Poviedky, fejtóny

Vyvolení z vyššej spoločnosti čakajú na evakuáciu zo strechy mrakodrapu, kým masy obyčajných smrteľníkov v uliciach postpandemickej Ameriky zápasia o prežitie. Vedec skúmajúci večný život objavuje skartovanie pamäti ako spôsob vyrovnania sa s minulosťou. Dvaja priatelia cestujú do Pamplony na býčie zápasy a zamilujú sa do jedného dievčaťa. Odcudzený syn zavíta na otcovu hadiu farmu v Afrike, aby vyriešil citlivú rodinnú záležitosť. A napokon psychológ, ktorý si privyrába nájomnými vraždami. Majster trileru Jo Nesbo prichádza s druhou zbierkou poviedok plných napätia a emócií a tentoraz čitateľa pozýva do blízkej budúcnosti. Päť napínavých príbehov prináša rozuzlenia, ktoré vyrážajú dych a spochybňujú pevné body v živote človeka.

Číta: Igor Krempaský, Judita Hansman, Tomáš Maštalír, Marek Majeský, Richard Stanke, Roman Ferienčík, Ivo Gogál, Lukáš Latinák, Jozef Vajda, Marián Labuda, Dano Fischer, Milan Bahúl, Samo Trnka, Števo Martinovič, Peter Sklár, Dušan Szabó, Rasťo Piško, Michal Hudák, Ján Mistrík, Tomáš Palonder, Ivan Krúpa, Pavol Topoľsk, Boris Farkaš, Peter Krajčovič, Ludwig Bagin, Kristína Svarinská, Jan Vlasák, Pavel Soukup, Anton Heretik, Lucia Lackovičová, Pavel Rímský Celkový čas: 18 hodín 53 minút Pokračovanie úspešného multižánrového projektu Slovensko prekročilo slovenské hranice.V druhom zborníku poviedok a audiopoviedok od Prešporského divadla sa môžete tešiť na prvotriednych umelcov z domácej, ale aj českej scény. Slovensko Komické je druhou knihou poviedok od najlepších slovenských a českých autorov, ktoré odštartoval zborník Slovensko Noir a ktoré doposiaľ neboli publikované. Prichádza v časoch, ktoré môžeme zvládnuť práve vďaka humoru a smiechu. V tomto multižánrovom projekte však nájdete aj tragikomédiu, trpkosť, čierny humor, smiech cez slzy a príbehy o časoch minulých, súčasných, o vzťahoch, snoch, túžbach či očakávaniach. Dovoľte nám zabaviť vás.Zakladatelia projektu Judita Hansman a František Lintner, spolu so zostavovateľkou Luciou Lackovičovou, zaradili do knihy tridsaťpäť diel od slovenských aj českých autoriek a autorov, ktorí nám poodhalili svoje svety. „Autorky a autorov, ktorých som oslovila na spoluprácu pri tvorbe knihy Slovensko Komické, som vyberala s prihliadnutím na genézu ich tvorby a štýl. S väčšinou z nich som už predtým spolupracovala, preto som vedela, čoho sú schopní. Texty sú rozdielne, tak ako aj tí, ktorí ich napísali. A rovnako tak sú jedinečné. Originálne. Napísané len pre túto knihu a poskladané tak, aby vami pri čítaní a počúvaní prešli ako vlna. Cez niektoré presakuje fantastika, cudzie svety a sny, cez ďalšie zas tvrdá realita. Prepája ich nejaká forma humoru, nadhľadu či komična. Tvorcovia diel v knihe Slovensko Komické sú známi aj známejší a verím tomu, že po prečítaní tejto knihy zostanú pre čitateľov nezabudnuteľní. A že od mnohých si toho budete chcieť prečítať viac,“ hovorí zostavovateľka obsahu Lucia Lackovičová.Originálne poviedky vytvorili tajuplný priestor, kde sa rozdielne svety stretávajú niekde na pomedzí komédie a tragikomédie. V tohtoročnej edícii na vás čaká aj bonus s názvom Česko Komické. Poviedky doplnili českí spisovatelia Michal Viewegh a Petr Stančík a spisovateľka Františka Vrbenská, známa najmä svojou záľubou v sci-fi.AUDIOKNIHA Autori a autorky literárnej časti vytvorili s hercami a herečkami unikátne spojenie. Kvalitné dvojice, kde originálne zvolené slová dopĺňajú známe hlasy. Audiopoviedky k vám prehovoria hlasmi známych hercov a herečiek zo Slovenska a Česka. V zborníku poviedok vás pobaví sci-fi svet, ktorý znie ako Richard Stanke, 80-te roky sa vám zas prihovoria hlasom Lukáša Latináka. Rolí narátorov sa tento rok zhostili herec Igor Krempaský a Lucia Lackovičová, ktorí vás prevedú príbehmi v audioknihe. Každá poviedka je sprevádzaná autorskou hudbou skomponovanou priamo pre projekt špičkovými slovenskými aj zahraničnými hudobníkmi. Skladby sú doplnené z archívov divadla a slovenských umelcov. O hudobné kompozície a podklady k audioknihe sa postaralo viac ako 20 známych slovenských umelcov: členovia kapely Sanity Dušan Homér a Fero Lintner, jazzový gitarista Pavol Bereza, Sisa Michalidesová, Andrej Kalinka, harfistka Mária Kmeťková, violistka Júlia Bolebruchová, speváčky Andrea Bučko a Lucia Lužinská a mnoho iných rockových a jazzových muzikantov.Zoznam autorov a poviedok: 1. Úvod: Igor Krempaský (hudba: Sanity) 2. Soňa Uriková: S celého srdca - číta Judita Hansman (hudba: The Lunatic Orchestra) 3. Peter Balko: Rodičovská hliadka - číta Tomáš Maštalír (hudba: Peter Kučera) 4. Márius Kopcsay: Bobrík dospelosti - číta Marek Majeský (hudba: Pavol Bereza) 5. Anna Olejárová: Malá modrá knižka a ako ju nehľadať - číta Richard Stanke (hudba: Pavol Bereza) 6. Michal Brat: Meteosexuáli - číta Roman Ferienčík (hudba: Sisa Michalidesová) 7. Janko Iša: Hriešnik - číta Ivo Gogál (hudba: The Lunatic Orchestra) 8. Vanda Rozenbergová: Brezová 28 - číta Lukáš Latinák (hudba: Sanity, aranžmán: Boris Čellár, text: Lucia Lužinská) 9. Martin Petro: Starec, kocúr a údolie smrti - číta Jozef Vajda (hudba: Sanity, Sisa Michalidesová) 10. Peter Baťko: Au. (Denník pacienta alebo tri dni v nemocnici) - číta Marián Labuda (hudba: Pavol Bereza, Andrej Kalinka) 11. Lucia Siposová: Jonny a klídeček - číta Dano Fischer (hudba: Sisa Michalidesová) 12. Karol D. Horváth: Posledné Vianoce v Hornej Lábe a širokom okolí - číta Milan Bahúl (hudba: The Lunatic Orchestra) 13. Samo Trnka: Svätý Biliard - číta Samo Trnka 14. Miro Švercel: Mavťan - číta Števo Martinovič (hudba: Andrej Kalinka) 15. Vanda Rozenbergová: Galaktická encyklopédia - číta Lukáš Latinák (hudba: The Lunatic Orchestra) 16. Jakub Nvota: Ävendžiere - číta Peter Sklár (hudba: Pavol Bereza) 17. Andrej Csino: Pravda - číta Števo Martinovič (hudba: Sisa Michalidesová) 18. Veronika Sebechlebská: Redaktorský gambit - číta Dušan Szabó (hudba: archív Petra Kučeru) 19. Rasťo Piško: Spolužiak all inclusive - číta Rasťo Piško 20. Livian Allen Gath: Z čirého nerozumu byl na první místo postaven Calboni - číta Peter Sklár (hudba: Sanity) 21. Dušan Taragel: Masáž prostaty - číta Michal Hudák (hudba: Sanity) 22. Dominika Madro: O Chĺpok - číta Ján Mistrík (hudba: Mária Kmeťková) 23. František Kozmon: Dôležitosť nosenia nohavíc - číta Tomáš Palonder (hudba: Marián Fero) 24. Arpád Soltész: Kresťanská mutácia - číta Ivan Krúpa (hudba: Sisa Michalidesová, Mária Kmeťková) 25. Alexandra Pavelková: Svetloružová Anička - číta Pavol Topoľský (hudba: Pavol Bereza) 26. Nikita Slovák: Imro - číta Boris Farkaš (hudba: The Lunatic Orchestra) 27. Vanda Rozenbergová: Bocian z Buzitky - číta Lukáš Latinák (hudba: Mária Kmeťková & Andrea Bučko, text: Mária Kmeťková) 28. Ondrej Sokol: Ako som kovidoval - číta Peter Krajčovič (hudba: The Lunatic Orchestra) 29. Samo Marec: Čo sa stalo v Malej Polhore - číta Ludwig Bagin (hudba: Sanity) 30. Lucia Lackovičová: Mimo rytmu - číta Kristína Svarinská (hudba: Sisa Michalidesová)bonus: Česko Komické 31. Michal Viewegh: Slonice v porcelánu - čte Jan Vlasák (hudba: Ivan Blahút) 32. Františka Vrbenská: V chýši z pavučin přebýva stín - čte Pavel Rímsky (hudba: Mária Kmeťková) 33. Petr Stančík: Světový kongres šprýmařů - čte Pavel Soukup (hudba: Sanity) 34. Anton Heretik - Psychológia humoru

