Poviedky, fejtóny

Román Životy na hojdačke zachytáva ťažké, často neriešiteľné príbehy ľudí, ktorých éra normalizácie spoločnosti po udalostiach roku 1968 vyradila z dovtedajšieho spôsobu života. Vykresľuje ich psychické postoje v márnom, ale aj úspešnom úsilí vyrovnať sa s osobnými zmenami a novou spoločenskou situáciou. Opisuje realistické aj ironické udalosti bežného života, ktoré sú napriek neprajnosti doby často komické až bizarné.

Útla kniha je Fedorova posledná. Ako sa vyjadril v jej úvode, písanie už pociťuje ako drinu. Základom Kréda sú aforizmy, ktoré písal od leta do konca roku 2017. K nim Fedor Gál pridal zopár glos, ktoré sám označil ako jeho osobné posolstvo vo finále života. K tejto zmesi stručných a výstižných textov štekliacich myseľ dal Miro Švolík dohromady pár fotografických koláží, o grafiku sa postaral talentovaný Milan Nedvěd. A vznikla táto kniha.

Známa prozaička Oľga Feldeková vie vyčariť príbeh zo zážitkov a slov. Najkrajšie sú jej historky s oravskými motívmi, ale aj ako Bratislavčanka vie rozosmiať i rozosmútiť pekným rozprávaním. V 89 minirománoch sa predstaví brilantná štylistka s vycibreným citom pre prozaický i poetický detail. Naozaj, keby chcela, vedela by svoje miniatúrne príbehy rozšíriť na hrubú knihu, ale stačí takto. Človek má pri jej krátkom útvare pocit, že prečítal obsažný román.

Číta: Zuzana Konečná, Kristína Kilo, Rebeka Poláková, Lenka Libjaková, Zuzana Golianová Celkový čas: 4 hodiny 2 minúty Zbierka trinástich poviedok. Všetky sú trochu sladké a krehké ako kocka cukru v horúcom čaji. Zachytávajú ženu raz vo výnimočných, inokedy v úplne bežných situáciách. Nachádzajú ju vo vzťahoch, ktoré sa akoby častejšie končia, než začínajú. O smútku budete počúvať s humorom, o hlbokých emóciách s nadhľadom, nežnosť sprevádza sila a k veľkým príbehom postačí len pár slov.Zuzana Konečná, Kristína Kilo, Lenka Libjaková, Rebeka Poláková a na záver aj autorka Zuzana Golianová perfekte premieňajú intimitu duše na všadeprítomnú realitu.Nahrávka a mix BMT studio 2024 autor: © Zuzana Golianová 2013 interpretky: Ⓟ Zuzana Konečná, Kristína Kilo, Rebeka Poláková, Lenka Libjaková a Zuzana Golianová 2024 zvuk © Miroslav Králik 2024 hudba © pinguinmusic 2024 réžia © Zuzana Golianová, Barbora Kardošová 2024 obálka © Waldemar Švábenský 2013/2024 grafická úprava © Ryc Trable 2024 Vyrobila: WISTERIA BOOKS s.r.o. Bratislava .Ⓟ 2024 © 2024 Vydanie prvé

Útla próza, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1971, je autobiografickým záznamom zážitkov z detstva a mladosti.Romaneto Don Juan je desiatym zväzkom edície Slobodových diel v novej grafickej úprave Boris Meluša, za ktorú získal Národná cenu za komunikačný dizajn. „Hrdina miluje ženy a je politikom. Viac nemôže chcieť ani jedna žena. Ani jedno nerobí hrdina s chladným srdcom; dalo by sa povedať, že je dobrodruh.“

