Beletria

Zbierka poviedok, ktorá získala prestížnu cenu Anasoft litera 2007 za najlepšiu knihu roka.Marek Vadas v rozhovore o knihe povedal: „Ten názov vznikol zároveň s poviedkou o mužovi, ktorý chcel ľuďom pomáhať a pritom na tom zarobiť. Vypomstilo sa mu to. Ani tie najušľachtilejšie dôvody neospravedlnia chamtivosť. Liečiteľ je človek, ktorý dokáže prekonať hranicu a vidieť. U mňa je to zároveň postava, ktorá hýbe dejom a vyskytuje sa aj v ďalších príbehoch knihy. Je sprostredkovateľom medzi ľuďmi svojho kmeňa a svetom duchov."Liečiteľa ste napísali vďaka niekoľkým vašim pobytom v rovníkovej Afrike. Čo vás tam stále ťahá?„Na africkom vidieku sa mi žije omnoho prirodzenejšie a voľnejšie. Ľudia sú srdeční a sála z nich energia a radosť. Nič neskrývajú a všetko, čo cítia, bez zábran povedia do očí. Nezaoberajú sa hlúposťami, iba tým najdôležitejším, čo je potrebné pre život. Keď som prvýkrát prišiel na dedinu a vybalil svoje zbytočnosti do hlinenej chatrče, zistil som, že v batohu mám viac vecí ako desaťčlenná rodina. Hanbil som sa ako pes, pretože im k spokojnosti stačí jedna prútená rohož, hrniec, náhradná košeľa a tri taniere.“Nemáte problém zbližovať sa s tamojšími ľuďmi?„Ak chcete, aby vás tamojší prijali medzi seba, musíte rešpektovať ich spôsob myslenia a prispôsobiť sa ich zvykom. Zabudnúť na pravidlá z domova a pri večeri sa snažiť pohrýzť pot­kana aj s kosťami. Spočiatku to nebolo jednoduché, pretože mám najhoršie zuby na svete.“Ako ste prišli na to, že Afrika bude dobrým námetom na písanie?„Moja prvá cesta bola rýchla a pracovná, jej výsledkom bolo zopár reportáží a pocit, že sa k rovníku musím vrátiť. Prvé poviedky z Liečiteľa som napísal krátko po návrate z druhej cesty z Kamerunu, ktorú som už absolvoval samostatne. Bolo to pred siedmimi rokmi a ten zážitok bol pre mňa ako úder kladivom do hlavy. Prebudil som sa do iného sveta s úplne iným spôsobom rozmýšľania, s iným rebríčkom hodnôt, s inými problémami a radosťami. Večer som ešte v Bratislave sedel nad číslami z marketingu a o dvadsaťštyri hodín na to som už s čiernou starenkou opekal dikobraza a počúval príbehy o chodiacich palmách a neviditeľných ľuďoch.“Držíte sa len rozprávania tamojších ľudí, alebo si vytvárate priestor aj pre vlastné príbehy?„V knihe afrických rozprávok som sa držal osnovy a rozprávania veľmi presne a z mojej strany to bolo len hľadanie štýlu a zjednodušení, aby bol text zrozumiteľný čitateľovi u nás. Poviedky z Liečiteľa sa však vypočutým a zažitým inšpirujú len okrajovo. Zostáva atmosféra, motív, postavy a drobné situácie. Alebo naivný rozprávač.“Čím vás to prostredie najviac inšpiruje?„Africká príroda je očarujúca, no zaujímajú ma hlavne ľudia a ich obyčajný život spätý s tradíciami. Úmrtia v rodine, hlad a choroby sú každodennou záležitosťou. Krásne a hrozivé sú v takom tesnom kontakte, že človek vníma realitu úplne inak. Možno aj preto sa domáci nezaoberajú budúcnosťou. Neplánujú, ale výdatne a bezprostredne si užívajú prítomnosť. Žijú bez času. Náš európsky čas, presne rozrátaný a zadelený v diároch, nás oberá o čas žiť.“ Marek Vadas v rozhovore pre denník SME 15.8.2007

Jedna fotografia, niekoľko jabĺk, dom na kopaniciach, dom na sídlisku. Brat a sestra, dvojičky. Vzťahy. Jemné meandre v dušiach. Hlava nehlava. Z dvoch prúdov sa skladá rozprávanie o myjavských kopcoch, izraelských plážach, vode, ohni, celkom veselo o smrti sršňa, takmer vážne o vine, a kdesi pod tým pulzuje životná realita malého mesta i zážitky z detstva na dedine u starej mamy.Michaela Rosová (nar. 1984) pochádza zo Senice nad Myjavou. Po ukončení štúdia na tamojšom gymnáziu žila štyri roky v Brne, kde navštevovala odbor Divadelní dramaturgie na Janáčkovej akadémii múzických umení a v roku 2003 získala bakalársky diplom. V roku 2009 dokončila magisterské štúdium na University of Bristol, odbor Performance Research. Je dvojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka, za svoju prozaickú a básnickú tvorbu získala viacero ocenení - Literárna Senica L. Novomeského, Múza, Jašíkove Kysuce ai. Rukopis knihy Hlava nehlava získal prémiu v literárnom súbehu ROMÁN 2006 Slovak Telekom.Po úspešnom debute autorka vydala v roku 2011 novelu s názvom Dandy, ktorou sa dostala medzi 10 najlepších kníh roka nominovaných na cenu Anasoft litera.

Novela zo súčasného Berlína nominovaná na prestížnu literárnu cenu Anasoft litera 2012. Ak v Berlíne zablúdiš v tej správnej štvrti, môžeš natrafiť na drzého mladého elegána. Je nízky, drobný, ale neprehliadneš ho - na hlave nosí červený cylinder. Ak bude v dobrej nálade, možno ti ukáže tajné miesta, kúpi ti lepšie šampanské a porozpráva čosi o živote - o živote dandyho...