Slovensko Komické je druhou knihou poviedok od najlepších slovenských a českých autorov, ktoré odštartoval zborník Slovensko Noir a ktoré doposiaľ neboli publikované. Prichádza v časoch, ktoré môžeme zvládnuť práve vďaka humoru a smiechu. V tomto multižánrovom projekte však nájdete aj tragikomédiu, trpkosť, čierny humor, smiech cez slzy a príbehy o časoch minulých, súčasných, o vzťahoch, snoch, túžbach či očakávaniach. Dovoľte nám zabaviť vás.Umenie, ktoré vás opäť trafí priamo do srdca. Slovensko Komické je pokračovaním výnimočného multižánrového projektu. Od bežných knižných projektov sa odlišuje najmä tým, že spája štyri druhy umenia. Literatúru, herectvo, hudbu a výtvarníctvo.Zakladatelia projektu Judita Hansman a František Lintner, spolu so zostavovateľkou Luciou Lackovičovou, zaradili do knihy tridsaťpäť diel od slovenských aj českých autoriek a autorov. Poodhalili nám tak svoje svety. So štipkou nadsázky, samozrejme. Ak si ich chcete prečítať, siahnite po zborníku poviedok Slovensko Komické, nikde inde ich totiž nenájdete.„Autorky a autorov, ktorých som oslovila na spoluprácu pri tvorbe knihy Slovensko Komické, som vyberala s prihliadnutím na genézu ich tvorby a štýl. S väčšinou z nich som už predtým spolupracovala, preto som vedela, čoho sú schopní. Texty sú rozdielne, tak ako aj tí, ktorí ich napísali. A rovnako tak sú jedinečné. Originálne. Napísané len pre túto knihu a poskladané tak, aby vami pri čítaní a počúvaní prešli ako vlna. Cez niektoré presakuje fantastika, cudzie svety a sny, cez ďalšie zas tvrdá realita. Prepája ich nejaká forma humoru, nadhľadu či komična. Tvorcovia diel v knihe Slovensko Komické sú známi aj známejší a verím tomu, že po prečítaní tejto knihy zostanú pre čitateľov nezabudnuteľní. A že od mnohých si toho budete chcieť prečítať viac,“ hovorí zostavovateľka obsahu Lucia Lackovičová.Originálne poviedky vytvorili tajuplný priestor, kde sa rozdielne svety stretávajú niekde na pomedzí komédie a tragikomédie. V tohtoročnej edícii na vás čaká aj bonus s názvom Česko Komické. Poviedky doplnili českí spisovatelia Michal Viewegh a Petr Stančík a spisovateľka Františka Vrbenská, známa najmä svojou záľubou v sci-fi.Autori a autorky literárnej časti vytvorili s hercami a herečkami unikátne spojenie. Kvalitné dvojice, kde originálne zvolené slová dopĺňajú známe hlasy.Bonus číslo dva v knihe Slovensko Komické je venovaný humoru v slovách a obrázkoch. Nájdete v ňom aforizmy a glosy Tomáša Janovica doplnené o ilustrácie od Františka Jablonovského. Fragment komiksu Radostná správa: Komiksový príbeh Lasicu a Satinského z čias, ktoré humoru nepriali, dodalo vydavateľstvo Monokel.SOŇA URIKOVÁ: S celého srdca PETER BALKO: Rodičovská hliadka MÁRIUS KOPCSAY: Bobrík dospelosti ANNA OLEJÁROVÁ: Malá modrá knižka a ako ju nehľadať MICHAL BRAT: Meteosexuáli JANKO IŠA: Hriešnik VANDA ROZENBERGOVÁ: Brezová 28 MARTIN PETRO: Starec, kocúr a údolie PETER BAŤKO: Au. (Denník pacienta alebo tri dni v nemocnici) LUCIA SIPOSOVÁ: Jonny a klídeček KAROL D. HORVÁTH: Posledné Vianoce v Hornej Lábe a širokom okolí SAMO TRNKA: Svätý Biliard MIRO ŠVERCEL: Mavťan VANDA ROZENBERGOVÁ: Galaktická encyklopédia JAKUB NVOTA: Ävendžiere ANDREJ CSINO: Pravda VERONIKA SEBECHLEBSKÁ: Redaktorský gambit RASŤO PIŠKO: Spolužiak all inclusive LIVIAN ALLEN GATH: Z čirého nerozumu byl na první místo postaven Calboni DUŠAN TARAGEL: Masáž prostaty DOMINIKA MADRO: O Chĺpok FRANTIŠEK KOZMON: Dôležitosť nosenia nohavíc ARPÁD SOLTÉSZ: Kresťanská mutácia ALEXANDRA PAVELKOVÁ: Svetloružová Anička NIKITA SLOVÁK: Imro VANDA ROZENBERGOVÁ: Bocian z Buzitky ONDREJ SOKOL: Ako som kovidoval SAMO MAREC: Čo sa stalo v Malej Polhore LUCIA LACKOVIČOVÁ: Mimo rytmu JÁN SNOPKO/MILAN LASICA: Posledný rozhovor s Lasicom Bonus: Česko Komické MICHAL VIEWEGH: Slonice v porcelánu FRANTIŠKA VRBENSKÁ: V chýši z pavučin přebývá stín PETR STANČÍK: Světový kongres šprýmařů Bonus: Humor v slovách a obrázkoch TOMÁŠ JANOVIC/ FRANTIŠEK JABLONOVSKÝ: Aforizmy a glosy KOMIKSOVÝ PRÍBEH LASICU A SATINSKÉHO Z ČIAS, KTORÉ HUMORU NEPRIALI scenár: Peter Gärtner, ilustrácie: Ďuro Balogh