Smutno-úsmevné poviedky zo života východoeurópskej židovskej komunity.Až do vypuknutia 2. svetovej vojny pulzoval vo východnej Európe židovský život intenzívne rovnako v kvantitatívnom, ako aj v kvalitatívnom zmysle. Nebol to však ani idylický ani harmonický život. Najneskôr z tých čias pochádza zrejme aj starý vtip o tom, že na otázku, čo by urobil, keby sa ocitol na opustenom ostrove, odpovie Žid, že by ako prvé postavil dve synagógy, a na prekvapenú následnú otázku, načo dve, by jeho odpoveď znela: „Do jednej by som sa každý deň chodil modliť, a do tej druhej by som v živote nevkročil!" Na prelome 19. a 20. storočia – to je obdobie, kedy vznikali Chasidské príbehy Jicchoka Lejbuša Pereca (1852 – 1915) – tvorilo židovské obyvateľstvo v nespočetných mestečkách a mestách dnešného Poľska, Bieloruska, Ukrajiny, pobaltských krajín a časti dnešného Rumunska síce väčšinu, napriek tomu bolo zákonom a úradmi utláčané a ubiedené. A predsa medzi ním panovala nesvornosť, nenávisť a večný spor. V 18. storočí sa rozšírilo mystické chasidské hnutie s desiatkami rôznych frakcií. Jeho vášnivými odporcami boli tradicionalistickí tzv. misnogdi, šíril sa aj osvietenecký moderný racionalizmus, asimilanstvo, ďalej socialistická organizácia Bund, a napokon nacionalistické sionistické hnutie so svojimi rôznymi frakciami. Potierali sa navzájom ako sa len dalo. Perec nepatril ani k jednému z týchto hnutí. Riešenie, ktoré ponúkal svojim čitateľom, bolo národné, a predsa nie nacionalistické. Staval do stredu individuálneho i spoločenského života ako jednotiace národné pojítko tradíciu nie v náboženskom, ale v kultúrnom zmysle a jazyk jidiš ako podhubie tejto kultúry. „Chasidské príbehy" nastavujú krivé zrkadlo spoločenským pomerom vo východoeurópskej židovskej populácii a vrhajú kritický, a predsa láskyplný pohľad na túto dnes takmer vykynoženú komunitu.

Žarty, anekdoty, kocúrkoviny a rôzne hlúpe kúsky zozbierané slavistom, folkloristom a etnografom J. Polívkom.

Príbehy, v ktorých je obsiahnutý celý vesmír: pravda o Babylonskej veži, úspešný prvý kontakt s mimozemským životom, zúfalstvo zo straty nenahraditeľného človeka, dobrodružstvo z ciest naprieč časom a ohromujúci výlet za hranice vedecky možného.Žiaden iný sci-fi autor nevyvolal za uplynulých dvadsať rokov toľko nadšenia ako Ted Chiang. Žiadneho iného sci-fi autora neocenili za také útle dielo toľkými cenami. Konečne si môžeme výber z jeho poviedok prečítať aj v slovenčine. Podľa jeho poviedky Príbeh tvojho života vznikol aj jeden z najúspešnejších žánrových filmov posledných rokov Arrival, v slovenskej distribúcii pod názvom Prvý kontakt. Podobne ako jeho literárna predloha neohuroval efektami, ale hĺbkou porozumenia toho, ako by sme komunikovali s bytosťami z iných svetov.

Slávna novela ruského spisovateľa, ktorý sa v emigrácii snažil opäť nájsť zmysel vlastnej existencie.V podmanivej, s noblesou napísanej románovej próze ruského emigrantského spisovateľa sleduje čitateľ vnútorný monológ autobiografickej postavy Nikolaja Sosedova, spojený s jeho podvedomím. Nikolaj hľadá vlastné ja, uvedomujúc si, že v emigrácii, v niečom ešte viac vnútornej než vonkajšej, môže stratiť sám seba. Na to, aby „znovunájdený" vstúpil do budúcnosti s nejasnými črtami a predzvesťou prázdna, sa v cudzej krajine medzi cudzími ľuďmi obracia k minulosti. Tam a vtedy ostalo teplo domova, ale i hrôzy občianskej vojny po boľševickej revolúcii, ktoré zažil na vlastnej koži, a skrýva sa v nej aj vysvetlenie ďalekej púti, ktorej zmysel si mladý muž nedokáže racionálne zdôvodniť. Zosobnením všetkých pocitov, ktorými je predchnutý, sa preňho stane záhadná a nepostihnuteľná Francúzka Claire, Nikolajova stratená láska z mladosti. Hľadajúc Claire, blúdi v myšlienkach úzkymi uličkami vlastnej pamäti a vie, že prázdnotu možno zaplniť len smrťou, fyzickou či morálnou, no jedine smrťou...

Poviedky o matkách, ich dcérach, láske, utrpení i vykúpení Zbierka poviedok nás vnesie hlboko do vnútra vzťahov medzi matkami a dcérami, v ktorých sa striedajú humor a napätie, láska i utrpenie. Deväť príbehov odhaľuje zložité, niekedy až patologické vzťahy medzi matkami a dcérami v rôznych etapách ich životov a v rozličných situáciách.Napriek temnote a napätiu, ktoré sa vinú týmito príbehmi, v nich však cítiť aj svetlo a nádejné momenty. Liečivá a nenahraditeľná sila prírody sa stáva útočiskom pre nepokojné a rozpoltené mysle postáv.