Vydarená satira na slovenský nacionalizmus. Novinárka a spisovateľka Daniela Kapitáňová (nar. 1956) si vymyslela neobvyklé literárne alter ego: zakrpateného, duševne zaostalého zberača kartónov Samka Táleho zo slovenského pohraničného mesta Komárno. Samko miluje svoje mesto a nadáva na "cudzích" - čiže predovšetkým na Židov, Maďarov a Čechov. To, že sa sám občas stáva terčom posmechu obyvateľov mesta už nepokladá za tak zábavné."Kniha o cintoríne" je jeho vlastný literárny výtvor a vlastne sa skladá z dvoch "kníh". Začína sa krátkym textom, ktorý detsky naivne hlása: "Cintorín má dva vchody. Jedným prichádzajú ľudia a druhým mŕtvoly. Mŕtvoly sú mŕtvi ľudia, ktorí zomreli." Potom nasleduje samotný román, ktorý síce s cintorínom nemá nič spoločné, no napriek tomu má názov "Druhá kniha o cintoríne". Samko sa do ňom púšťa do dlhej tirády o známych a priateľoch, ktorí svoju prekérnu existenciu utápajú v alkohole, alebo si ju robia znesiteľnejšou erotickými eskapádami. Samkovo rozprávanie, pospájané len voľnými asociáciami, odzrkadľuje infantilné vedomie rozprávača. V tomto nekonvenčnom kompozičnom princípe spočíva pôvab Kapitáňovej textu: tým, že sa Samko Tále nielen necháva ľahko ovplyvniť a nekriticky opakuje nacionalistické heslá svojho okolia, nepredstavuje len patologický izolovaný prípad, ale stáva sa odrazom slovenskej spoločnosti v satirickom krivom zrkadle. Práve táto groteskná nadsádzka rozprávača v prvej osobe však z neho robí sympatickú postavu: Samko Tále vysvetľuje svojim čitateľom sociálny mikrokozmos mesta Komárno bez toho, aby mu sám rozumel. Nie je páchateľom, ale obeťou, ktorá si však nie je vedomá vlastnej slepoty. Kapitáňová majstrovsky napodobňuje zmätenú logiku svojho hrdinu a najjednoduchšie skutočnosti premieňa na dobrodružné staccato. No Samko Tále nie je len Slovák, je všade: bezmyšlienkovité opakovanie ideologických fráz patrí k základným princípom každého nacionalizmu a neobmedzuje sa len na hraničnú oblasť medzi Slovenskom a Maďarskom. (Ulrich M. Schmid, 24.11.2010, Neue Zürcher Zeitung)

Autorka bestselleru Samko Tále: Kniha o cintoríne, opäť prichádza s excelentným príbehom, ktorému samozrejme nechýba štipka humoru a fantázie. Daniela Kapitáňová tentoraz siahla po detektívnom žánri. Dej situovala do prostredia súkromnej televíznej spoločnosti, ktorá pripravuje reality šou. Nejde o drsný, krvilačný príbeh, typický pre moderné prózy napísané pod inonárodným vplyvom, ale o pútavé čítanie blízke ľuďom akejkoľvek vekovej kategórie.

Zbierka 12 dramatických poviedok s prekvapivými pointami. Pavol Rankov v rozhovore pre Knižnú revue odpovedal na otázku: "Najnovšia zbierka V tesnej blízkosti sa mi javí ešte experimentálnejšia, ešte viac hravá ako predchádzajúce. Vnímate to tak aj vy, prípadne v čom je podľa vás iná ako tie predchádzajúce?" "Stále si myslím, že najviac experimentov bolo v prvej zbierke. Mal som tam napríklad poviedku bez slovies a poviedku s nedokončenými vetami. Táto tretia zbierka je skôr o hre, je v nej viac nadsázky a irónie. Ale problém je v tom, že časť slovenskej literárnej kritiky je zúfalo nehravá a navyše chorobne vzťahovačná. Do jednej z poviedok som napríklad vkladal také fiktívne pripomienky „akože“ od jazykovej korektorky. A dve recenzentky si to vyložili tak, že si vyrovnávam účty s literárnou kritikou, teda s nimi. Pritom toto je zjavná dezinterpretácia môjho literárneho textu, zameniť kritičku a redaktorku je lož. Redaktor a kritik majú v schéme literárnej komunikácie úplne odlišné postavenie a poslanie. Redaktor (jazykový redaktor) je tvorivý prvok a je funkčný pred vydaním diela, keďže text pomáha konštruovať. Kritik je len jeden z čitateľov, vytvára spätnú väzbu a text buď rekonštruuje, alebo deštruuje. Deštruuje ho napríklad lživou interpretáciou (o tom, že interpretácia môže byť aj neadekvátna, dobre píše Eco). Dokonca si myslím, že na Slovensku ani nemáme až tak veľa literárnych kritikov a kritičiek, ktorí či ktoré by boli zároveň jazykovými redaktormi či redaktorkami. Ale ešte dokončím na tému konkrétnej poviedky Psy. Je pravda, že v nej parodujem nejakú vymyslenú jazykovú redaktorku, ale urobil som to práve preto, že som mal šťastie na veľmi vnímavé a citlivé korektorky. Môj vydavateľ by potvrdil, že som veľmi disciplinovaný a akceptujem takmer všetky korektorské pripomienky. Napokon, slovenčina je ich džob, tak prečo sa nezveriť do rúk profesionálov. Vieru Prokešovú považujem za najlepšiu korektorku na Slovensku a som si istý, že poviedka Psy ju nijako neurazila, na rozdiel od už spomenutých zádrapčivých a precitlivených literárnych kritičiek."

