné inscenace, která byla původně přeložená pouze do slovenštiny. Herci se však rozhodli hru uvádět dále jen ve slovenštině a nepřekládat ji do češtiny s odůvodněním, že v českém překladu by ztratila jistý šarm. Jde o pikantní salonní komedii o třech lordech, kteří mezi sebou v utajení hrají delikátní hru. Rozdělují si dámy ze svého okolí a za úspěchy či neúspěchy s dámami si nadělují červené a černé body. Avšak jednoho dne jeden z lordů poruší pravidla hry…Celkový čas: 1 hod. 57 min.

Číta: Gabriela Dzuríková Celkový čas: 3 hodiny 33 minút Úspešníci sú drsným a vtipným románom o hlade po uznaní a hrôze zo zlyhania.V prudkom tempe a s cynickou úprimnosťou rozvíjajú príbeh lekárky, ktorá svoju prácu, mužov aj deti vníma inak, než by sa patrilo. Dej sa odohráva v reáliách slovenského zdravotníctva, ktoré autorka dôverne pozná.S nezvyčajnou otvorenosťou a zmyslom pre humor pomenúva skutočné pocity hrdinky ukryté za predstieranou nehou, vášňou a záujmom.

Číta: Boris Zachar Celkový čas: 9 hodín 14 minút Dnes už alternatívny kult slovenskej prózy a bestselleru z debutového pera Hiraxa. Uletený román plný čarovnej životnej psychodélie, špiny aj lásky, zmes prekrásneho i škaredého.Nahrávka vznikla podľa knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Raz aj v pekle vyjde slnko vydanej v roku 2007 vo vydavateľstve HladoHlas group.

Číta: Peter Kočiš Celkový čas: 7 hodín 9 minút Nočná jazda autom, naokolo tma a ľudoprázdna pustina. Za tebou prízrak stareny v pohrebných šatách, ktorý je bližšie zakaždým, keď čo i len na chvíľu zastaneš...Fenomén halného vetra je v Poľsku dobre známy a zdokumentovaný. Keď fúka, stúpa počet násilností, nehôd, vrážd aj samovrážd. Ako však tento vietor súvisí s prekliatym cestným úsekom pri Západných Tatrách a s prízrakom stareny v čiernom, ktorý sa tam zjavuje?Hrdinovia nového Karikovho mysteriózneho trileru zažívajú tú najhoršiu nočnú moru. V pustom regióne poľsko-slovenského pohraničia ich prenasleduje veterný démon, pred ktorým niet úniku.

Číta: Peter Sklár Celkový čas: 8 hodín 25 minút Chápadlá slovenskej mafie siahajú do najvyššej politiky! Šokujúci príbeh V tieni mafie pokračuje!Čas dravcov odkrýva ďalšie šokujúce skutočnosti o praktikách mafie, politickej korupcii, rozkrádaní eurofondov, o biznise s prostitúciou, ale aj o vzťahoch vplyvných mužov k ženám. Román V tieni mafie sa bezprostredne po vydaní stal bestsellerom. Niekoľko týždňov bol na prvom mieste v rebríčku top titulov.Krutý boj o moc tentoraz zasiahne až do najvyšších politických sfér! Michal Harvan chladnokrvne odstránil všetkých nepriateľov aj spojencov, ktorí mu pomohli dostať sa na vrchol zločineckej moci. Teraz však narazí na rovnocenného protivníka a musí mu čeliť celkom sám.Po krvavej zrážke s nájomným psychopatickým vrahom padne až na samé dno – príde o všetko, čo dosiahol. Pomôže mu bizarný ľúbostný vzťah s prostitútkou nájsť stratenú silu, vrátiť úder a získať naspäť to, o čom si myslí, že mu patrí?