Poviedky - krátke príbehy pre deti a násťročných, ktoré sa neodohrávajú niekde ďaleko, ale tu vedľa, možno len o ulicu ďalej. Zobrazujú svet plný fantázie, humoru, snov, túžby po šťastí i problémy, ktoré majú aj násťroční. Poviedky sú skvelé aj na súťažný prednes, niektoré sa objavili aj v učebniciach, ale to už viete. Toto sú najlepšie poviedky 12. ročníka súťaže o najlepšiu poviedku pre deti a násťročných. Poviedkové knihy čítajú aj dospelí, často sa z nich dozvedia všeličo o myslení svojich detí. Poviedkové knihy patria na popredné miesta v požičiavanosti v knižniciach. Na túto zbierku poviedok už deti čakajú. Slovenskí spisovatelia napísali a dvesto detí vybralo tie naj poviedky na tento rok.

Najlepší priateľ Hitlera alebo o psoch známych majiteľov - to je kniha, ktorú nebudete vedieť odložiť bokom, kým ju nedočítate. Autor, zverolekár, Pavol Fabian, pútavým a originálnym spôsobom približuje svet najlepších priateľov človeka, respektíve psov známych majiteľov. Zachytáva kuriozity a zaujímavosti významných postáv našej histórie, ako aj zo života slávnych a význačných osobností pôsobiacich v sfére politickej, umeleckej, športovej alebo v rôznych iných oblastiach každodenného života. V knihe sa nachádza takmer dvesto známych osobností, a to od Sigmunda Freuda, Vladimíra Iľjiča Lenina cez Billa Gatesa, Andyho Warhola či Michaela Jacksona až po Joža Ráža, Adelu Banášovú a mnohých ďalších. Vedeli ste napríklad, že jeden z rozhodujúcich faktorov, ktorý sa skrýval za výberom vhodného psa pre prezidenta Billa Clintona bola práve jeho farba? A prečo? „Prezidentovi poradcovia po dlhej debate usúdili, že nový prezidentov pes nemôže byť čierny, pretože sa zle fotografuje. A nemôže byť ani žltý, pretože sa fotografuje tak dobre, že by to mohlo odvádzať pozornosť od samotného prezidenta.“ Pútavé a pohodové čítanie autor osviežuje dávkou vtipnej irónie, trefnými humornými poznámkami a patričnými citátmi, vďaka ktorým text dostáva ten správny šmrnc. Kniha ponúka nové poznatky, ale aj možnosť schuti sa zasmiať.

Mačka Ilsebill žije v päťčlennej rodine. Jej pozíciu ohrozuje pes, druhý domáci miláčik, a ešte aj bábätko. Ilsebill veselo rozpráva o strastiach svojho citového života, vysvetľuje prečo je najdôležitejšie jedlo a odvráti pohromu, že by musela počas rodinnej dovolenky žiť dočasne v domove pre mačky.Kniha je ilustrovaná čiernobielymi mačacími portrétmi Hildegard Müller.Kniha je určená čitateľom od desať rokov. Text však osloví aj dospelú čitateľskú obec, potešia sa jej milovníci mačiek a domácich zvierat, ale aj všetci milovníci dobrej literatúry.Keď skvelá nemecká autorka napísala knihu Ja som tu len mačka, záujem čitateľov bol taký veľký, že podnietil vydavateľa založiť novú edíciu. Postupne v nej vyšli knihy Ja som tu len pes, Ja som tu len škrečok (2014) a Ja som tu len poník (2015).E-knižné formáty ePub a MOBI neobsahujú ilustrácie.

Krátke príbehy zaujmú každého, kto má rád „duchárinu", vzrušenie, záhady a tajomnosť. Presne o tom sú Prešporsko-bratislavské strašidlá pre starších i mladších čitateľov. Historky, ktoré sa odohrali v časoch dávno minulých a rozhodne nenechajú chladným nikoho. Čitateľa zavedú do obdobia, kedy bosorátstvo nebolo raritou, skôr pomáhalo vysvetliť javy nevysvetliteľné. Ocitnete sa na Bielej ulici vedľa Bielej pani, v strašidelnom dome, zakúsite atmosféru stredovekého učenia alchýmie. Dobové fotografie Prešporka v kontraste so súčasnou Bratislavou pomôžu spoznať staré mesto a porovnať ho s dnešnou podobou ulíc, uličiek, palácov a domov.