Príbeh sa zdá byť iba výmyslom, ale nie je to tak. Rovnako malý vták mi padol na okenicu pred pár rokmi a bol podobne zachránený ako je opísané v knižke. Rozdiel je v tom, že môj vták získal slobodu a naučil sa lietať. Položila som si však otázku, čo by sa udialo, ak by mu táto sloboda bola odopretá?

Číta: Peter Gábor Celkový čas: 4 hodiny 56 minút Pokud jste si mysleli, že Slovensko nemá svého Hrabala, změníte názor. Seznamte se s jedním z největších beletristických překvapení aktuální slovenské prozaické tvorby.Spolu s Milem Janáčem se můžete vydat na cestu unikátním, avšak zaručeně skutečným světem ukrytým za barovým pultem – a někdy i pod ním… Hospoda je tepajícím srdcem každé pořádné vesnice. Místem, které je opravdovým kulturním a osvětovým centrem.Místem, kde se odehrávají ty nejneuvěřitelnější příběhy. Při poslechu této knihy vás možná přepadne chuť se napít, anebo naopak – rozhodnete se s pitím okamžitě přestat. Rozhodně vás ale Milo nemilo nenechá chladnými.

Neviem, kto je môj otec. Možno to nevie ani mama. Nepoznala som môjho deda. Nemala som brata ani strýka. V našej rodine sa muži normálne nevyskytovali. Iba mužské návštevy. Napríklad sused z piateho. Čo k nám chodil hrať žolíka. Keď som sa naučila rozprávať a môj mozoček šliapal na plné obrátky, opýtala som sa na deda. Babča sa vtedy záhadne usmiala a vytiahla fotku z šuflíka. Bol na nej vysoký pán s malými, čiernymi fúzikmi pod nosom. Mal mastné vlasy. V ruke držal klobúk. Opierala sa o neho mladá žena s dvoma čiarkami namiesto obočia. Aj ona mala klobúk. Zdobili ho nádherné kvety. Babča povedala, že môj dedo bol veľký fešáčisko a ešte väčší kurevník."A kde je teraz?" pýtala som sa. Vzala ma za ruku. Otvorila svoju skriňu a spoza kabátov vytiahla akúsi nádobu: "Tu!" Veľmi dlho som nádobu skúmala, ale babka mi ju nedovolila otvoriť. "Nechajme deda odpočívať", vzdychla a schovala ho za staré, naftalínom páchnuce čipky. Večer som zaspávala a predstavovala si, ako v urne, v malinkej posteli, chrápe malilinký pán v klobúku. Náš život bol srandovný. Babča hlavne varila, hrala karty so susedmi, pila barackovicu a kritizovala moju mamu. Vravievala, že má namiesto mozgu klitoris. Predstavovala som si, že má v hlave nejakú krásnu kvetinu.