Číta: Peter Sklár Celkový čas: 12 hodín 53 minút Drsný a zároveň dojímavý mafiánsky román o úpadku jednej celej generácieAutor so znalosťou veci analyzuje príčiny formovania prvých zločineckých skupín, teritoriálne rozdelenie moci a vplyv podsvetia na politickú klímu v krajine. Jozef Karika sa neskrýva za pseudonym, umožňuje nahliadnuť do zákulisia nielen gangstrov nižšieho rangu, ale i mafie v bielych golieroch, fungovania regionálnej politiky i práce médií."Román V tieni mafie so šokujúcou otvorenosťou opisuje bezohľadné mafiánske praktiky od výpalníctva, nakrúcania pornografie, obchodu s bielym mäsom až po korupciu, ktorá rozožiera štátne a samosprávne štruktúry. Román však hovorí aj o priateľstve dnešných tridsiatnikov. Traja kamaráti dozrievajú pod vplyvom spoločenského diania. Život im ponúka rozličné spôsoby, ako si vydobyť spoločenskú prestíž. Odolá ich priateľstvo nástrahám, alebo ich rozdelí v svete financií a zločinu taký neočakávaný cit, ako je láska?Príbeh odkrýva zákulisie fungovania našej spoločnosti, je v ňom motív rozvratu osobnosti, témy zla, smrti, násilia i šialenstva, vzťah mentora a učeníka – zasväcovanie do mocenskej filozofie podsvetia, investigatívne prvky… Román obsahuje aj citlivé a dojímavé pasáže, no verím, že v primeranom a opodstatnenom rozsahu. Je to generačná výpoveď o tom, čím ľudia na Slovensku žijú, s čím sa každodenne stretajú a čo ich obklopuje. Za najväčší autorský úspech budem považovať, ak po publikovaní tejto knihy prežijem v zdraví ďalšie tri mesiace. Narozdiel od mojich starších kníh je táto naozaj na hrane."- Jozef Karika

Číta: Martin Kaprálik Celkový čas: 12 hodín 30 minút Edward Snowden. Muž, ktorý odtajnil americký systém masového odpočúvania a sledovania verejnosti. Systém, ktorý sám pomáhal vybudovať.Dvadsaťdeväťročný Edward Snowden v roku 2013 šokoval svet, keď sa ako príslušník CIA a NSA rozišiel so svetom amerických tajných služieb a zverejnil informácie o budovaní systému schopného zaznamenať každý telefonát, textovú správu či e-mail.Výsledkom by bol zlom v dejinách špionáže – prechod od monitorovania jednotlivca k celým národom. Americká vláda by tak získala možnosť nazrieť do súkromia každého človeka, ktorý sa dotkne počítača či smartfónu, natrvalo uchovať získané údaje a použiť ich.Snowden po rokoch v ruskom exile prvý raz odhaľuje, kedy a za akých okolností v ňom dozrela morálna povinnosť porušiť zákon a prehovoriť. Vysvetľuje jednotlivé kroky, ktoré učinil v presvedčení, že dané konanie je v rozpore nielen s americkou ústavou, ale aj so základnými hodnotami akejkoľvek slobodnej spoločnosti.Autobiografia Trvalý záznam zachytáva Snowdenovo detstvo v idylickom prostredí amerického predmestia aj roky v tajných službách CIA a NSA. Je výnimočným svedectvom bystrého mladého muža, ktorý vyrástol na internete a nakoniec sa stal jeho svedomím.„Snowden núti čitateľa, aby vážne uvažoval o tom, čo by sa už mal pýtať každý Američan. Čo znamená zhromažďovať a ukladať údaje o našich životoch, ktoré sú dostupné nielen teraz, ale potenciálne navždy?“- The New York Times"Pútavý... Snowden vysvetľuje jasným a presvedčivým jazykom vnútorné fungovanie systémov [CIA a NSA] a hrozbu, o ktorej sa domnieval, že predstavujú."- The Washington Post"Snowden sa nakoniec rozhodol, že jeho lojalita nie je voči agentúram, pre ktoré pracoval, ale voči verejnosti, pre ktorú boli zriadené. Cítil, že boli zradení obyčajní občania a mal povinnosť vysvetliť ako.... Jeho popis skúseností, ktoré ho viedli k prijímaniu okamžitých rozhodnutí, spolu s podrobnosťami, ktoré uvádza o svojej rodine, slúžia ako pevná obrana proti obvineniam, že je zradca.“- The Guardian“Dobre napísané...Snowdenove opisy skutočného dopadu rôznych sledovacích systémov, ktoré odhalil-zbavené abstraktných konceptov a technického žargónu ― sú jedny z najviac znepokojujúcich častí knihy...."- The Economist

Aj diabol má číslo v telefónnom zozname. Číta: Marek Koleno Celkový čas: 7 hodín 3 minúty Odkedy sa štrnásťročný Richard po smrti rodičov presťahoval k rodine do mestečka Ballantyne, problémy sa mu doslova lepia na päty. Keď nahucká kamaráta Toma, aby z telefónnej búdky zavolal náhodnému neznámemu, znie to ako neškodná zábava. Slúchadlo však začne Toma zaživa požierať priamo pred Richardovými očami. Zhrozenému mladíkovi nikto neverí, a tak sa rozhodne pátrať na vlastnú päsť. Situácia sa vyostrí, keď zmizne ďalší Richardov spolužiak a jemu ostáva jediný spojenec – sympatická rebelka Karen, do ktorej je už dlho tajne zamilovaný. Ballantyne má svoju minulosť a desivé príbehy o opustenom Nočnom dome. Mohli sa s Tomom dovolať práve tam? Alebo je všetko úplne inak.