Kniha poviedok. Ľudia žijú, rozprávajú sa, zavše prejdú z jednej poviedky do druhej a rozprávajú sa znovu, trebárs o niečom inom. Keď sa veci dajú do pohybu prirýchlo, autorka šliape na brzdu, svet jej vonia, ale celkom po svojom, to, čo, vidí má radšej napísané, všetky zmysly aj nezmysly si uvedomí najlepšie vtedy, keď o nich porozpráva. Zavše vetu napíše iba preto, aby mohla použiť slovo, ktoré dlho nepoužila. Ľudský život sa má vyrozprávať a je jedno, či je reč o zraku, vôni alebo či do Trlinka pri Modre príde Ernest Hemingway, po prečítaní zostáva dojem, nálada, možno čosi, čo by sa dalo prirovnať k vôni.

Poviedky zo zbierky Útek z rodnej obce boli pôvodne publikované v časopisoch Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník, Dotyky, Mladá tvorba. Obsahujú postavy a postavičky hrdinov, ktorých v zásade jednoduché kolízie a zápletky povyšujú do zaujímavých osudov. V texte Moje názory na poviedku autor píše: „Poviedka by vždy mala byť odrazom nášho vlastného myslenia a trápenia. Pekné na nej je to, ak čitateľ uzná, že aj on mal podobné trápenie alebo radosť.“

Nové vydanie slávnej zbierky poviedok. Zbierka poviedok Za súmraku vyšla roku 1897. A. P. Čechov mal vtedy dvadsaťsedem rokov a v literárnych kruhoch i u čitateľskej verejnosti bol známy ako autor humoristických poviedok. V tom čase považovala verejnosť spisovateľa humoristu skôr za zabávača a tvorcu ľahkého odpočinkového čítania. No Čechov svojou zbierkou rozbil tieto klamlivé predstavy a dokázal, že humoristická poviedka nemusí byť vždy len prvoplánovo vtipná, ale v jej podtexte sa môže skrývať odkaz tragikomickosti ľudského bytia a v jej texte originálne slovesné majstrovstvo a obrazná virtuozita. Mnohých preto nesmierne udivilo, že rok po publikovaní udelila Ruská akadémia vied Čechovovi prestížnu Puškinovu cenu.Pri zostavovaní knihy autor neponechal nič na náhodu. Svedčí o tom neobyčajne sebakritický prístup k výberu poviedok. Z približne sto dvadsiatich nakoniec zaradil do zborníka iba šestnásť. Veľkú pozornosť venoval najmä ich poradiu. Zbierka vyvolala množstvo pozitívnych i negatívnych ohlasov. Práve tie negatívne paradoxne možno najlepšie vyjadrili podstatu Čechovovej tvorby – hovorilo sa v nich o „temnom charaktere", o jeho „pochmúrnom pohľade na život", o „zabíjaní ľudských nádejí". Sám Čechov na tieto a podobné názory reagoval po svojom: „Čítam to a nijako neviem pochopiť, či ma chvália alebo oplakávajú moju stratenú dušu?"

Výber obsahuje texty z dvoch kapitol tvorby Pavla Vilikovského. Prvých päť poviedok je z debutu Citová výchova v marci, zvyšok z rukopisu Eskalácia citu. Výber zobrazuje autorov vývin zhruba do polovice sedemdesiatych rokov. Prvý cyklus poviedok reflektuje problém cesty za šťastím z generačného pohľadu mladých ľudí 60. rokov, cyklus Slov... stavia na žánrovom základe persifláže, paródie a eseje, ďalšie dva cykly poviedok sa zaoberajú problémom tela a telesna vo vzťahu k duši, duševnu a duchovnu.

Ako rieka ktorá plynie je súbor rozprávaní, úvah a myšlienok, ktorý predstavuje prierez literárnym dielom Paula Coelha a zreteľne odráža široký záber tvorby tohto svetoznámeho brazílskeho autora. V krátkych textoch z posledných rokov spisovateľ spája svoje zážitky z ciest, vypočuté príbehy a stretnutia s neobyčajnými ľuďmi so zamýšľaním sa nad odvekými problémami človeka. Javí neutíchajúci záujem o všetko, čo sa udeje trebárs aj v najvzdialenejších končinách sveta, čerpá inšpiráciu z múdrosti Východu i z folklóru rôznych národov a zároveň komentuje udalosti súčasnosti. Zo 103 textov, ktoré priebežne vychádzali v novinách a časopisoch v mnohých krajinách sveta, niektoré poznajú aj slovenskí čitatelia. Krátke, no prenikavé úvahy zachytávajú drobné, a pritom večné okamihy ľudskej existencie z rôznych uhlov pohľadu. Kaleidoskop postrehov o ľudskej povahe, literárnej tvorbe, dejinách či bežnom každodennom živote približuje čitateľom autorov spôsob myslenia väčšmi než kedykoľvek predtým a je esenciou filozofie človeka, ktorý pozoruje život rovnako vyrovnane, akoby hľadel na pokojnú hladinu rieky.

