Slovenská literatúra

Jedna fotografia, niekoľko jabĺk, dom na kopaniciach, dom na sídlisku. Brat a sestra, dvojičky. Vzťahy. Jemné meandre v dušiach. Hlava nehlava. Z dvoch prúdov sa skladá rozprávanie o myjavských kopcoch, izraelských plážach, vode, ohni, celkom veselo o smrti sršňa, takmer vážne o vine, a kdesi pod tým pulzuje životná realita malého mesta i zážitky z detstva na dedine u starej mamy.Michaela Rosová (nar. 1984) pochádza zo Senice nad Myjavou. Po ukončení štúdia na tamojšom gymnáziu žila štyri roky v Brne, kde navštevovala odbor Divadelní dramaturgie na Janáčkovej akadémii múzických umení a v roku 2003 získala bakalársky diplom. V roku 2009 dokončila magisterské štúdium na University of Bristol, odbor Performance Research. Je dvojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka, za svoju prozaickú a básnickú tvorbu získala viacero ocenení - Literárna Senica L. Novomeského, Múza, Jašíkove Kysuce ai. Rukopis knihy Hlava nehlava získal prémiu v literárnom súbehu ROMÁN 2006 Slovak Telekom.Po úspešnom debute autorka vydala v roku 2011 novelu s názvom Dandy, ktorou sa dostala medzi 10 najlepších kníh roka nominovaných na cenu Anasoft litera.

Novela zo súčasného Berlína nominovaná na prestížnu literárnu cenu Anasoft litera 2012. Ak v Berlíne zablúdiš v tej správnej štvrti, môžeš natrafiť na drzého mladého elegána. Je nízky, drobný, ale neprehliadneš ho - na hlave nosí červený cylinder. Ak bude v dobrej nálade, možno ti ukáže tajné miesta, kúpi ti lepšie šampanské a porozpráva čosi o živote - o živote dandyho...

Vydarená satira na slovenský nacionalizmus. Novinárka a spisovateľka Daniela Kapitáňová (nar. 1956) si vymyslela neobvyklé literárne alter ego: zakrpateného, duševne zaostalého zberača kartónov Samka Táleho zo slovenského pohraničného mesta Komárno. Samko miluje svoje mesto a nadáva na "cudzích" - čiže predovšetkým na Židov, Maďarov a Čechov. To, že sa sám občas stáva terčom posmechu obyvateľov mesta už nepokladá za tak zábavné."Kniha o cintoríne" je jeho vlastný literárny výtvor a vlastne sa skladá z dvoch "kníh". Začína sa krátkym textom, ktorý detsky naivne hlása: "Cintorín má dva vchody. Jedným prichádzajú ľudia a druhým mŕtvoly. Mŕtvoly sú mŕtvi ľudia, ktorí zomreli." Potom nasleduje samotný román, ktorý síce s cintorínom nemá nič spoločné, no napriek tomu má názov "Druhá kniha o cintoríne". Samko sa do ňom púšťa do dlhej tirády o známych a priateľoch, ktorí svoju prekérnu existenciu utápajú v alkohole, alebo si ju robia znesiteľnejšou erotickými eskapádami. Samkovo rozprávanie, pospájané len voľnými asociáciami, odzrkadľuje infantilné vedomie rozprávača. V tomto nekonvenčnom kompozičnom princípe spočíva pôvab Kapitáňovej textu: tým, že sa Samko Tále nielen necháva ľahko ovplyvniť a nekriticky opakuje nacionalistické heslá svojho okolia, nepredstavuje len patologický izolovaný prípad, ale stáva sa odrazom slovenskej spoločnosti v satirickom krivom zrkadle. Práve táto groteskná nadsádzka rozprávača v prvej osobe však z neho robí sympatickú postavu: Samko Tále vysvetľuje svojim čitateľom sociálny mikrokozmos mesta Komárno bez toho, aby mu sám rozumel. Nie je páchateľom, ale obeťou, ktorá si však nie je vedomá vlastnej slepoty. Kapitáňová majstrovsky napodobňuje zmätenú logiku svojho hrdinu a najjednoduchšie skutočnosti premieňa na dobrodružné staccato. No Samko Tále nie je len Slovák, je všade: bezmyšlienkovité opakovanie ideologických fráz patrí k základným princípom každého nacionalizmu a neobmedzuje sa len na hraničnú oblasť medzi Slovenskom a Maďarskom. (Ulrich M. Schmid, 24.11.2010, Neue Zürcher Zeitung)

Autorka bestselleru Samko Tále: Kniha o cintoríne, opäť prichádza s excelentným príbehom, ktorému samozrejme nechýba štipka humoru a fantázie. Daniela Kapitáňová tentoraz siahla po detektívnom žánri. Dej situovala do prostredia súkromnej televíznej spoločnosti, ktorá pripravuje reality šou. Nejde o drsný, krvilačný príbeh, typický pre moderné prózy napísané pod inonárodným vplyvom, ale o pútavé čítanie blízke ľuďom akejkoľvek vekovej kategórie.