Príbeh dvoch mladíkov, ktorí sa pokúšajú každý po svojom odpútať od rodného kraja, kde ich nečaká žiadna perspektíva. Fedy študuje v hlavnom meste a neskôr pracuje v medzinárodnej firme. Stáva sa výkonným kolieskom vo svete moderného "civilizovaného" otroctva. Jeho kamarát Vaxo sa krúti v bludných kruhoch striedavých výjazdov do Nemecka, Ameriky či na Ukrajinu. Vykúpením zo života, ktorý ich oberá o ilúzie, je putovanie za mágiou Florinskej monarchie (fiktívny názov územia s tradičným rusínskym osídlením na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny, voľne odkazujúci na neúspešný historický pokus Rusínov-Lemkov o vyhlásenie tzv. Florinskej republiky). Navyše záhada karpatorusínskeho pokladu ich zavedie až na vzdialené roviny Ukrajiny a predznamená prekvapivé vyústenie. Autor vychádza zo svojej "rusínskej témy", ktorú spracoval v predchádzajúcich novelách Carpathia a Entropia, ale teraz sa zemepisne aj tematicky rozbieha viac do sveta. Na jednej strane si všíma vzťahy poznačené globalizáciou či bizarný svet korporátnej firemnej kultúry. Na druhej strane sa ako hodnotový protiklad vynára magický kraj rusínskych predkov, vzápätí takisto zbavený idealizácie.Na obálke je použité výtvarné dielo Stana Bubána "Tak toto si prehnal, Ivan" (2004)

Musilove dve novely z roku 1911, vydané pod názvom Dve spojenia, sú neoddeliteľnou súčasťou diela tohto modernistického spisovateľa a témami a poetikou predznamenávajú jeho opus magnum Muž bez vlastností. V dvoch textoch, ktorých hrdinkami sú Claudine a Veronika, sa stretávajú láska, žiarlivosť, pochybnosť či nemožnosť niektorých zväzkov. Za zdanlivo stabilným svetom manželstva sa ukrýva svet iný – znepokojujúci, ale o to fascinujúcejší.

Číta: Zuzana Kronerová, František Kovár, Božidara Turzonovová, Ľuboš Kostelný, Kristína Svarinská, Miro Noga, Richard Stanke, Lucia Siposová, Marián Miezga, Dado Nagy, Slávka Halčáková, Peter Rúfus, Filip Tůma, Lukáš Latinák, Dušan Kaprálik, Jana Oľhová, Stano Staško, Michal Hudák, Martin Kaprálik, Robo Jakab, Andrej Bán, Ivan Martinka, Martin Brezović, Patrik Lučan, Ondrej Kořínek, Scarlett Čanakyová, Andrej Žiarovský, Norbert Moravanský, Miro Králik, Marko Vrzgula, Ján Štrbák, Oliver Koniar, Roman Jaroš, Ján Kardoš, Barbora Kardošová, Ivan Kamenec, Madeline Vadkerty Celkový čas: 8 hodín 26 minút Zúfalí ľudia píšu prezidentovi Tisovi. Žiadajú ho o pomoc. O záchranu života. A čo na to on? Američanka Madeline Vadkerty vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov adresovaných prezidentovi, ktoré nám ponúkajú neznámy obraz holokaustu na Slovensku. Holokaust sa neodohrával len v dobytčích vagónoch a plynových komorách. Prvé dejstvá prebiehali často za dverami bytov, kde ponížení ľudia písali prosby prezidentovi Tisovi.Kniha ponúka trinásť silných dokumentárnych poviedok. Ukazuje nám, ako protižidovská politika vojnového Slovenského štátu ničila životy obyčajných ľudí, z ktorých spravila občanov druhej kategórie len preto, že boli Židia. Všetky kroky, ktoré štát podnikal, mali jediný cieľ – raz a navždy sa Židov zbaviť.

Hovorí sa, že dobré sa šíri samo. No podľa našich skúseností to nie je úplná pravda. Dobré veci sa dejú okolo nás každý deň, avšak mnoho ľudí ich prestalo vnímať. Slovensko je v poslednej tretine sledovaných krajín, čo sa týka kvality života. V rebríčku šťastia je na 55. mieste na svete. Zároveň je piatou najskorumpovanejšou krajinou v Európskej únii.Na Slovensku už 4 roky funguje DobraKrajina.sk. Spája ľudí ochotných pomôcť s ľuďmi, ktorí robia dobré veci pre iných. Svojou troškou menia túto krajinu na lepšie miesto pre život. Príbehy z Dobrej krajiny sú prvou zbierkou 12 skutočných príbehov z celého Slovenska. O najväčšej nocľahárni pre bezdomovcov v Bratislave, ocenení Biela Vrana, Hideparku v Nitre, Svadbe v Svidníku, 13-ročnom Andrejkovi s chorým srdiečkom...

„Život je pes a my sme jeho granule, no žiť je predsa psina.“ Krátke príbehy zachytávajúce neobyčajné udalosti z obyčajného života.1. Časť umelecké opisy 2. Časť humoristické

Dej je zahrnutý do každodenného meštianskeho života.Muž, ktorý stratil vedomie, muž, ktorý ani nevie, kým vlastne je, je hlavným hrdinom príbehu. Pomaly, ako vychádza z nemocnice, si zvyká na to, že nevie, kým je, že sa bude musieť znova naučiť žiť, spoznávať sám seba. Však i napriek tomu, že žije so ženou, ktorú miluje, v jeho snoch sa odzrkadľujú spomienky na jeho predchádzajúci život, ktorý nespoznáva, až kým sa nestretne s ďalšou ženou. So ženou jeho minulosti. A vtedy sa pomaly začína rozpamätávať na život, ktorý žil a vôbec sa mu nepáči, akým človekom bol.

Názov knižky zodpovedá duševnému rozpoloženiu mladej ženy, ktorá po dlhoročnom vzťahu so svojou veľkou láskou, si uvedomuje nestálosť situácie a dozvedá sa o jeho druhom živote, ktorý doteraz nepoznala. Stráca svoju lásku, no kolobeh života sa nezastaví a ona sa stretáva s druhým mužom, ktorý jej veľmi pripomína jej stratenú lásku. Svoj život spečatí s ním, no v jej tele sa rodí ďalší život, ktorý mu nepatrí...