Do zbierky My a oni / Oni a my je zaradených 15 poviedok. Ich ťažiskom je dôraz na vybudovanie silného príbehu, ktorý nepostráda prvky tajomstva a napätia, vyznačuje sa majstrovským prepracovaním detailov a prekvapivou, neraz až šokujúcou pointou. Spoločným menovateľom textov je však sviežosť, čítavosť a originalita. Autor sa pri svojej tvorbe necháva inšpirovať predovšetkým literárnou fantastikou, hororom a psychologickou prózou.Z rozhovoru Pavla Rankova pre denník Pravda (15.5.2001). Otázky kládla Sylvia Pálková:Sylvia Pálková: "Text Big Brother and The Holding Company, uverejnený v zborníku finalistov súťaže Poviedka 2001 je iný ako rovnomenný text zaradený do vašej pripravovanej druhej zbierky Oni a my / My a oni. Prečo?"Pavol Rankov: "V tejto súťaži som štyri roky neuspel. Napríklad po prvom ročníku som garanta súťaže poprosil, aby sa pozrel, kde som vlastne vypadol. Zistil, že som sa nedostal ani medzi najlepších 128 poviedok. Teraz som jeden z hotových textov upravil do čitateľsky rýchlo a ľahko konzumovateľnej podoby. Porotcovia denne musia mnoho čítať a asi im lezie na nervy, keď sú texty menej komunikatívne. Určite potrebujú, aby bol príbeh priamočiary. Chcel som dosiahnuť, aby po druhej vete pocítili zvedavosť, ako príbeh dopadne a prečítali si ho až do konca."Sylvia Pálková: "V poviedke ocenenej jednou zo štyroch hlavných prémií opisujete príbeh dievčatka, ktorého rodičia sa nevedia spamätať zo smrti svojho syna, vidia ho dokonca aj vo vnukovi. Na rozdiel od vašich ostatných textov je trochu viac reálna. Aj preto ste ju zaslali do súťaže?"Pavol Rankov: "Možno. Som si istý, že žiadnemu porotcovi nezišlo na um, že som to písal. Viem napríklad, že Vlado Balla čítal moju prvú knihu, ale som si istý, že ani jemu nezišlo na um, že by som to mohol písať ja. Mimochodom, keď už hovoríme o Ballovi, jeden rok vyhral s takou typickou ballovčinou, že to muselo byť každému jasné. To, samozrejme, nevadí, autor sa, nemusí ukrývať pred porotou. Ja som to však chcel urobiť."Sylvia Pálková: "Z vašich textov cítiť snahu viac či menej zábavným spôsobom pred niečím vystríhať čitateľov. Je tento zámer na začiatku písania?"Pavol Rankov: "Nie. Na začiatku je môj strach pred niečím. Nesnažím sa ani vystríhať čitateľa, ale robím to tak, že keď to napíšem, tak sa toho už o niečo menej bojím. Ako keby som to spoznal. Takže do poviedok dostávam svoje strachy a vystríham pred abstraktnými vecami. No nemyslím si, že by to niekomu pomohlo v konkrétnej životnej situácii."Sylvia Pálková: "Problémy v poviedkach nie sú až také abstraktné. Naopak, sú z bežného života, ale zabalili ste ich do iracionálneho prostredia a okolností. Do akej miery je pre vás dôležitý nápad a do akej miery spracovanie témy, teda remeslo?"Pavol Rankov: "Píšem veľmi málo. Nie preto, že na to nemám čas, ale preto, že musím mať najskôr silnú tému alebo námet. Moje poviedky musia obsahovať iracionálne prvky, pretože ak by ste z nich iracionálno vyškrtli, tak tam zostanú dve-tri vety úplne banálneho príbehu. Napríklad – muž sa nevie vyrovnať s tým, že sa s ním rozviedla žena."

Kniha Buchty švabachom, nominovaná na prestížnu literárnu cenu Anasoft litera 2012. je debutom, ktorým sa autorka snaží poviedku posunúť niekam inam. Do metropol, do eseje, do teórie.Zuska Kepplová (1982) je rodáčka z Bratislavy, kde absolvovala Dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Pokračuje na doktorandskom štúdiu Comparative Gender Studies v Budapešti. V Poviedke 2005 zvíťazila s Baladičkou o víkende.

Liam je sirota. Celý svoj doterajší život prežil v sirotinci a na svojich rodičov nemá žiadne spomienky. Jedného dňa sa rozhodne opustiť jediné miesto, ktoré pozná a vydáva sa hľadať svoju minulosť do Eranie. Jeho pátranie ho zavedie na nečakané miesta, až spadne rovno doprostred diania vo vojne so znepriateleným Meridianom.

Príbeh Lukáša, ktorý sa dozvedá, že otec nie je jeho otec, dieťa nie je jeho dieťa a začína rozmýšľať, či sa vlastne ešte oplatí žiť. Opustí úplne všetkých a všetko, aby sa aj vďaka alkoholu dostal na úplné dno vlastnej existencie. Odrazí sa od neho?Akosi často strácame PIN kód od vlastného vnútra. Akosi často kladieme na polozborený oltár nádeje ohryzené rebrá obety. Vytrvalo. Až na dno. Do poslednej bunky nervu. Po samotný akt brieždenia... A ja sa pýtam, či nám Boh nedal slnko...

Silne emocionálny príbeh ženy, ktorá v návale pnutia života ukončila všetko "slovenské" a v znamení hesla, že zmena je nádej, sa vybrala do Írska zarobiť, ale hlavne nájsť samu seba. Typický žensky napísaný román autorky z Košíc rozpráva o všetkom čo ju stretlo a neminulo na jej životnej púti sebapoznávania - láska k zadanému mužovi, potrat, všemožné druhy citového upírstva a príkoria zo strany zamestnávateľov. Autorka pútavo približuje typický írsky naturel, ako aj drsnú írsku prírodu a formou autobiografického vyznania s hlbokým citom popisuje, ako sa s ním ona i jej slovenské kamarátky popasovali. S témou sa vysporiadava z hĺbky milujúcej duše, uvedomujúc si pritom, že často upadá do tragikomickej polohy. Dokáže sa v ďalekom upršanom a zelenom Írsku vymaniť z metastáz zakázanej lásky, kvôli ktorej opustila domov?Števa Opremčáková je jednou z tých, ktorá odmieta žiť opatrne a s dôsledkami životných sált sa vysporiadava rovnako kaskadérsky. Bola autorkou projektu azylového domu pre bezdomovcov a potom aj sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Tieto projekty navzdory odporcom, za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej, uviedla v Košiciach aj odvážne do života.