Číta: Michal Ďuriš Celkový čas: 4 hodiny 9 minút Pri Devínskej Novej Vsi, neďaleko Bratislavy, našli v priekope zavraždeného mladého Srba. Polícia má problémy s jeho identifikáciou a až po pátraní v blízkej dedine, kde žijú aj etnickí Chorváti, sa podarí zistiť totožnosť mŕtveho. Za vraždou by mohlo byť pašovanie drog z Balkánu do strednej Európy.Polícia po čase zaistí pašerákov drog a obviní ich z vraždy. Stôp je však veľa a zatiaľ ani jedna nevedie k vrahovi. Až keď sa reportér stretne s Barborou, šarmantnou štyridsiatničkou, ktorú manžel zanedbáva, podarí sa mu zistiť, že v lete bola na dovolenke na Jadrane. To je priestor pre dedukciu súkromného detektíva, ktorý zistí, že mŕtvy Sovič sa živil na Jadrane ako gigolo. Poznal sa Sovič s Barborou?Súkromný detektív jemu vlastným spôsobom v netradičnom prostredí opusteného kameňolomu a v prítomnosti všetkých podozrivých usvedčí vraha...

Číta: Michal Ďuriš Celkový čas: 3 hodiny 53 minút Začala sa vojna a poznačila život obyvateľov Bratislavy. Na pozadí vojnových udalostí sa stane séria záhadných vrážd, vrah necháva pri obetiach kartu: červenú sedmu. Obeťami sú starší páni: kedysi chýrny zločinec, ktorý unikol spravodlivosti, bohatý obchodník, ktorý prišiel k bohatstvu „vďaka“ arizácii majetku. Pred vrahom sa náhodou zachráni penzionovaný sudca. Všetko nasvedčuje tomu, že obete sa s vrahom poznali. Boli to ľudia, ktorí v živote prekročili zákon.Reportér AZ prenikne do životov obetí, ale nenájde nič, čo by ich spájalo. Postupne sa však podarí zistiť, že vrah nahrádzal spravodlivosť a kde zlyhal zákon, nastúpil ako pomstiteľ. Ale kto to bol?Polícia vraha vypátra, ale motív červenej sedmy sa nepodarí rozlúštiť: vrah si svoje tajomstvo odnesie do hrobu, keď po odhalení spácha samovraždu...

"Románová novela Stanislava Rakúsa Žobráci siaha do prostredia, ktoré bolo pre slovenskú minulosť typické, ale naša literatúra si ho všimla len v nepatrnej miere. Autor dokázal toto prostredie urobiť skutočným románovým svetom, lebo ho rozvinul do celého radu diferencovaných postáv z niekdajšieho spoločenského dna a dal mu okrem existencie aj osobitnú filozofiu, vďaka ktorej sa drží pri živote aj v neľudských sociálnych podmienkach." - Albín Bagin

Zbierka poviedok Telegram získala Cenu Anasoft litera za najkepšie slovenské prozaické dielo v roku 2009."Ako skutočný majster bojového umenia, ktorý nepotrebuje ukazovať svaly, ako virtuóz, ktorý nemusí ohurovať rýchlosťou, s akou prsty behajú po hmatníku, tak Stanislav Rakús dokáže pár slovami vytvoriť situáciu, z ktorej je zároveň smutno aj do smiechu. Štyri poviedky v zbierke Telegram tých, ktorí majú radi Rakúsovo láskavé, múdre, smutno-groteskné rozprávanie, neprekvapia. Podobne ako pohár obľúbeného vína, ako návrat do krajiny, ktorú máte radi. Telegram si našiel adresáta." - Juraj Kušnierik

"Človeka musí pobúriť, keď sa mu do rúk dostane dielo, ktoré považuje za jedno z najlepších v slovenskej literatúre 20. storočia, až v reedícii takmer 30 rokov po prvom vydaní. Pieseň o studničnej vode je také dielo a zároveň je vrcholným dielom lyrizovanej prózy – a zase vzniklo 30 rokov po tom, čo lyrizovaná próza prestala byť ‚inou‘. Stanislav Rakús tu fenomenálne používa akýsi archaický jazyk a zlaďuje obsah s formou, pričom si pod formou treba predstaviť aj jazyk. Ten je niečo jedinečné a na Slovensku nevídané. Stále sa hovorí, že najlepšie Rakúsove knihy sú Temporálne poznámky a Nenapísaný román, ale Pieseň o studničnej vode je ešte lepšia." - Pavol Rankov