Milé čitateľky, čitatelia, s bázňou a dôverou vám predkladám výber zo svojich poviedok. Zostavil som ho z niekoľkých starších – počnúc poviedkou Suliko, ktorú som napísal v roku 1984, ale publikujem ju až v tejto knihe, pokračujúc poviedkami Mimoriadny rýchlik, Busta, Zájdeme spolu na Podzávoz, Posledná nevera, Dávno som sa tak nezasmial a Srdce v podmienke. Tieto dielka zahŕňala moja prvá kniha Lepší ako včera, vyšla však v neveľkom náklade. Rozhodol som sa preto znovu vydať najlepšie zo starších poviedok a doplniť ich novými, ktoré som napísal v posledných rokoch. Väčšinu príbehov som zažil alebo mi ich prerozprávali. Ten, ktorý mi rozprávala moja dcéra Adela, som si netrúfol napísať. Bol príliš smutný. Odohrával sa na detskej onkológii, kde sa strieborná niť spájajúca dvanásťročnú Adelku so životom postupne stenčovala. Dievčatko bolo skvelou tanečníčkou, a keby nie zákernej choroby, nepochybne by z nej vyrástla tanečná jednotka. Sily jej ubúdali, svoju obľúbenú reláciu Let's Dance sledovala z nemocničného lôžka. Moderátorka tohto programu, tiež Adela, chodievala pravidelne na detskú onkológiu podeliť sa s deťmi o radosť i nádej. Snom chorého dievčatka bolo mať aspoň raz na sebe také krásne šaty, aké pre moderátorku navrhoval známy módny návrhár. Adela teda poprosila Ferka Mikloška a ten navrhol malej Adelke najkrajší model, aký dovtedy vyšiel z jeho dielne. „Vyzeráš ako anjel,“ povedal Ferko, keď hľadel na vychudnutú postavičku v nádhernej róbe. „Ujo, môžem si ich nechať dozajtra?“ poprosilo dievčatko. „Príde ma pozrieť mama, rada by som sa jej v nich ukázala.“ Keď ráno mama pricestovala, Adelka meravo, ticho ležala. Zaspala vo svojich vysnívaných šatách naveky. Rád by som jej túto knihu venoval. Aj tej druhej Adelke. Za jej srdiečko otvorené chorým, starým, biednym... ba aj bezmocným zvieratkám.Jozef Banáš

Boli, sú a budú medzi nami. Niektorí preto, že tu boli skôr ako my. Niektorí sa tak narodili, iní sa nimi stali. Niektorí prišli ako predvoj nepriateľov, iní naopak, aby nás pred nepriateľmi chránili. Jedni k nám zablúdili, druhí prišli za obchodnými záležitosťami, ďalší sú na nás jednoducho zvedaví. A za niektorými sme sa vydali my. Anjeli, upíri, obyvatelia iných planét, iných svetov. V nás, obyčajných ľuďoch, odjakživa vzbudzovali nepokoj. Prinajmenšom v tých, ktorí o nich niečo tušia.Alexandra Pavelková je najznámejšou slovenskou autorkou fantastiky. Napísala prvý slovenský fantasy román a ako prvá zo slovenských autorov získala prestížnu Cenu Karla Čapka. Fanúšikovia poznajú najmä jej epické fantasy príbehy, okrem nich však už viac ako dve desaťročia píše i kratšie a údernejšie poviedky žánru science fiction a urban fantasy. Výber z nich nájdete v tejto zbierke a pri ich čítaní možno prídete na to, že podaktorí hrdinovia sú vám povedomí. Obzrite sa, možno žijú medzi vami.