Strhujúci príbeh dievčatka, ktoré bolo zneužité nevlastným otcom a uteká z domova. Prediera sa životom a dostáva sa do spoločnosti hriešnych ľudí, ktorí stoja na druhej strane zákona. Narodí sa jej dievčatko Natália, ktorej je nútená vzdať sa. Tento príbeh, upúta každého svojou zaujímavosťou a strhujúcim dejom. Natália keď vyrastie pri hľadaní svojej matky, naráža na Skutočnosti, ktoré jej zmenia celý budúci život. Aby bola čím bližšie k svojej matke, zoznamuje sa s ľuďmi, s ktorými by inak pri jej živote, nikdy neprišla do kontaktu. Príbeh sa vyvinie do tragického konca...

„Život je pes a my sme jeho granule, no žiť je predsa psina.“ Krátke príbehy zachytávajúce neobyčajné udalosti z obyčajného života. 1. Časť umelecké opisy 2. Časť humoristické

Zúfalí ľudia píšu prezidentovi Tisovi. Žiadajú ho o pomoc. O záchranu života. A čo na to on?Američanka Madeline Vadkerty vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov adresovaných prezidentovi, ktoré nám ponúkajú neznámy obraz holokaustu na Slovensku.Holokaust sa neodohral len v dobytčích vagónoch a plynových komorách táborov smrti. Prvé dejstvá prebiehali v tichej beznádeji za zatvorenými dverami bytov, tam, kde nešťastní a ponížení ľudia písali svoje zúfalé prosby prezidentovi Tisovi. Očakávali od neho záchranu, milosť a pomoc v ťažkých chvíľach, do ktorých sa dostali po vydaní rozsiahlych protižidovských zákonov.Madeline Vadkerty pátrala aj po ďalších osudoch pisateľov týchto listov. A boli to zväčša tragické osudy. V knihe Slovutný pán prezident nám ponúka trinásť silných dokumentárnych poviedok, ktoré otvárajú málo známe kapitoly holokaustu na Slovensku. Ukazuje nám, ako protižidovská politika vojnového Slovenského štátu ničila životy obyčajných ľudí, z ktorých spravila občanov druhej kategórie len preto, že boli Židia. Všetky kroky, ktoré štát podnikal totiž mali jediný cieľ – raz a navždy sa ich zbaviť. Madeline Vadkerty nás sprevádza aj svojím výskumom, a tak sa celkom prirodzene stávame svedkami otvárania nezahojených bolestivých rán našej nedávnej histórie.

Číta: František Kovár Celkový čas: 8 hodín 42 minút O svojej zbierke poviedok Náprstok Dušan Dušek píše na obálke pôvodného vydania: „V tejto knižke všeličo chýba, ale možno je v nej niečo také, čo zase chýba inde. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa oplatí túto knihu čítať po rokoch znova.Audioknihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Číta: Robert Roth Celkový čas: 3 hodiny 28 minút Dostojevzski, Tolsztoi, či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku.Hlavne na odľahlých gemerských a novohradských dedinách sa pomerne často stretnete s ľuďmi, ktorí majú na poličke nejakého "Čehova" a myslia si, že keď si prečítali tieto lacné zlátaniny, sú kompetentní zasvätene diskutovať o veľkých témach ruskej klasiky, ako sú Boh, láska, nesmrteľnosť, zločin, trest a smrť.S ľuďmi odchovanými na takýchto lacných kópiách ruskej klasiky, alebo - ako ju novinári v poslednom čase nazvali: ruzkej klaziky - sa potom ťažko diskutuje o veľkých otázkach bytia, pretože ruzká klazika síce na prvý pohľad skutočne výberom tém, postáv a prostredia pripomína Dostojevského, Tolstého či Turgeneva, ale jej hodnoty prestávajú byť aktuálnymi už po druhom prečítaní.

Deviata zbierka poviedok renomovaného prozaika. "Balla — hlavný alchymista súčasnej slovenskej prózy — je nepochybne jedným z najzaujímavejších súčasných spisovateľov strednej Európy. Preňho je kvapka vody rovnako zaujímavá a celistvá ako celé univerzum, biblická postava je rovnako súčasná ako kolega z práce a ten najvšednejší obytný blok, ktorý vidí z okna, je rovnako blízky, zároveň však vzdialený a tajuplný ako planéta Merkúr..." - Jacek Bukowski

Dostojevzski, Tolsztoi, či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku. Hlavne na odľahlých gemerských a novohradských dedinách sa pomerne často stretnete s ľuďmi, ktorí majú na poličke nejakého „Čehova“ a myslia si, že keď si prečítali tieto lacné zlátaniny, sú kompetentní zasvätene diskutovať o veľkých témach ruskej klasiky, ako sú Boh, láska, nesmrteľnosť, zločin, trest a smrť. S ľuďmi odchovanými na takýchto lacných kópiách ruskej klasiky, alebo – ako ju novinári v poslednom čase nazvali: ruzkej klaziky – sa potom ťažko diskutuje o veľkých otázkach bytia, pretože ruzká klazika síce na prvý pohľad skutočne výberom tém, postáv a prostredia pripomína Dostojevského, Tolstého či Turgeneva, ale jej hodnoty prestávajú byť aktuálnymi už po druhom prečítaní.