"V Mačacej krajine, ktorá sa nápadne podobá tej ľudskej, žijú kocúri a mačky, ktorí sa aj vo svojich prejavoch podobajú ľuďom. Reprezentujú tie najrozmanitejšie, dôkladne psychologicky stvárnené a umelecky presvedčivé charaktery a vlastnosti. Kniha je kompozične rozdelená do dvoch väčších celkov – Kocúr Paniberko a A iní obyvatelia. Rozprávanie je lineárne s množstvom odbočiek, ktoré však nevytvárajú recepčný chaos, práve naopak – sú dôkazom autorovho rozprávačského talentu, založeného na dôslednom pozorovaní života, prepracovanom fabulovaní a precíznom tvarovaní. Príbehy prvej časti knižky spája práve postava kocúra Paniberka, ktorý sa nestal ani cyklistickým pretekárom, ani spevákom tanečných piesní, hoci ho neraz v noci prebudilo iba to, že si v spánku priveľmi hlasno spieval nejakú obľúbenú tanečnú pesničku. Stal sa obuvníkom, no toto povolanie sa mu zdalo príliš obyčajné a nemimoriadne. Chcel vykonať nejaký mimoriadny mačací skutok. Najradšej by bol kohosi pomocou lana vyslobodil zo zajatia. Nikto z jeho známych však v tom čase, ani nikdy predtým, v zajatí nebol. Rozhodol sa, že sa bude zaoberať konaním tých najobyčajnejších dobrých skutkov, a pri tomto predsavzatí mu vyleteli až slzy od dojatia. Neotrasiteľné presvedčenie o nevyhnutnosti konania dobra za každých okolností, ale aj túžba po uznaní túto postavičku približujú k slávnemu rytierovi Donovi Quijotovi. Rozprávky o Paniberkovi, doplnené v druhej časti portrétmi iných obyvateľov Mačacej krajiny – škodoradostníka Beníčka, hašterivcov Chňapkovcov, závistlivca Zuzáňa, skupáňa Penecíra, ale aj vzorného sprievodcu Kebenka či náruživého čitateľa Radošovského, sú ako pestrofarebný ohňostroj tých najrozmanitejších ľudských charakterov a vlastností. Tieto vlastnosti, prejavujúce sa v rozmanitých situáciách – za všetky spomeňme hádky u Chňapkovcov, ktorí sa hádajú veľmi hlasno a zreteľne, dobre vyslovujú samohlásky a spoluhlásky, a preto počúvajúci nemusí napínať uši... –, vždy vyvolávajú uvoľňujúci smiech, čím má Rakúsova groteska blízko ku „karnevalovosti magického realizmu“." (Markéta Andričíková)

Román situovaný do akademického prostredia s tragikomickým koncom.Románová kompozícia Stanislava Rakúsa Excentrická univerzita nadväzuje na jeho predchádzajúce prózy Temporálne poznámky (1993) a Nenapísaný román (2004). Svojím poetologickým uchopením – sujet rozprávania a počúvania, text v texte, román v románe, zrkadlová kompozícia, personálna narácia, dôraz na detail, analytický princíp – vytvára spolu s účinkovaním niektorých, zväčša vedľajších postáv s predchádzajúcimi prózami žánrový útvar voľnej trilógie. Platí to i napriek tomu, že na rozdiel od Temporálnych poznámok a Nenapísaného románu, situovaných do normalizačného obdobia, siaha fabulárny čas Excentrickej univerzity až do päťdesiatych rokov minulého storočia. Rozprávačský systém Excentrickej univerzity vychádza z optiky vekovo staršieho, dvadsaťdeväťročného, intelektuálne a recesne disponovaného, invenčného poslucháča vysokej školy, ktorý pred univerzitným štúdiom prešiel rozličnými zamestnaniami a životnými skúsenosťami (práca v rozhlase, vyučovanie na strednej škole, základná vojenská služba) a s nadhľadom a ambíciou vytvoriť román mapuje svojím sujetovým rozprávaním pomery na excentricky ležiacej univerzite v jej ťažkých, rozličnými deformáciami poznačených časoch. Táto situácia sa skryto konfrontuje s geniálnymi výkonmi ruskej literatúry 19. storočia, ktorá je predmetom vyučovania. Tonalita prózy je groteskná, ironická, no i láskavo humorná. Tento rozmer podporuje aj to, čo by sa dalo nazvať radosťou z rozprávania. V románe sa uplatňuje poetika rámca, ktorý však nelikviduje ústrednú príbehovú líniu. Napriek tomu, že próza má voči svojim dvom predchádzajúcim častiam už spomínaný trilogický a kontinuitný charakter, ide v nej o originálnu a autonómnu textovú situáciu, založenú na spájaní vysokého s nízkym, fiktívneho s metafiktívnym, arteficiálneho s empirickým. V tomto dosahu má aj slovo „excentrickosť“ ambivalentný charakter. Koordináciou hovoriaceho a textového rozprávača vzniká dobre čitateľný a zároveň náročný románový celok. Próza sa síce orientuje na zvrátenosť doby, z ktorej vychádza, zároveň však má nadčasovú intenciu. Je to tak i preto, že jej predmetom je popri iných látkových okruhoch sféra filológie, umeleckej literatúry, ľudskej tvorivosti a jej opaku, ale aj konfrontácia povrchnosti, pôžitkárstva a obmedzenosti s duchovnou hĺbkou a prenikavou, na okraj vytláčanou intelektuálnou kvalitou.