Obľúbená prievidzká autorka ženských románov Lenka Gahérová prichádza so svojou piatou knihou, ktorá sa určite stane hrdou pokračovateľkou dobre predajného románu Čas nových nádejí či titulu Tiene minulosti. Už ste sa s ňou stretli? S mrchou, ktorá sa vám pletie do života, omotá ho pavučinami ohovárania, lží, výmyslov, nenávisti a žiarlivosti? Až máte pocit, že na svete neexistuje horšia krivda? Ak áno, potom iste viete, že tento citový upír z vás vysáva energiu a robí rošádu s vaším životom. Inak to nie je ani v prípade Soni a Alexa. Pre Soňu je to boj o život. Doslova. Život jej však prinesie omnoho trpkejšie príchute ako len ohováranie či intrigy. Ocitne sa na mieste, o ktorom dovtedy počula iba z rozprávania. Kladie si otázky, no odpovede neprichádzajú. Uvidí ešte niekedy svojho manžela a dvoch synov? Jediné, čo jej ostáva, je nádej, optimizmus a manželova láska. Stojí na začiatku dlhej cesty, na ktorej pochopí, že kým nejde o život...

Blogy Ľubomíry Romanovej číta celé Slovensko jedným dychom. Možno preto, že nie sú vymyslené, ale ide o skutočné prípady, ktoré sa stali počas jej služieb v nemocnici. Ale možno práve preto, že pri ich čítaní si každý vnímavý čitateľ uvedomí, čo všetko má, pretože my, Slováci, sme experti na necenenie si toho, čo máme. Stále sa za niečím pachtíme, neustále nám niečo chýba. A keď príde choroba či úraz, sme schopní prosiť aj Boha (ktorého sme pred časom zavrhli), aby sa vrátil včerajší deň, keď sme boli ešte zdraví. Vtedy ide zrazu všetko bokom a nám dochádza, že sme nahraditeľní, peňazí je dosť, len aby to zdravíčko bolo.Táto kniha vás nielen pobaví, ale aj poučí o tom, čo je kritický stav alebo umelý spánok. Ľubomíra Romanová je totiž anestéziologička (živí sa spánkom) a jej práca, to sú hodiny zdanlivej nudy a minúty hrôzy. Pár momentov, kedy strieka krv, čelá doktorov sa potia, chirurgické nástroje sa mihajú rýchlosťou blesku pod žiarou svetiel, ľudské duše odchádzajú, ale sa aj bez neurčeného systému vracajú do tela, ponúka cez slová aj vám. Sú to najľudskejšie príbehy, aké môže napísať len sám život. Verte, keď dočítate túto knihu, za všetko poďakujete. Sami. V duchu.

3. diel série. Konečne prichádza tretí diel celosvetovo úspešnej série o podzemnom svete! Cesta do stredu Zeme a k záhrade druhého slnka pokračuje! Príbeh sa začína bezprostredne po Calovej smrti a potom, čo sa Will s Chesterom a Elliottovou zrútili do obrovskej priepasti nazvanej Prieduch. Je to neuveriteľné, ale dlhý pád do útrob planéty prežijú a ocitnú sa v nebezpečnom svete obývanom nevídanými dravými zvieratami. Stretnú tam nečakaného spojenca, no číha na nich aj hrozba v podobe ampulky so smrtiacim vírusom Domíniom, určeným na vyhubenie Pozemšťanov. Dokáže Will so svojimi priateľmi toto nebezpečenstvo odvrátiť? Podarí sa mu konečne nájsť svojho otca? Odpovede na tieto a mnohé iné otázky nájdete v treťom pokračovaní série Podzemie s názvom Voľný pád v Podzemí!

Aká je úloha manažérov a podnikateľov? Čo je zmyslom ich činnosti a aká je ich zodpovednosť? Prečo a ako pomáhať tým, ktorí to potrebujú?Aj toto sú otázky, ktoré si dlhodobo kladiem. Vo svojej knihe Vám ponúkam odpovede, ktoré sa mi podarilo nájsť. Viem, že to nie sú odpovede jediné. Ponúkam Vám tie, ktoré som na svojej doterajšej ceste manažéra z biznisu a charity našiel ja.Rozprávam o pekle, ktorým som prešiel a o pekle, ktorým denne prechádzajú tí menej šťastní. O význame podnikania a bohatstva a o svojich skúsenostiach manažéra a filantropa. Píšem o tom, ako každý z nás môže robiť charitu so srdcom a úspešne. A prečo je to dôležité.Moja cesta z pekla bola cesta hľadania. Prajem príjemné hľadanie aj Vám.Andrej Kiska

Šťavnatý príbeh mladej ženy, ktorá chce byť šťastná. ZA KAŽDÚ CENU!Kniha o hľadaní lásky. O hľadaní šťastia. O hľadaní vnútornej rovnováhy. Tie však neprichádzajú, ak hľadáte na nesprávnych miestach.Nová dlhoočakávaná knižka Evity Urbaníkovej bude o tridsiatničke, ktorá je obrazom mnohých dnešných slovenských žien v jej veku. „Zásluhou emancipácie chce vo svojom živote všetko a hneď, zmätene sa motá v prioritách, chodí v bludnom kruhu,“ približuje Evita príbeh novej knihy. „Postupne zisťuje, že jej manželstvo nie je šťastné, že jej láme krídla, no na druhej strane nevie, čo s vlastným životom, so vzťahmi, s prácou, nedokáže byť spokojná a šťastná. Nedokáže však ani definovať príčinu. Chce slobodu, ale nechce byť sama. Chce peniaze, ale nechce pracovať od rána do večera. Chce rodinu, ale chce aj veľa cestovať. Cez mužov, excentrickú matku, cez sestru, na ktorú podvedome žiarli, a cez zúfalé tragikomické zážitky sa snaží nájsť vnútornú rovnováhu. Čo je náročné, ak robí tie isté chyby.“

Príbeh pokračuje. Dlho očakávané pokračovanie bestselleru Všetko alebo nič. Ako sa majú Linda, Vanda a Jakub? Akým smerom sa ubrali ich životy?