Zbierka poviedok za ktorú autorka získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut roka. Už v prvej próze Miesto pre samotu sa vynára zásadná otázka, ako chápať vzájomné prepojenie oboch substancií v názve rovnomennej knihy. Problematika však nestojí na spore, či samota má alebo nemá mať svoje miesto v živote človeka - aj keď sa prvotne táto domnienka zdá byť opodstatnená, - de facto sa načrtáva preciťovanie stavu, v ktorom absentuje naplnenie konkrétnej potreby. Riešiť primárny predpoklad by bolo totiž nezmyselné, keďže samota v ponímaní dobrovoľnej intimity je existenčnou nevyhnutnosťou. Kompaníkovej samota má teda charakter zakliesnenosti vo vlastnej psychike. Ide o úsilie vykompenzovať si žiadosť po svojskej podobe bytostného uspokojenia. (Peter František Jílek, LET)

Humoristická zbierka poviedok Katedra paupológie voľne nadväzuje na knihu Emana Erdélyiho a Mareka Vadasa Univerzita. "Niektoré charaktery som si v nej aspoň na chvíľu požičal s ich láskavým dovolením, ale kedykoľvek ich veľmi rád vrátim. Kniha je poskladaná ako mozaika a čitateľa dostane doprostred zverokruhu, ktorý nemá riešenie a môže byť aj predobrazom budúcnosti nie príliš dotovaného systému školstva. Mená, postavy a udalosti, i neexistujúci vedný odbor – paupológia sú v tejto knihe vymyslené. Akákoľvek podobnosť so žijúcimi osobami je iba náhodná, ale i tak poľutovaniahodná," píše autor.ROZHOVOR PRE KNIŽNÚ REVUE: Pýta sa Marek KopčaDebutovať sa zvykne v podstatne mladšom veku ako vo vašom prípade. Katedra paupológie vyšla, keď ste mali 48 rokov. Nie je to na vstup do literatúry predsa len trocha neskoro?Svojím spôsobom je, ale nie je to moja prvá knižka, hoci beletriu som predtým nepísal. Ako prozaik som si hneď na začiatok zvolil to najťažšie: napísať čosi humorné. Smiech je veľmi citlivá záležitosť, lebo niečo smiech vyvolá, iné nie. Trafiť sa je veľmi ťažké. Je však pravdou, že túto knihu som chcel vydať oveľa skôr. Už roku 1993 som ju sľúbil manželke ako svadobný dar. Nebol som však schopný napísať ju, pretože na veľa vecí, o ktorých v Katedre paupológie píšem, som bol ešte dosť nahnevaný. Tieto svoje pocity som nedokázal dať do uspokojivej literárnej podoby, lebo by v tom bolo viac hnevu ako literatúry. Až vtedy, keď sa človek od niektorých vecí oslobodí a odosobní, dá sa písať.V Katedre paupológie je veľa odkazov na známe texty svetových autorov a filozofov, ktoré parodujete. Pre nezainteresovaného čitateľa to môže byť náročné na porozumenie. Pre koho ste knihu písali a aké boli čitateľské ohlasy?Touto knižkou som sa snažil osloviť celé čitateľské spektrum, od najmladších čitateľov až po tých najstarších. Myslím, že sa mi to aj podarilo. Zaujímam sa o humor ako o fenomén. Nechcel som skĺznuť do roviny ľudového humoru, a preto aj narážky na rôznych filozofov boli koncipované tak, aby bol text čitateľný aj bez ich presného porozumenia. Je to moderný humor, ktorý neráta s čitateľovou neznalosťou a nevedomosťou. Ľudia dnes majú mnoho poznatkov a veľmi príjemne sa dokážu zabaviť aj na veciach, ktoré im nie sú absolútne jasné. Čitateľský ohlas bol dobrý a väčšina čitateľov v knihe postrehla veci, na ktoré som poukazoval. Jeden kolega mi poslal SMS, v ktorej napísal, že ešte teraz sa po prečítaní smeje, no nevie, či čítal niekedy niečo smutnejšie.Hlavnými postavami vašej knihy sú učiteľky na vymyslenej katedre paupológie – vede o chudobných a chudobe, ktorých hlavnou náplňou práce je lenivosť, intrigy a ohováranie. Nie je trocha sexistické, že v takomto negatívnom svetle sú vo vašej knihe prezentované takmer výhradne ženy?To je otázka, s ktorou sa často stretávam. Aj muži sú v tej knihe, len si ich čitatelia natoľko nepovšimli. Vzťah mužské – ženské nie je v tejto knihe vôbec vyhranený o čom svedčí skutočnosť, že hneď po jej vyjdení mi telefonovali kolegovia z iných fakúlt a do ženských postáv z knihy dosádzali konkrétnych učiteľov – mužov. Kniha by sa naozaj nemohla skladať výsostne zo žien. Išlo mi o úmyselnú a nadsadenú metaforu na prefeminizované školstvo a mizernú situáciu, ktorá v ňom panuje. Nie je to akt proti ženám, pretože tie vykonávajú skutočne záslužnú činnosť a na pleciach nesú veľké bremeno. Avšak vysoké percento žien pracujúcich v našom školstve svedčí o tom, že čosi v školskom systéme nie je zdravé. Keď je školstvo nedostatočne financované, odzrkadľuje sa to v jeho každodennej činnosti. Len čo sa učiteľ, muž či žena, dostane do takej nepriaznivej sociálnej situácie, že si napríklad nemôže dovoliť kúpiť knihu, musí sa to niekde prejaviť. Takže Katedra paupológie je nielen o finančnej chudobe, ale aj o chudobe ducha, ktorá s tým súvisí. Na druhej strane úroveň vzdelania našich študentov je veľmi dobrá, a to aj napriek tomu, že nie sú dobré podmienky, v ktorých sa vyučovanie uskutočňuje.

Strih vetra je náhla zmena v jeho rýchlosti a smere. V historkách a príbehoch rovnomennej knihy Dušana Dušeka sa prudko zrýchľuje čas. Z dní a týždňov sa stávajú hodiny, všetko mizne tak rýchlo, že neostáva iné, len sa utiekať do minulosti, strácať pamäť – a znovu ju nachádzať. Potešiť sa objavmi, že orech je opakovaním lieskovca, vajíčko je opakovaním ikry, pes je opakovaním vlka, perie je opakovaním srsti. Stretnúť na uliciach spomienok svojich najbližších. Prijať svoju zábudlivosť ako dar. Dnes je včera. No takisto – zajtra. A možno aj pozajtra.