Autorka v knihe poskladala drobné úlomky reality (niektoré vážne, iné smiešne či absurdné) a ozdobila ich vlastnými ilustráciami. Štyridsať krátkych poviedok o roku života tohto sveta.Zuzana Mojžišová ostrým perom zrkadlí súčasnosť, niekedy plytkú, inokedy zvnútornenú a hlbokú. Na malom priestore a úspornými vetami rozpráva príbehy o tom, ako šiel Alzáčik prvý raz do roboty; o Ignácovi, ktorého dojal kúsok toaletného papiera pohodený na ulici; o smutnom Kristovi a vojne; o Zlatuši, čo má kozu Rózu; o anketároch, trampotách s domácim robotom; zázračnom botanickom graffiti; o srdci v gatiach.

Slovenská chrípka je zbierka poviedok z dedinského a malomestského prostredia, ktoré sa snažia láskavou, vtipnou formou pranierovať tupotu, alkoholizmus a iné neduhy slovenského vidieka. Nie sú to poviedky mentorské, agitačné, ale skôr divoké až mysteriózne, ukazujúce dobré stránky zdanlivo beznádejných ľudí. Etnograf a prehistorik Berky Jariabok™ sa tomuto ničivému súkoliu venuje už od lanského leta v roku 1970. Ani on však netuší, či Slováci ustoja toto cunami destilátov a hoaxov. Šťastný koniec ich životných príbehov sa rozplynul v slivkovom kvase, morálne posolstvo však pretrvalo. Len sa ho zatiaľ nepodarilo nájsť. Bohvie, kam sa podelo. A či vôbec voľakedy bolo.

Mysleli by ste si, že sa mohol rozhodnúť skôr a mal byť natoľko chlap, aby svoje rozhodnutie oznámil okoliu. Ale Allan Karlsson nikdy dlho o veciach nemudroval. Myšlienka sa ani nestihla usadiť v hlave starého muža a už otváral okno svojej izby na prízemí domova dôchodcov v sörmländskom Malmköpingu a vykročil rovno do záhonu. Pohyb mu vyšiel a nebolo to ani komplikované napriek tomu, že Allan sa práve dnes dožil sto rokov. V spoločenskej miestnosti domova dôchodcov sa asi tak o hodinu mala začať narodeninová oslava. Mal sa nej zúčastniť sám starosta. A miestna tlač. A všetci ostatní starčekovia. A všetok personál na čele s večne mrzutou sestrou Alice. Iba sám oslávenec sa tam nemienil ukázať.Tak sa začala jeho mesačná púť po celom Švédsku – s novými priateľmi a s kufríkom, ktorý mu nepatrí, ale o ktorý sa kadekto vrátane polície veľmi zaujíma...Bezstarostný starček má dosť času spomínať na svoj neskutočne dlhý a pozoruhodne prežitý život. Veď kto sa môže pochváliť tým, že večeral s budúcim prezidentom Trumanom, zviezol sa autom s bývalým ministerským predsedom Churchillom, plavil sa na riečnej lodi s mladou manželkou predsedu Maa či niekoľko mesiacov zdolával Himaláje? Napriek tomu, že Allana vôbec nezaujíma politika ani náboženstvo, zdá sa, že počas minulého storočia ovplyvnil väčšinu veľkých udalostí vo svete... Sto rokov Allan zneisťoval svet iba tým, že bol. A teraz je konečne voľný.

R. Wayne Gilpin, ktorý zostavil túto knihu, je otcom Alexa, šestnásťročného autistického mladého muža. Wayne je bývalým prezidentom a tajomníkom Americkej autistickej spoločnosti. Ako autor sa profesionálne venuje vzdelávaniu a publicistike.

Veľkosť a mnohotvárnosť tvorby, hýrivosť talentu veľkého klasika ruskej literatúry 19. storočia F. M. Dostojevského, autora slávnych románov Zločin a trest, Bratia Karamazovovci, Idiot, Biele noci, Hráč a mnohých iných, netreba slovenskému čitateľovi nijako osobitne zdôrazňovať. O týchto dielach sa zvyčajne hovorí ako o jedinečných eposoch hľadania podstatných právd o človeku. Literárny kritik Alexander Matuška o ňom povedal, že ide o zosobnenú „očistu“. Myslel tým celú tvorbu F. M. Dostojevského, zo všetkých podzemí i výšav, lebo každá, aj tá najnepatrnejšia jeho postava „v citovom a myšlienkovom tranze búcha na brány večnosti“.Dostojevského kratšie prozaické útvary ostávajú neprávom tak trochu v tieni Dostojevského veľkých románov. Týka sa to najmä novely Zápisky z podzemia z roku 1864, ktorú mnohí považujú za azda najproblematickejší spisovateľov výtvor. No práve táto myšlienkovo trýznivá próza patrí medzi významovo najsilnejšie diela ruského klasika a čitateľovi poskytuje jeden z možných kľúčov do zložitostí Dostojevského génia. Poviedka Zlý žart (1862) nie je veľmi epická, lenže koľko nemilosrdných zostupov do „podzemia v duši“ sa v nej odohrá! Nakoniec obe diela, publikované v tejto knihe, jednotnou umeleckou kadenciou sprítomňujú platnosť princípu: že niet závažných drobností v architektonicky skĺbenom diele a že každý jeho epický nerv charakterizuje a zastupuje celok veľkosti.