Kto sa skrýva za písmenom L., ktoré vo svojich denníkoch často spomínal Sándor Márai? Kto viac ako šesťdesiat rokov sprevádzal spisovateľa, mysliteľa a človeka s komplikovanou povahou a bol prvým čitateľom jeho textov? Osobnosť Loly - Ilony Matzner, manželky Sándora Máraia, je pre čitateľov a milovníkov literatúry dodnes veľká neznáma. Spisovateľ si úzkostlivo strážil súkromný život. Košická historička Anna Ötvös však našla a doslova zachránila množstvo dokumentov, ktoré tvoria mozaiku ich spoločného života: rozhovory, spomienky, fotografie, výpisy z matriky, vysvedčenia, listy, denníky, zvukové a obrazové záznamy. Tie boli zdrojom pátrania po Lole, autonómnej osobnosti, žene z významnej košickej lekárskej rodiny, o ktorej Márai napísal: Moja matka, dcéra, priateľka, milenka, moje dieťa..

1. diel série. Bohovia z Olympu sa búria! Majstrovský blesk – silná zbraň najvyššieho boha Dia – bol ukradnutý a môže to mať osudné následky pre ľudstvo. Čo s tým má spoločné dvanásťročný chlapec Percy Jackson, v ktorého okolí odrazu začínajú ožívať krvilačné bytosti zo starých gréckych bájí a povestí, hrozí mu vyhodenie zo školy a kopa ďalších problémov? Podarí sa mu spolu s jeho priateľmi nájsť ukradnutý blesk? Zistí skutočnú pravdu o svojom otcovi? Toto a veľa iných vecí sa dozviete v prvom diele svetovo úspešnej fantasy série. Nedajte si ju ujsť!

Hudobník, bloger, filozof, cestovateľ a fotograf Pavel "Hirax" Baričák sa narodil 19. 8. 1971. Napriek tomu, že sa nevyhlasuje za spisovateľa ani poetu, vydal už romány Raz aj v pekle vyjde slnko, Kým nás láska nerozdelí a Sekundu pred zbláznením. Debutová básnická zbierka More srdca od Hiraxa obsahuje viac ako 90 básní, miniatúr, aforizmov, bájok a zamyslení zaoberajúcich sa ľudskou dušou, láskou, rôznymi odtieňmi vzťahov, spoločnosťou, vesmírom... Celkovú atmosféru myšlienok dopĺňajú skvelé ilustrácie z ruky Martinčanky Janky Tomkovej.

Život. Realista ho vidí taký, aký je. Optimista dúfa, že ho vie zlepšiť. Pesimista neverí, že sa s ním dá niečo robiť. Nihilista si je istý, že sa s ním nedá nič robiť. Filozof sa ho pokúša vysvetliť. Anarchista nepotrebuje nikomu nič vysvetľovať. Fanatik verí, že smrťou v mene niečoho sa bude mať v inom živote určite lepšie, čím sa dostáva na úroveň optimistu. Jozef Kaščák do žiadnej z týchto kategórií nepatrí. Jeho blogy sú o veselej hlučnej samote v presýpacích hodinách našej civilizácie.Máte radi fejtóny, ktoré sú písané s nadhľadom, humorne, moderným jazykom a pritom nestrácajú ľahkosť bytia? V tom prípade sa vám kniha životných postrehov Jozefa Kaščáka bude páčiť...

2. diel série. Dnes opustím svojho muža. A naše sedemročné dvojičky. A psa Maxima a celých 230 štvorcových metrov obytnej plochy v našom dome, ktorý je postavený sedem kilometrov za Bratislavou...Druhý titul Evity Urbaníkovej - autorky bestselleru Všetko alebo nič - Stalo sa mi všetko. Knižka z prostredia bulvárneho týždenníka, plná "moderných" vzťahov, trpkej lásky, absurdných zákonov. Písaná ľahko, svižne, moderne.V Evitinej prvotine sú hlavnými postavami Linda a Vanda. Hoci druhá knižka nie je pokračovaním tej prvej, Evita priznala, že tých dvoch sa nevedela zbaviť. "Všetky dialógy mi napadali v ich podaní." A tak ich do deja zakomponovala, aj keď kniha Stalo sa mi všetko sa točí okolo Kataríny, šéfredaktorky bulvárneho časopisu. Evita svojho času šéfovala týždenníku Markíza. Podobnosť čisto náhodná?

1. diel série. Otvorený príbeh lásky 21. storočia z pera známej moderátorky a novinárky. Drzo a bez servítky o vzťahoch, ktoré nám valcujú zmysly. Kniha je plná lásky, sexu, humoru a rieši aj bežné problémy vo vzťahoch. "Som rada, že už je to konečne vonku!" zverila sa nám hrdá autorka ihneď po krste.V júni uzrel svetlo sveta druhý titul Evity Urbaníkovej Stalo sa mi všetko.

Táto zbierka básní reprezentuje najmladšiu členku skupiny „špinavých“ básnikov. Autorka v nej otvorila čitateľom dvere do svojej mysle, duše aj spálne a mapuje jej tvorivé obdobie ostatných dvoch rokov. Debut je napísaný moderným, odvážnym jazykom a chce sa podeliť aj o to, o čom sa niekedy radšej mlčí.

Ján Marton vo svojej druhej zbierke šetrí slovami a o to majú jeho verše bez rýmu väčšiu silu. Je to koncentrát pocitu, beznádeje, úprimnosti... Je to nárek duše, ktorá sa zvíja, plazí, skučí, plače a jediné, čo sa jej podarilo dočiahnuť, je pero. Tak sa ho chytá, stíska ho spotenou dlaňou a ryje s ním do sveta svoje slzy. Nezaujíma ju, aká bude odozva. Potrebuje úľavu, žiada sa jej prežiť, aj keď to v niektorých básňach vyznieva možno opačne. Neverte tomu. Marton sa narodil pre nás všetkých... Keď prežije on, prežije aj ľudstvo.