Číta: Milo Kráľ Celkový čas: 4 hodiny 2 minúty Poviedková zbierka, ktorá prvý raz vyšla v roku 1986, pokrýva všetky Slobodove témy: vzťahy medzi mužom a ženou, otcom a synom, vzťah v pracovnom kolektíve i v rodine. Navonok sa poviedky javia ako humorné, no v skutočnosti sú vážne, odkrývajú vnútorné stavy a zážitky človeka tej doby.Audioknihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.Rudolf Sloboda: Pánsky flám | Interpret: Milo Kráľ | Réžia: Mikuláš Krišpín Iždinský | Majster zvuku: Martin Chrastina | Hudba: Martin Husovský | Sound design: 582 s. r. o. | Producent: ižďo peter iždinský, 582 s. r. o. | Audiokniha (C) a (P) 582 s. r. o. & Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r. o., Bratislava 2023

Číta: Veronika Šikulová Celkový čas: 3 hodiny 41 minút Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom..."Audioknihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.Rudolf Sloboda: Uršuľa | Interpret: Milo Kráľ | Réžia: Mikuláš Krišpín Iždinský | Majster zvuku: Martin Chrastina | Hudba: Martin Husovský | Sound design: 582 s. r. o. | Producent: ižďo peter iždinský, 582 s. r. o. | Audiokniha (C) a (P) 582 s. r. o. & Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r. o., Bratislava 2023

Poviedková zbierka, ktorá prvý raz vyšla v roku 1986, pokrýva všetky Slobodove témy: vzťahy mezi mužom a ženou, otcom a synom, vzťah v pracovnom kolektíve i v rodine. Navonok sa poviedky javia ako humorné, no dovnútra sú vážne, odkrývajú vnútorné stavy a zážitky človeka tej doby.

Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom...“

Číta: Robert Roth, Boris Farkaš, Peter Rúfus, Táňa Pauhofová, Vladimír Kobielsky, Juraj Kemka, Judita Hansman, Zuzana Porubjaková, Marek Majeský, Ivan Krúpa, Roman Ferienčík, Daniel Fischer, Dominika Kavaschová, Miroslav Noga, Peter Sklár, Přemysl Boublík, Daniel Ratimorský, Michaela Mäsiarová, Alexej Pyško, Libor Hruška, Marián Miezga Celkový čas: 22 hodín 7 minút 4. pokračovanie úspešného multižánrového projektu Slovensko.Slovensko Fantastické je súčasťou unikátneho projektu Prešporského divadla. Ponúka dvadsaťjeden originálnych poviedok od stálic slovenskej literárnej scény v sprievode nových perspektívnych autorov a bonus v podobe dvoch poviedok českých autorov.Nechajte sa uniesť na miesta, kde sa budete smiať, plakať, báť a držať palce hrdinom. Potešte svoje ucho krásnou hudbou. Slovensko Fantastické zapojí do akcie všetky vaše zmysly. Snáď okrem chuti, ale vlastne... prečo nie? Lahodný čaj či dobrá káva sa k počúvaniu skvele hodia. Fantázii sa predsa medze nekladú.

Hodina človečiny je pokračovanie série Zabíjačka a iné rozkoše a Po vtákoch. Sú to krátke poviedky, úvahy a fejtóny o tom, čo ma oslovilo, potešilo alebo nahnevalo. Teraz mi v hlave rozkvitli čudné úvahy o Ľudovítovi Štúrovi aj nádherné stretnutia vo vlakoch plných vášní a neuveriteľná história slovenských drotárov. Mnohé príbehy v knihe sú aperitívne a vyvolávajú podobné spomienky. Červené sárí Indiry Gándhíovej a skokanská veža, na ktorej stojí Angela Merkelová. Legendárny nožiar Lasky a nebezpečné lásky môjho syna Mareka. Minule sme sa bavili s Veronou Šikulovou, že najväčšia odmena je, keď človeku skáču myšlienky ako ohnivé blchy. Vtedy je radosť písať tak, aby to pre vás bolo ako prázdniny u starej mamy - zábavné, vzrušujúce a pohodové.

„Vakácie sa končia. Ondrej Rybár sa vše zamyslí nad márnosťou sveta i všetkého, čo je v ňom. Predstupuje mu tu i tu pred oči profesor, ako stojí pred čiernou tabuľou, držiac kružidlo v ruke a demonštruje pamätnú poučku Pytagorovu. A zimomriavky naskakujú na chrbát…“

Máloktorý súčasný autor vie tak vnímavo opísať zraniteľnosť človeka a nepredvídateľnosť bežného, zdanlivo predvídateľného života. Ingvild H. Rishøi dojíma bez toho, aby skĺzla do pátosu, jej nenápadní hrdinovia idú pod kožu, rovnako ako jej ľudské príbehy. Krehké poviedky sú predovšetkým o láske. O ľuďoch, ktorí to myslia dobre a snažia sa, nie vždy sa im to však podarí.

Nórska autorka sa vo svojich poviedkach sústreďuje na medziľudské vzťahy, ktoré môžu byť krásne, desivé aj záhadné. Ide v nich o prvú lásku, o videnie znamení, o to, čo sa stane, keď človek zistí, že je celkom ako Janis Joplin. Rozprávajú o viere v osud a o kartových hrách. A o tom, aké je to milovať škrečka, ktorý sa volá pani Bergová.

Soubor povídek Hádej, můžeš jednou je debutem mladé české autorky, která svou pozornost soustřeďuje na zdánlivě obyčejné lidské osudy – rozvedená žena s dcerou, zadlužený mladý muž, stárnoucí modelka, nespokojená novomanželka, osamělá samoživitelka, záletník, v kolektivu ­neoblíbená dívka nebo svobodná učitelka toužící po lepším životě. Spojnicí všech povídek je nespokojenost s vlastním životem a neschopnost vyrovnat se s tím, co přináší. Proto si s některými osud více či méně pohraje, zavede je na scestí i do záhadných a neuvěřitelných situací. Své dobře vypointované příběhy vypráví autorka s nadhledem a humornou nadsázkou, ale nevyhýbá se ani vážnějším či tragičtějším momentům lidského života.