"V novele A čo keď sa na mňa niekto díva vystupuje postava bývalého policajta Lučkaya, ktorý sa skrýva a maskuje. Lepí si fúzy, používa parochne a šošovky, prezlieka sa dokonca i za ženu. Samozrejme spí so zbraňou pod vankúšom a neváha ju použiť pokiaľ sa cíti v ohrození. Príbeh sa odohráva vo Viedni a Bratislave. ... Novela má pomalší spád deju, no práve tento fakt núti čitateľa prežívať skrytý, no mrazivý pocit strachu spolu s Lučkayom, ktorý je zmietaný životom, sám sebou a snaží sa všetko riešiť alkoholom a zbraňou." (Katarína Trnovcová)

"Ústrednou postavou a vlastne jediným nositeľom príbehu je v tejto próze profesor slovenčiny Dušan Sakmár, fyzicky objemný, nemotorný mladý muž, pôsobiaci ako pedagóg na večernej škole pre pracujúcich. Sledovanie tohto pohybovo pomalšieho človeka dáva tušiť, že ťažisko prózy nebude asi založené na bohatosti a rýchlosti deja, na dramatických zápletkách a peripetiách života hlavnej postavy." - Peter Darovec

Kniha bola nominovaná na literárnu cenu Anasoft litera 2012."Ballov autorský rukopis má svoje nezameniteľné, typické znaky vo všetkých jeho knihách, a to v rovine formovania jazyka i v rovine spôsobu stvárňovania skutočnosti. V ôsmej knihe došlo do istej miery k zmene najmä v oblasti lexiky. O tejto Ballovej próze sa hovorí ako o novele, alebo poviedke, ale v skutočnosti na neveľkej ploche ide o generačný román. Motivickým základom príbehu je dom a jeho predaj po tom, čo v ňom žili tri generácie rodiny. „Aj ja som mal kedysi otca," ktorý mal koňa radšej ako syna.„Moji synovia nevedia byť synmi" - uvažuje Ballov personálny rozprávač, štyridsiatnik, ktorý charakterizuje vlastnú generáciu ako „neurotické, frustrované, zostarnuté decká". Rozprávač líči svoj vzťah s rodičmi, zvláštny vzťah s bratom - „záhadnou" postavou, ktorá splnila svoju úlohu postavením domu („Postavím dom a bývanie v tom dome bude zmyslom života!") a osobitne vzťah s manželkou, ktorá po rokoch „začala strácať dôstojnosť i sebaovládanie", „začínalo jej šibať" a aj preto „moje manželstvo bolo v troskách," hovorí protagonista na svoju obranu. Nie dobré vzťahy v rodine privádzajú rozprávača k iracionálnym úvahám i činom. Takmer celý text má tendenciu byť výčitkami svedomia protagonistu v súvislosti so vzťahom k synom, ubitých „atmosférou v dome, kde denne pozorovali rovnako ubitých rodičov". Vzťah otca a jeho dvoch synov je viacnásobne zložitý: „Roky som synov nevidel, roky sme sa nezhovárali, všetko, čo bolo, vybledlo, zmizlo,...". Spôsob myslenia, názory, postoje - to sa v kolobehu života človeka i generácií opakuje: „Zmysel života, ktorý mne a mojej rodine malo poskytovať bývanie v našom dome, nikdy neexistoval. Žili sme bez zmyslu,... ako všetci ostatní... Sami sme si mali vytvárať zmysel, no nerobili sme to." Je to teda kniha aj o nevyužitej možnosti slobodného rozhodovania: „Ten dom mal urobiť všetko za vás? Mysleli ste si, že vy osobne sa nemusíte starať o nič?" Dom je tu symbolom nielen rodiny a vzťahov, ale aj symbolom spoločnosti: „Podstatná časť stavby sa nachádzala pod zemou, aby v susedoch nevzbudzovala závisť, zvonku dom pôsobil skôr skromne..." Dejiny, spoločnosť a politiku nájdeme v knihe v podtexte, zväčša ironizujúco, v druhom pláne, ako jednu veľkú metaforu o vyhostení človeka z rodiny, z domu, zo spoločnosti. V knihe je niekoľko kľúčových motívov, ktoré symboliku domu umocňujú. Ide napr. o motív klčovania stromu pod domom, v ktorom vyrástli tri generácie; dom sa ide predávať. Ballova kniha je plná symbolov, je v nej veľa vnútorných monológov, naturalizmu, no autor je racionálny, netabuizuje, jeho protagonista nie je patetický, odľahčuje skoro všetko vážne, ba možno hovoriť o akomsi drsnom sentimente napr. v motíve umierania matky: „Konečne to bola tvár matky, ktorú v tvári svojej matky od detstva márne hľadal." Jedna z najúchvatnejších častí knihy je opis chorej a pomätenej ženy, jej spôsob žitia a bezmocnosť, čo je zintenzívnené aj opisom zdevastovaného a špinavého prostredia. Autor má zmysel pre detail i kontrast súčasne, výborne vykresľuje prostredie a atmosféru, veľmi dlhé priraďovacie súvetia, obsahujúce rytmus, vytvárajú obraz bezvýchodiskovej situácie. V mene otca je próza bez rámca, jednotlivé kapitoly sú spomienkami, minulosť a dávna minulosť sa prelína s prítomnosťou, niekedy i budúcnosťou pomocou predstáv a snov protagonistu. Reč postáv autor sporadicky oživil niekoľkými maďarskými výrazmi a celý text knihy je popretkávaný výbornými sentenciami. Balla si na vysvetlenie príbehu nevystačil s personálnym rozprávačom, ale vytvoril dve pomocné postavy. S jednou z nich protagonista v závere románu komunikuje takto: „Takže môj život je groteska." „Čí život nie je groteska? Sú dve možnosti: groteska, alebo tragikomédia." Z recenzie Gabriely Rakúsovej, Týždeň