Slávny ruský realista Ivan Sergejevič Turgenev (1818 – 1883) vo svojej jedinečnej zbierke krátkych próz neobyčajne kriticky zobrazil život na ruskom vidieku, no protiváhou smutným svedectvám krutej doby je jeho poetický opis prírody a vzťahu človeka k nej. Poľovníkove zápisky patria k vrcholom ruskej prózy a klenotom svetovej literatúry. Turgenev v maximálne dokonalej umeleckej forme predstavil Rusko svetu a zanechal nám obdivuhodne sugestívny portrét svojej vlasti. Po prečítaní tejto zbierky sa francúzska spisovateľka George Sandová vyjadrila: „To je nový svet a vy ste nám umožnili doň preniknúť, ani jedna historická pamiatka nemôže nám ukázať Rusko lepšie ako vaše postavy, ktoré ste tak dobre preštudovali, a spôsob ich života, ktorý ste tak dobre postrehli... Máte hlbokú úctu ku každej ľudskej bytosti, nech by sa zahaľovala do akýchkoľvek zdrapov a nech by živorila pod hocijakým jarmom. Ste realista, ktorý všetko vidí, básnik, ktorý vie všetko skrášliť, máte veľké srdce a preto môžete všetkých pochopiť a všetko poľutovať.“

Príbeh o ukrytom pirátskom poklade, neviditeľnom písme a šifrovanom odkaze sa stal hneď po napísaní hitom. Aj napriek svojmu veku, stále navodí u čitateľa atmosféru tajomna a záhady, čo je iba dôkazom majstrovstva autora.Text bol digitalizovaný z prekladu z roku 1946.

Známy pesničkár a publicista prichádza s novou zbierkou poviedok. To, čo sa na prvý pohľad môže javiť ako priamočiary čierny humor či ironická paródia, v sebe skrýva prvky napätia, tajomna, mystiky a absurdity. Miloš Janoušek sa vo svojich poviedkach netají ani úprimným vzťahom k modernej fantastike.

Slobodu bažantom, slobodu tulákom, ženám, deťom, psom. Aj taký by mohol byť názov zbierky poviedok Vandy Rozenbergovej. Jej literárny hlas je jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Vandine príbehy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Hrdinovia predkladaných próz neobedujú s prestieraním a kávu pijú bez podšálky. Autorka vie, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Matej Bel napísal: „Nevzdelanosť je obluda, ktorá znova a znova vystrkuje svoje rohy, aj keď jej bola odťatá hlava."Tento výber základných kultúrnych znalostí, či už pôvodom zo Slovenska alebo zo sveta je výsostne subjektívny. Magda Vášáryová vybrala sedmoro kníh, básní, diel vážnej hudby, grafík, fotografií, architektonických diel, ktoré považuje pre inteligentného obyvateľa našej krajiny za kľúčové. Môžeme s týmto výberom súhlasiť, alebo proti nemu protestovať a vytvoriť si vlastné vademecum.

Iný glóbus nemáte? je výber najlepších fejtónov skladateľa, aranžéra, klaviristu, dirigenta Petra Breinera. Ako hudobníka ho pozná celý svet, ako publicistu ho pozná Slovensko z jeho pravidelných stĺpčekov v rôznych periodikách. Od roku 1992 žije mimo Slovenska, no nech je kdekoľvek a s kýmkoľvek, vždy hovorí o veciach otvorene. Kto má rád iróniu a svojský humor Petra Breinera, ten si túto knihu určite vychutná.