Táto kniha je o mesiacoch, v ktorých vznikala predstava o slušnom Slovensku. Štefan Hríb v nej hovorí s Karolínou Farskou a Jurajom Šeligom, sú v nej viaceré silné prejavy z námestí a o slušnosti hovoria aj krásne fotografie Borisa Németha. Na Jána, Martinu a námestia sa nesmie zabudnúť. Rok 2018 najskôr nevyzeral – napriek osmičkovej tradícii veľkých zlomov – príliš zlomovo. Mali v ňom byť jedny komunálne voľby, očakávalo sa niekoľko veľkých korupčných káuz a pád ministra vnútra, naplánované boli útoky na prezidenta Andreja Kisku a aj jeho rozhodnutie viac nekandidovať, ale inak to vyzeralo len na rok veľmi pomalého ústupu Smeru, a teda ďalší rok štátu, uneseného jeho občanom.Lenže zlomy zvyčajne prichádzajú nečakane. Musí byť pre ne pripravená pôda, ale ich podoba a priebeh sa pripraviť ani predpovedať nijako nedajú. Rok 2018 sa zlomil dvakrát – najskôr údesnou vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a potom fantastickou reakciou mladých ľudí a širokej verejnosti. Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko spolu s desiatkami tisíc ľudí po celej krajine dokázali neuveriteľnú vec. A nehovorím teraz o odstúpení dvoch neodstúpiteľných politikov.Oveľa dôležitejšie je, že odpoveďou na vraždu sa nestal strach, rezignácia či hrubosť, ale odvaha, láska a až hmatateľné rozpomenutie sa námestí na november 1989. Obnovil sa sen o lepšom Slovensku, a bol nasledovaný činmi.Boli to mesiace, v ktorých Slovensko prekonalo samo seba. Boli to dramatické, odhodlané, často dojímavé dni a týždne. Najmä to však bolo obdobie, ktoré zrodilo nádej. Táto kniha je našou poctou Jánovi Kuciakovi, Martine Kušnírovej a ich statočným rodinám. A je aj naším poďakovaním všetkým, ktorí sa odvtedy podieľajú na obnovení nádeje. Lebo práve oni zmenili a ešte zmenia túto krajinu.

Populárna autorka historických romancí si vás opäť získa podmanivým ľúbostným príbehom plným vášní, zrady a intríg, ktorý sa odohráva na stredovekom Slovensku. Tento úspešný román vám prinášame v novom vydaní.Adriana Mariášiová pochovala už troch manželov, ktorých jej nanútil vlastný otec. Medzi ľuďmi má nelichotivú povesť čiernej vdovy, ktorej v pätách kráča smrť. Keď sa jej otec dostane do ťažkostí, pristúpi na dohodu s odvekým rivalom Júliusom Bubekom: sobášom svojej dcéry Adriany a jeho syna Luciána si chce zachrániť nielen majetok, ale aj postavenie.Lucián pred rokmi opustil domov a bojoval ako rytier v službách kráľa. Strohá správa, že spolu s vdovou vyženil aj hrad Brzotín, ho prinúti vrátiť sa, ibaže nie preto, aby naplnil manželstvo uzavreté v zastúpení... Obaja mladí ľudia odmietajú vynútený zväzok. Adriana sa chce utiahnuť do kláštora, Lucián zas chce dokázať rodine, že nemá právo rozhodovať o jeho osude. Postupne však vychádza najavo, že nič nie je také, aké sa zdá na prvý pohľad. Adriana a Lucián sa musia popasovať nielen s intrigami oboch rodín a ich honbou za majetkom, ale aj s vlastnou minulosťou a citmi, ktoré im nečakane skrížia plány...

Tvárime sa ako drsňáci na internete, ale v skutočnosti sme rozmaznaní synáčikovia, ktorí sa dojmú pri každej somarine. Vytáčajú nás idioti, chrapúni a prako**ti. Bez nich by tu bolo lepšie, ale naše fungovanie by nedávalo zmysel. A to je paradoxne presne to, čo chceme dosiahnuť a čoho sa chceme dožiť. Aby tu raz bolo tak dobre, že by Zomri mohlo v pokoji zomrieť. Momentálne však Zomri žije možno viac, ako by sme si to všetci priali.A s vašou podporou ešte aj dlho bude.Už takmer tri desiatky rokov existuje slovenská spoločnosť v nejakom zvláštnom medzisvete a nevie sa úplne rozhodnúť, kam chce patriť. Ľudia boli od konca štyridsiatych rokov 20. storočia zvyknutí, že sa o nich stará niekto iný a že do vecí okolo seba vlastne nemajú ako zasiahnuť. Po prevrate prišiel prúser. Na jednej strane stáli nadšenci a idealisti, ktorí z tejto krajiny chceli urobiť modernú spoločnosť založenú na demokratických základoch, a na opačnej hajzli, ktorí svojimi demagógiami ťahajú ľudí do stredoveku. Tento boj dodnes nielen že pretrváva, je silnejší ako kedykoľvek predtým. Moc ovládajú populisti, v parlamente sedia nacisti. Demokratická opozícia je v absolútnom rozvrate, raz sa prikláňa na stranu populistov, inokedy slabučko hryzne.V stave tohto marazmu vzniklo Zomri úplne spontánne. Pôvodne sme boli jednoduchá facebooková stránka, ktorá uverejňovala vtipy a upozorňovala na prešľapy. Teraz sme však už miestom, kam sa ľudia chodia uvoľniť po dni naplnenom politikmi, ktorí dennodenne serú na hlavy celej verejnosti. Keď sa vám z paláca vládnej strany smejú do ksichtu a potom idú prespať k usvedčeným zločincom, keď občianske slobody označujú za ohrozenie štátu a kriminálka vyšetruje študentov organizujúcich protesty tak viete, že ste sa za tých tridsať rokov posunuli viac dozadu, ako dopredu.My na to odpovede nemáme. Snažíme sa len tieto šialenstvá priniesť čo najširšej verejnosti v jazyku, ktorý máme všetci spoločný a zakorenený niekde v hlbinách našich duší. V jazyku humoru, dôvtipu a vulgarity. Zomri je občianska sebaobrana.

Pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi sa pokojný malomestský rodinný život dvoch sestier, Charlotte a Samanthy Quinnovej, zmenil na nočnú moru. Dvaja ozbrojení muži im zavraždili mamu a ich otec – neslávne známy advokát z mestečka Pikeville – sa z toho nikdy nespamätal. Tajomstvo z tej hroznej noci navždy roztrhalo ich rodinné putá. Samantha sa odsťahovala do New Yorku, zatiaľ čo Charlie kráčala v šľapajach svojho otca a stala sa právničkou v rodnom meste – dokonalou dobrou dcérou. Ale keď sa do Pikevillu vráti násilie a Charlotte sa stane svedkom dvoch brutálnych vrážd, ktoré paralyzujú celé mesto, musí sa vyrovnať so svojou dávnou nočnou morou. Strašné spomienky, ktoré Charlotte vo svojej mysli roky potláčala, sa začínajú predierať na povrch. Sestry preto musia spojiť svoje sily, aby túto desivú životnú kapitolu uzavreli... tentokrát už navždy.Dobrá dcéra je psychologický triler plný nečakaných zvratov a emócií vyrážajúcich dych. Karin Slaughter sa podarilo skvelým spôsobom, citlivo a zručne, preniknúť do duší svojich postáv a vykresliť ich v rovnováhe viny a utrpenia.

Cez okraj nábrežia v helsingborskom prístave po divokej naháňačke preletí auto. Všetko poukazuje na tragickú nehodu, no pri pitve vodiča vyjde najavo, že je mŕtvy už dva mesiace a celý čas bolo telo zmrazené. Obeť identifikovali ako Petra Briseho, ktorý rozprávkovo zbohatol vďaka obľúbenej počítačovej hre.Je jar a od udalostí v Obeti bez tváre prešli už takmer dva roky. Na helsingborskom kriminálnom oddelení panuje nezvyčajný pokoj. Zvláštny prípad so zmrazeným vodičom skončí na stole Fabiana Riska a jeho kolegov. Na druhej strane prielivu, v Dánsku, bola Dunja Hougaardová nútená znova si obliecť uniformu a nastúpiť ako poriadková policajtka v Helsingöri. No keď je jeden bezdomovec vystavený brutálnemu násiliu a zomrie, nedá jej to a spustí vlastné vyšetrovanie. Stopy čoskoro vedú do Helsingborgu. Ako tieto prípady spolu súvisia? Fabian Risk hľadá odpoveď s jediným cieľom: zabrániť ďalším obetiam a chytiť vraha.

1. diel série. Púštna planéta Arrakis je jediným miestom, kde možno nájsť vzácne korenie, ktoré predlžuje ľuďom život a zároveň ich obdarúva výnimočnými psychickými schopnosťami. Na pozadí tohto neľútostného a drsného sveta sa rozohráva komplikovaný boj o moc medzi znepriatelenými veľkorodmi, ktoré by rady náleziská na Arrakise ovládali. Klasika sci-fi literatúry, ktorá sa okrem precízne vytvoreného fiktívneho sveta zaoberá aj politikou, ekológiou a filozofiou, ponúka čitateľovi predovšetkým jedno: veľký a dobrodružný príbeh. Aj keď Duna hneď po vydaní získala dve najprestížnejšie ceny v žánri sci-fi, jej popularita rástla až postupne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, predovšetkým vďaka zanieteným fanúšikom.

Prvé slovenské vydanie rozsiahleho románu významného ruského symbolistu. Román Strieborný holub rozpráva príbeh mladého ruského intelektuála, básnika a filológa Petra Dariaľského. Stojí pred dvomi životnými cestami, ktoré v autorovej predstave odrážajú odveké vajatanie Ruska medzi Západom a Východom. Získa lásku krásnej grófskej dievčina Kati, zasnúbi sa s ňou, a tak sa mu už črtá cesta žiarivej budúcnosti, naplnenej prepychom, európskou vzdelanosťou a kultúrou. Stane sa však niečo nečakané – Peter, obdivovateľ ľudu, ľudového života, prostonárodnej reči, vidiaci v pravoslávnej nábožnosti odkaz Byzancie a starovekej antiky, podľahne zvádzaniu primitívnej, živočíšnej dedinskej ženy Matriony. Netuší, že je členkou sekty holubov a nezvádza ho náhodou. Takto nevdojak vykročí po svojej druhej, osudnej ceste. Vôkol neho sa začne sťahovať sieť, ktorú mu sektári nastražili. Roztočenie neviditeľných koliesok ženie hrdinu do bezvýchodiskovej situácie, ktorá sa prehlbuje jeho neuvedomelosťou a naivitou.Symbolistický básnik a prozaik, ale aj ideológ a teoretik, predstaviteľ ruskej moderny Andrej Belyj (1880 – 1934) do literatúry vstúpil v prvých rokoch 20. storočia ako autor štyroch experimentálnych symfónií, lyrických prozaických útvarov vytvorených na hudobnom princípe. Neskôr sa stal románopiscom a patril k tým, ktorí v svetovom meradle obrodzovali románový žáner. Zarovno so spisovateľmi ako James Joyce, Marcel Proust či Virginia Woolfová svojimi modernistickými dielami otváral brány k najväčším výdobytkom svetovej umeleckej prózy. Spomedzi jeho románov sa najviac cenia Strieborný holub (1909) a Peterburg (1911 – po 1913/14). Kým v Peterburgu umelecky spracoval tému západnej, európskej podstaty Ruska, jeho chladného, racionálneho prvopočiatku, ktorý podľa neho ubíja národnú mentalitu a odcudzuje ju samu sebe, v Striebornom holubovi sa zameral na iracionálnu živelnosť a temnosť, prichádzajúcu v autorových predstavách z Východu...

1. diel série. Život dvanásťročného Elliota Hoopera sa zmení vo chvíli, keď do maštale na farme Sladký domov, kde býva s mamou, spadne z neba dievča. Tvrdí, že je Panna, jedno zo znamení zverokruhu, a priletela na zem s dôležitým poslaním. Elliot sa nechtiac zapletie do jej záležitostí a okrem starostí s učiteľom dejepisu pánom Vredíkom mu pribudnú ďalšie s démonom smrti Thanatom, ktorý chce získať štyri zázračné kamene a ovládnuť ľudstvo. Elliotovi však prídu na pomoc olympskí bohovia na čele s Diom a ukáže sa, že hoci už pred tisícročiami odišli na odpočinok, dokážu si poradiť aj s problémami 21. storočia.