Sedemnásť poviedok zbierky GRAVIDITA talentovaného prozaika čitateľa zavedie do tajomných zákutí ľudskej existencie, do krajiny temna, osamelosti či čierneho humoru. A to všetko prostredníctvom brilantného jazyka, ktorý vie prefíkane šľahnúť, keď treba byť ironický, ktorý vie byť kaviarenským tárajstvom, keď si próza vyžaduje kaviarenské táranie, ktorý je zrazu dynamický, keď sa začne akcia a ktorý sa vie aj zadrhávať, keď rozprávač tápe. Dobrým spisovateľom Ballu robí práve schopnosť vyjadriť jazykom to, čo je za jazykom.

Poézia je život sám a ako taká plynie i autorovým, pričom sa nevymyká z jeho rámca podobne ako iným, snáď iba s tým rozdielom, že on sa ju nesnaží brať až tak vážne a veci k zamysleniu rieši okamžite ručne – na papieri. Je teda na posúdení čitateľa, či sa s jeho textami stotožní a či nie, určite ich však tvoria motívy autenticky prežité a aj keď to tak v mnohých prípadoch nevyzerá, vždy sa jedná o spôsob lásky, ktorý nás triafa mnohokrát i zo strán, ktoré by sme vďačne oželeli. Podobne ako vo svojej prvotine (Tŕne a lupene), jedná sa i v tomto prípade o plynulý prechod fázami poznania, čomu nasvedčuje i názov tejto zbierky. Ide v podstate o chronologicky zápis, o akýsi pokus poukázať na fakt, že všetko okolo má zmysel a vyvíja sa nie svojvoľne, ale podľa toho, aký tomu dáme rámec. Vo svojom druhom pokuse, v básnickej zbierke Iný už nebudem, dáva teda nahliadnuť do svojich východiskových pozícii, pretože nikdy nie je všetkému koniec...

Turbulentný príbeh o tom, že nie každú búrku možno predvídať.Na pokojný život vlastne nemáme čas. Keď si okolo tridsiatky upraceme svoje vzťahy, náš život už nemá veľké výkyvy a všetko vyzerá pokojné, prichádza facka od rodičov. Zachytí ich kríza stredného veku, syndróm prázdneho hniezda a my musíme zachraňovať to, o čo sme sa celý život opierali. Ich vzťah.Martina, tridsaťjedenročná hlavná hrdinka knižky, to má o to ťažšie, že sama nemá vo svojich vzťahoch celkom jasno. Lebo to, čo by chcela ona, ten druhý odmieta. Ale ona to – popri „záchrane“ iných vzťahov – jediná nevidí.