Pamäť má veľa čakární. Dá sa do nich nakuknúť, zalistovať v živote, prepašovať zopár historiek a spomienok - z hlavy na papier. Písanie je jediný dovolený spôsob kradnutia: človek okráda sám seba. Pamäť je vývojka. Písanie je ustáľovač. A zrazu sú pred nami fotografie spomienok. Dušan Dušek aj v tejto knižke kradne zo života. No nielen sebe, kradne všade, kde sa dá, zapisuje si za uši každú dobrú vetu, ktorú začuje. Ponúka nám svoj obdiv k hovorovému jazyku, k viere, že to najlepšie vždy zaznie v rozhovoroch ľudí. Neskôr tieto vety votkáva do príbehov, pomocou ktorých mapuje svoje dôverne známe prostredia: Piešťany, Bratislavu, Šaštín. Navlieka ich na nitky ako koráliky, ktoré sa pri čítaní môžu zmeniť napríklad na lastovičky, usadené v jeseni na elektrických drôtoch pred cestou do teplých krajín, alebo aspoň na ponožky, sušiace sa vo vetre, prichytené štipcami o šnúru, ktoré sa takisto chystajú odletieť. Pri čítaní sa dá krásne lietať: z vety do vety, zo spomienky do spomienky, z jednej poviedky do druhej, či do tretej. Platí to aj pre túto novú poviedkovú knižku Dušana Dušeka.

Elena Petrovská, vlastným menom Božena Okrucká, sestra spisovateľa Petra Kompiša, je autorkou čŕt a krátkych próz.

Vo svojej knižke Po vtákoch pokračuje Boris Filan v príbehoch a úvahách, ktoré čitatelia poznajú z Ľubošovej finty, Troch opíc, Zabíjačky a iných rozkoší. S veľkou zvedavosťou a chuťou skúma svet okolo seba, rozpráva prekvapujúce príbehy a hľadá siedmu stenu kocky. Mieša jablká s hruškami, zbiera neuveriteľné ľudské osudy a s rozkošou sa pozerá veciam pod sukňu.Zázrak byť ženou Láska s ôsmimi nohami Na nezdravie! Kukuričná pieseň lásky Dušičky opilcov Bože, vďaka za lyžičky, vidličky a nože! Múzeum nelásky FotogrófE-kniha neobsahuje CD.

„Rád by som ostal chlapcom až do smrti, rád by som do svojich knižiek prepašoval samé prekvapenia. Ohňostroje, lety v zápalkovej škatuľke až na Mesiac, trochu smútku, trochu muziky...“ Trochu, a možno aj viac, z toho všetkého je i v tomto výbere poviedok. Sú to poviedky o detstve, o dospievaní, mnohé z nich zo zbierok pôvodne určených deťom. Dušekovo čarovanie majstrovsky premieňa aj tie najnepríjemnejšie pocity svojich hrdinov na pocity príjemné a veselé, komicky zveličujúce a pritom civilne umiernené. Poviedky odhaľujú jedinečnú atmosféru sveta pevne zakotveného v autorovom reálnom detstve. Preto Dušekove postavy a postavičky nie sú iba dobré alebo iba zlé. Preto všetky Dušekove príbehy sú z jedného kolena, postavy a postavičky z jednej rodiny.

Rozprávky, ale tentokrát nie pre deti. Tri výchovné prózy pre dospelých od autora často vystupujúceho i pod pseudonymom M. Beňovský. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dej poviedky sa dotýka citového rozpoloženia Julinky, ktorá sa pripravuje na svoj prvý ples. Napriek jednoduchému oblečeniu sa stáva stredobodom pozornosti mládencov. Snahou T. Vansovej bolo uchovať presné záznamy o tom, ako sa začiatkom 19. storočia dievčatá pripravovali na ples. Snažila sa čo najpresnejšie zachytiť každú drobnosť odevu, reči ľudí a ich správania, názorov a zmýšľania.

Pôvodné poviedky pre deti z pera renomovaných autorov, ale aj nádejných začínajúcich spisovateľov 6. rok hodnotili žiaci základných škôl a čitatelia knižníc. Poskytli záruku, že do knižky sa dostali len tie najlepšie a najzaujímavejšie príbehy zo života dnešných detí a mladých. V pútavých príbehoch sa deti určite nájdu a pozitívne závery dodajú mnohým odvahu a nádej na riešenie vlastných problémov. Skvelé čítanie, dobré príbehy pre deti.

Druhá kniha - zbierka poviedok mladej slovenskej prozaičky Diany Mašlejovej. Krátke príbehy, v ktorých sa prelínajú nenaplnené vzťahy, stratená láska a romantické obrazy miznúceho starého mesta, ktoré sa premieňa na metropolu. Reč poviedok Diany Mašlejovej je poetická a zanecháva v čitateľovi silné dojmy. Knihu ilustrovala známa ilustrátorka Lucy Hudec.