Román Životy na hojdačke zachytáva ťažké, často neriešiteľné príbehy ľudí, ktorých éra normalizácie spoločnosti po udalostiach roku 1968 vyradila z dovtedajšieho spôsobu života. Vykresľuje ich psychické postoje v márnom, ale aj úspešnom úsilí vyrovnať sa s osobnými zmenami a novou spoločenskou situáciou. Opisuje realistické aj ironické udalosti bežného života, ktoré sú napriek neprajnosti doby často komické až bizarné.

Útla kniha je Fedorova posledná. Ako sa vyjadril v jej úvode, písanie už pociťuje ako drinu. Základom Kréda sú aforizmy, ktoré písal od leta do konca roku 2017. K nim Fedor Gál pridal zopár glos, ktoré sám označil ako jeho osobné posolstvo vo finále života. K tejto zmesi stručných a výstižných textov štekliacich myseľ dal Miro Švolík dohromady pár fotografických koláží, o grafiku sa postaral talentovaný Milan Nedvěd. A vznikla táto kniha.

Známa prozaička Oľga Feldeková vie vyčariť príbeh zo zážitkov a slov. Najkrajšie sú jej historky s oravskými motívmi, ale aj ako Bratislavčanka vie rozosmiať i rozosmútiť pekným rozprávaním. V 89 minirománoch sa predstaví brilantná štylistka s vycibreným citom pre prozaický i poetický detail. Naozaj, keby chcela, vedela by svoje miniatúrne príbehy rozšíriť na hrubú knihu, ale stačí takto. Človek má pri jej krátkom útvare pocit, že prečítal obsažný román.

Číta: Zuzana Konečná, Kristína Kilo, Rebeka Poláková, Lenka Libjaková, Zuzana Golianová Celkový čas: 4 hodiny 2 minúty Zbierka trinástich poviedok. Všetky sú trochu sladké a krehké ako kocka cukru v horúcom čaji. Zachytávajú ženu raz vo výnimočných, inokedy v úplne bežných situáciách. Nachádzajú ju vo vzťahoch, ktoré sa akoby častejšie končia, než začínajú. O smútku budete počúvať s humorom, o hlbokých emóciách s nadhľadom, nežnosť sprevádza sila a k veľkým príbehom postačí len pár slov.Zuzana Konečná, Kristína Kilo, Lenka Libjaková, Rebeka Poláková a na záver aj autorka Zuzana Golianová perfekte premieňajú intimitu duše na všadeprítomnú realitu.Nahrávka a mix BMT studio 2024 autor: © Zuzana Golianová 2013 interpretky: Ⓟ Zuzana Konečná, Kristína Kilo, Rebeka Poláková, Lenka Libjaková a Zuzana Golianová 2024 zvuk © Miroslav Králik 2024 hudba © pinguinmusic 2024 réžia © Zuzana Golianová, Barbora Kardošová 2024 obálka © Waldemar Švábenský 2013/2024 grafická úprava © Ryc Trable 2024 Vyrobila: WISTERIA BOOKS s.r.o. Bratislava .Ⓟ 2024 © 2024 Vydanie prvé

Útla próza, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1971, je autobiografickým záznamom zážitkov z detstva a mladosti.Romaneto Don Juan je desiatym zväzkom edície Slobodových diel v novej grafickej úprave Boris Meluša, za ktorú získal Národná cenu za komunikačný dizajn. „Hrdina miluje ženy a je politikom. Viac nemôže chcieť ani jedna žena. Ani jedno nerobí hrdina s chladným srdcom; dalo by sa povedať, že je dobrodruh.“

Smutno-úsmevné poviedky zo života východoeurópskej židovskej komunity.Až do vypuknutia 2. svetovej vojny pulzoval vo východnej Európe židovský život intenzívne rovnako v kvantitatívnom, ako aj v kvalitatívnom zmysle. Nebol to však ani idylický ani harmonický život. Najneskôr z tých čias pochádza zrejme aj starý vtip o tom, že na otázku, čo by urobil, keby sa ocitol na opustenom ostrove, odpovie Žid, že by ako prvé postavil dve synagógy, a na prekvapenú následnú otázku, načo dve, by jeho odpoveď znela: „Do jednej by som sa každý deň chodil modliť, a do tej druhej by som v živote nevkročil!" Na prelome 19. a 20. storočia – to je obdobie, kedy vznikali Chasidské príbehy Jicchoka Lejbuša Pereca (1852 – 1915) – tvorilo židovské obyvateľstvo v nespočetných mestečkách a mestách dnešného Poľska, Bieloruska, Ukrajiny, pobaltských krajín a časti dnešného Rumunska síce väčšinu, napriek tomu bolo zákonom a úradmi utláčané a ubiedené. A predsa medzi ním panovala nesvornosť, nenávisť a večný spor. V 18. storočí sa rozšírilo mystické chasidské hnutie s desiatkami rôznych frakcií. Jeho vášnivými odporcami boli tradicionalistickí tzv. misnogdi, šíril sa aj osvietenecký moderný racionalizmus, asimilanstvo, ďalej socialistická organizácia Bund, a napokon nacionalistické sionistické hnutie so svojimi rôznymi frakciami. Potierali sa navzájom ako sa len dalo. Perec nepatril ani k jednému z týchto hnutí. Riešenie, ktoré ponúkal svojim čitateľom, bolo národné, a predsa nie nacionalistické. Staval do stredu individuálneho i spoločenského života ako jednotiace národné pojítko tradíciu nie v náboženskom, ale v kultúrnom zmysle a jazyk jidiš ako podhubie tejto kultúry. „Chasidské príbehy" nastavujú krivé zrkadlo spoločenským pomerom vo východoeurópskej židovskej populácii a vrhajú kritický, a predsa láskyplný pohľad na túto dnes takmer vykynoženú komunitu.

Žarty, anekdoty, kocúrkoviny a rôzne hlúpe kúsky zozbierané slavistom, folkloristom a etnografom J. Polívkom.