9. diel. Číta: Marek Geišberg Celkový čas: 8 hodín 54 minút Po udalostiach v Plzni Bohdan Jaroš prestal veriť, že sa ešte niekedy stretne so Steinom a Barbaričom. Na vlastnú päsť putuje po Českej ceste, ktorá spája Prahu s Budínom, pričom sa živí ako nájomný kat a lovec zločincov. V Trnave si ho predvolá gróf Stanislav Thurzo, ktorý pátra po veliteľovi svojho husárskeho pluku. Kapitána Galoviča naposledy videli v spoločnosti krásnej neviestky a spolu s ním sa stratilo aj päťsto zlatých z výkupného za zajatého tureckého dôstojníka.Jaroš prijme úlohu a pustí sa do hľadania, hoci tuší, že kapitán už nie je medzi živými. Seržant sám sa čoskoro ocitne v ohrození, keď mu cestu skrížia zlodeji dobytka, zradní hajdúsi, zbehnutí žoldnieri či lovci otrokov.

8. diel. Číta: Marek Geišberg Celkový čas: 13 hodín 25 minút Kapitán Stein a notár Barbarič vyšetrujú zločin v kremnickej mincovni.Horúce leto roku 1601. V kremnickej mincovni, kde z drahých kovov vyťažených v uhorských banských mestách razia najlepšie dukáty, toliare či groše v celej ríši, došlo k vážnemu incidentu - z pokladnice zamknutej na tri zámky zmizli razidlá. Nevysvetliteľný zločin si žiada skúseného vyšetrovateľa, komorský gróf preto do zlatého mesta vyšle notára Barbariča. Štiavničan dúfa v rýchle vyriešenie záhady, lenže ku krádeži želiez pribudne lúpež mincí zo zásielky stráženej chýrečnými striebornými jazdcami a vzápätí aj prvá vražda. Na dôvažok Barbariča vyhľadajú kapitán Stein a seržant Jaroš a ich prítomnosť celý prípad ešte viac skomplikuje.

7. diel. Číta: Marek Geišberg Celkový čas: 16 hodín 11 minút Kapitán Stein a notár Barbarič pátrajú po diabolskom vrahovi v Plzni V Prahe vyčíňa mor a cisár Rudolf II. sa aj s celým dvorom presťahoval do Plzne. Povesť tohto mravopočestného, panovníkovi oddaného mesta však ohrozuje séria zločinov. Najprv sa záhadne stratí synovec ruského vyslanca Vlasjeva, ktorý prišiel vyjednávať v mene cára Godunova. Pod hrozbou škandálu radnica poverí hajtmana Leopolda Steina, aby mladíka našiel. Prípad je však zložitejší a stopy vedú k vysokopostaveným osobám, hajtman teda požiada o pomoc svojho brata, chýrneho vyšetrovateľa Joachima Steina. Kapitán prichádza do Plzne so seržantom Jarošom po boku. V meste ich však čakajú hrozné správy a rozbieha sa nebezpečné pátranie, v ktorom nechýbajú umučení anjeli, tajné bratstvo zhýralých kacírov, dvojtvárni alchymisti, vražední špióni a démon, čo loví duše v labyrinte podzemných chodieb pod Plzňou.

6. diel. Číta: Marek Geišberg Celkový čas: 9 hodín 14 minút Juraj Červenák prináša už šiestu knihu z cyklu historických detektívok zasadených do čias protitureckých vojen na sklonku 16. storočia. Joachim Stein zimuje na hrade Strieborná skala. Pokojné Vianoce s rodinou však zatieni potýčka so zločineckým podsvetím v neďalekom meste Trutnov. Vzápätí kapitána poprosí o pomoc bohatá šľachtičná Beatrix Zilvárová, ktorej milovaný synovec a dedič Adam zmizol počas poľovačky.Kým Stein s verným pobočníkom Jarošom zisťujú, či šlo o únos a kto za ním stojí, priamo v uliciach Trutnova dôjde k brutálnej vražde váženého mešťana.Aby rozmotali záhady, ktoré sú možno prepojené, kapitán Stein a seržant Jaroš sa musia vybrať až do strašidelného lesa v Krkonošiach a bojovať tam o holý život. Navyše v Steinovi narastá obava, že by nebezpečenstvo mohlo hroziť aj jeho najbližším