Poviedky o láske a smrti sa odohrávajú v rôznych časoch a krajinách Európy.Tento pestrý kaleidoskop postáv a prostredí autor podáva až s filmovou plastickosťou. Jednotlivé obrazy sú spojené do celku súvislosťami, ktoré sa vynárajú postupne a ústia do prekvapivých, občas aj fatálnych následkov. Sme to my, kto tvoríme históriu vlastných životov svojimi činmi? Alebo je to naopak a práve príbehy, s ktorými sa stotožníme, predurčujú naše konanie a osudy?

Píše sa rok 1939 a právnik Albert Mráz nájde v prorežimnom Gardistovi článok, v ktorom je hlavnou postavou on sám. Anonymný autor píše o prekrstenom židovskom advokátovi, ktorý si zmenil meno na Mráz, aby mohol naďalej bohatnúť na úkor Slovákov. Mráz okamžite pochopí, že toto bude pravdepodobne len začiatok poľovačky na jeho rodinu. Začína sa boj o prežitie, rovnaký ako viedli desaťtisíce rodín s podobným osudom počas trvania vojnového slovenského štátu. Kniha Denisy Fulmekovej mapuje genézu krutosti a boja o moc, túžbu obyčajných ľudí zbohatnúť a vlastniť majetok niekoho druhého, protekcionizmus slovenského vojnového režimu i nenávisť medzi samotnými uzurpátormi moci. Hoci sú dejisko príbehu a osudy vymyslené, Fulmekovú inšpirovali skutočné udalosti zachytené na stovkách strán archívnych dokumentov, ktoré preštudovala. Pútavo vyrozprávaný príbeh autorky úspešnej knihy Konvália potvrdzuje, že keď sa po rozpútaní nenávisti a násilia počítajú straty, vojna víťazov nemá.

Desiaty Pamukov román je ako matematický vzorec, v ktorom sú niekoľkými symbolmi vyjadrené všetky – často aj protichodné – sily formujúce súčasné Turecko: tradícia a modernosť, náboženstvo a ateizmus, stret generácií, vzťah Východu a Západu, ale aj umenia a reality. Na pustej plošine za malým mestečkom kope majster studniar so svojím učňom studňu. Vodu sa im nedarí nájsť, zato medzi mužmi vznikne otcovsko-synovský vzťah, aký ani jeden z nich predtým nepoznal. Lenže v neďalekom mestečku, v ktorom trávia večery, chlapec objaví niečo, čomu nevie odolať – krásnu červenovlasú ženu, herečku kočovného divadla. Mládenec nemá pokoja a pri kopaní studne spôsobí nešťastie, ktoré poznačí celý jeho život.

Čo by s nami urobila láska, keby sme žili stovky rokov? Tom Hazard má nebezpečné tajomstvo. Vyzerá ako bežný štyridsiatnik, trpí však zriedkavým neduhom − starne veľmi pomaly. Tom sa stretol so Shakespearom, plavil sa po oceáne s kapitánom Cookom a popíjal koktejly s Fitzgeraldom. Veľa toho zažil a o veľa prišiel. A teraz túži už len po jednom: po obyčajnom živote. Ako zastaviť čas je príbeh o mužovi, ktorý sa stratil v čase a o žene, ktorá by ho mohla zachrániť. O láske a rokoch, ktoré potrebujeme na to, aby sme pochopili, ako žiť a milovať.

Román, ktorého súčasťou je farebná príloha s receptami.Maruška je ako prskavka. Na pódiu spievajúc ľudové piesne žiari, v súkromí niekedy prská. Svojho Adama miluje rovnako ako Vianoce. Dala mu už všetko, čo žena dokáže mužovi dať! Lásku, pozornosť, inšpiráciu, opateru. Jedno mu však doteraz dať nedokázala. Dieťa! A pritom už skúsila všetko. Každý pokus sa však skončil jednou čiarkou na tehotenskom teste. Už zostáva len posledná možnosť. Využije ju? Alebo sa premení na prskavku, ktorá naveky zhasne? Čo všetko sa môže stať, keď si na tri dni vypne mobilný telefón? Sústredená na jediný problém prestáva vnímať všetkých, ktorí jej boli doteraz vzácni. A to všetko na pozadí vianočných zvykov, ktoré síce moderná doba zmenila ale nič im neubrala na príťažlivosti. Na Vianoce mi nevolaj! Pečiem. – vianočný príbeh, ktorý chutí a vonia. Súčasťou knihy je aj príloha s fotografiami a receptami na tradičné vianočné a novoročné pochúťky, ktoré autor tým najpríjemnejším spôsobom zakomponoval do deja románu

„Na to, aby sme mohli milovať, nepotrebujeme oči, stačí nám srdce.“Nádherný príbeh Charlotte de Grièse odohrávajúci sa na pozadí búrlivých a dramatických udalostí vo Francúzsku na sklonku 18. a začiatku 19. storočia. Historický román plný vášne, lásky, priateľstva a zrady, ktorý vás prevedie tými najtmavšími katakombami Paríža až za hranice vašej fantázie. „Kto ste? Prečo sa ma dotýkate? Váš hlas...“ „Kto som? Mená nie sú dôležité, lež to, čo po nich zostane. Povedzme, že som vietor, ktorý odhŕňa vlasy z vášho čela, slnce, ktoré hladí vaše líca, hviezdy, vyvolávajúce zasnený úsmev na vašich perách a som aj mesiac, prinášajúci spánok na vaše unavené viečka. Som vzduch, ktorý dýchate, voda, ktorou zaháňate smäd. Som všetko a nič.“Kto je tajomný muž v podzemí poľovníckeho zámku vo Vincenneskom lesíku? Aké tajomstvo skrýva papierová škatuľa od cukríkov? Čo sa stane, ak sa v jednej osobe stretne pekárova dcéra, grófka a žena, túžiaca po láske? Vznikne Posledná kniha.