5. diel. Číta: Marek Geišberg Celkový čas: 7 hodín 51 minút Notár Barbarič rieši záhadný zločin na hrade lúpežných rytierov.Hrad na hore Sitno oddávna stráži cestu k bohatým banským mestám. Na jeseň roku 1599 je kvôli tureckej hrozbe dobre vyzbrojený, s početnou posádkou.Napriek tomu sa z neho stratí kastelánova dcéra. Zmizne uprostred noci, bez jedinej stopy. Zúfalý hradný správca prosí o pomoc notára Barbariča z neďalekej Štiavnice. Barbarič tentoraz na vlastnú päsť čelí záhade, ktorá zdanlivo nemá riešenie. Šlo o útek, o únos či dokonca vraždu?Situáciu komplikuje fakt, že na Sitne našla útočisko manželka veľmoža Illésházyho, vraj najbohatšia a najmocnejšia žena v kráľovstve. Navyše Barbarič netuší, že hrad má ešte jedného, tajného obyvateľa, o ktorom nikto nesmie vedieť.Do zložitého prípadu sa postupne vplieta krvavá minulosť hradu a sitnianske povesti o zakliatom podzemnom vojsku, o krutých lúpežných rytieroch, o duchoch a zbojníckych pokladoch.Poradí si Barbarič aj bez pomoci Steina a Jaroša?

Číta: Ivo Gogál Celkový čas: 3 hodiny 14 minút Aktualizované vydanie románu Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk.Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora.Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan sa čoskoro mení na "Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie".Aby sa prasce udržali pri moci, zavedú teror, šíria strach a hrôzu, poštvú proti sebe zvieratá, zavedú kasty.„Múdra, súcitná a osvetľujúca bájka pre našu dobu.“— The New York Times„Orwellova satira je dostatočne široká, dômyselne koncipovaná a nádherne napísaná.“— San Francisco Chronicle„Zostáva našou skvelou satirou na temnejšej tvári modernej histórie.“*— Malcolm Bradbury

8. diel. Kapitán Stein a notár Barbarič vyšetrujú zločin v kremnickej mincovniHorúce leto roku 1601. V kremnickej mincovni, kde z drahých kovov vyťažených v uhorských banských mestách razia najlepšie dukáty, toliare či groše v celej ríši, došlo k vážnemu incidentu – z pokladnice zamknutej na tri zámky zmizli razidlá. Nevysvetliteľný zločin si žiada skúseného vyšetrovateľa, komorský gróf preto do zlatého mesta vyšle notára Barbariča. Štiavničan dúfa v rýchle vyriešenie záhady, lenže ku krádeži želiez pribudne lúpež mincí zo zásielky stráženej chýrečnými striebornými jazdcami a vzápätí aj prvá vražda. Na dôvažok Barbariča vyhľadajú kapitán Stein a seržant Jaroš a ich prítomnosť celý prípad ešte viac skomplikuje.

7. diel. Kapitán Stein a notár Barbarič pátrajú po diabolskom vrahovi v Plzni V Prahe vyčíňa mor a cisár Rudolf II. sa aj s celým dvorom presťahoval do Plzne. Povesť tohto mravopočestného, panovníkovi oddaného mesta však ohrozuje séria zločinov. Najprv sa záhadne stratí synovec ruského vyslanca Vlasjeva, ktorý prišiel vyjednávať v mene cára Godunova. Pod hrozbou škandálu radnica poverí hajtmana Leopolda Steina, aby mladíka našiel. Prípad je však zložitejší a stopy vedú k vysokopostaveným osobám, hajtman teda požiada o pomoc svojho brata, chýrneho vyšetrovateľa Joachima Steina. Kapitán prichádza do Plzne so seržantom Jarošom po boku. V meste ich však čakajú hrozné správy a rozbieha sa nebezpečné pátranie, v ktorom nechýbajú umučení anjeli, tajné bratstvo zhýralých kacírov, dvojtvárni alchymisti, vražední špióni a démon, čo loví duše v labyrinte podzemných chodieb pod Plzňou.

6. diel. Kapitán Stein a pavučina zločinov v dračom meste a zakliatych horáchJuraj Červenák prináša už šiestu knihu z cyklu historických detektívok zasadených do čias protitureckých vojen na sklonku 16. storočia. Joachim Stein zimuje na hrade Strieborná skala. Pokojné Vianoce s rodinou však zatieni potýčka so zločineckým podsvetím v neďalekom meste Trutnov. Vzápätí kapitána poprosí o pomoc bohatá šľachtičná Beatrix Zilvárová, ktorej milovaný synovec a dedič Adam zmizol počas poľovačky. Kým Stein s verným pobočníkom Jarošom zisťujú, či šlo o únos a kto za ním stojí, priamo v uliciach Trutnova dôjde k brutálnej vražde váženého mešťana. Aby rozmotali záhady, ktoré sú možno prepojené, kapitán Stein a seržant Jaroš sa musia vybrať až do strašidelného lesa v Krkonošiach a bojovať tam o holý život. Navyše v Steinovi narastá obava, že by nebezpečenstvo mohlo hroziť aj jeho najbližším.