Zbierka 12 dramatických poviedok s prekvapivými pointami. Pavol Rankov v rozhovore pre Knižnú revue odpovedal na otázku: "Najnovšia zbierka V tesnej blízkosti sa mi javí ešte experimentálnejšia, ešte viac hravá ako predchádzajúce. Vnímate to tak aj vy, prípadne v čom je podľa vás iná ako tie predchádzajúce?" "Stále si myslím, že najviac experimentov bolo v prvej zbierke. Mal som tam napríklad poviedku bez slovies a poviedku s nedokončenými vetami. Táto tretia zbierka je skôr o hre, je v nej viac nadsázky a irónie. Ale problém je v tom, že časť slovenskej literárnej kritiky je zúfalo nehravá a navyše chorobne vzťahovačná. Do jednej z poviedok som napríklad vkladal také fiktívne pripomienky „akože“ od jazykovej korektorky. A dve recenzentky si to vyložili tak, že si vyrovnávam účty s literárnou kritikou, teda s nimi. Pritom toto je zjavná dezinterpretácia môjho literárneho textu, zameniť kritičku a redaktorku je lož. Redaktor a kritik majú v schéme literárnej komunikácie úplne odlišné postavenie a poslanie. Redaktor (jazykový redaktor) je tvorivý prvok a je funkčný pred vydaním diela, keďže text pomáha konštruovať. Kritik je len jeden z čitateľov, vytvára spätnú väzbu a text buď rekonštruuje, alebo deštruuje. Deštruuje ho napríklad lživou interpretáciou (o tom, že interpretácia môže byť aj neadekvátna, dobre píše Eco). Dokonca si myslím, že na Slovensku ani nemáme až tak veľa literárnych kritikov a kritičiek, ktorí či ktoré by boli zároveň jazykovými redaktormi či redaktorkami. Ale ešte dokončím na tému konkrétnej poviedky Psy. Je pravda, že v nej parodujem nejakú vymyslenú jazykovú redaktorku, ale urobil som to práve preto, že som mal šťastie na veľmi vnímavé a citlivé korektorky. Môj vydavateľ by potvrdil, že som veľmi disciplinovaný a akceptujem takmer všetky korektorské pripomienky. Napokon, slovenčina je ich džob, tak prečo sa nezveriť do rúk profesionálov. Vieru Prokešovú považujem za najlepšiu korektorku na Slovensku a som si istý, že poviedka Psy ju nijako neurazila, na rozdiel od už spomenutých zádrapčivých a precitlivených literárnych kritičiek."

Do zbierky My a oni / Oni a my je zaradených 15 poviedok. Ich ťažiskom je dôraz na vybudovanie silného príbehu, ktorý nepostráda prvky tajomstva a napätia, vyznačuje sa majstrovským prepracovaním detailov a prekvapivou, neraz až šokujúcou pointou. Spoločným menovateľom textov je však sviežosť, čítavosť a originalita. Autor sa pri svojej tvorbe necháva inšpirovať predovšetkým literárnou fantastikou, hororom a psychologickou prózou.Z rozhovoru Pavla Rankova pre denník Pravda (15.5.2001). Otázky kládla Sylvia Pálková:Sylvia Pálková: "Text Big Brother and The Holding Company, uverejnený v zborníku finalistov súťaže Poviedka 2001 je iný ako rovnomenný text zaradený do vašej pripravovanej druhej zbierky Oni a my / My a oni. Prečo?"Pavol Rankov: "V tejto súťaži som štyri roky neuspel. Napríklad po prvom ročníku som garanta súťaže poprosil, aby sa pozrel, kde som vlastne vypadol. Zistil, že som sa nedostal ani medzi najlepších 128 poviedok. Teraz som jeden z hotových textov upravil do čitateľsky rýchlo a ľahko konzumovateľnej podoby. Porotcovia denne musia mnoho čítať a asi im lezie na nervy, keď sú texty menej komunikatívne. Určite potrebujú, aby bol príbeh priamočiary. Chcel som dosiahnuť, aby po druhej vete pocítili zvedavosť, ako príbeh dopadne a prečítali si ho až do konca."Sylvia Pálková: "V poviedke ocenenej jednou zo štyroch hlavných prémií opisujete príbeh dievčatka, ktorého rodičia sa nevedia spamätať zo smrti svojho syna, vidia ho dokonca aj vo vnukovi. Na rozdiel od vašich ostatných textov je trochu viac reálna. Aj preto ste ju zaslali do súťaže?"Pavol Rankov: "Možno. Som si istý, že žiadnemu porotcovi nezišlo na um, že som to písal. Viem napríklad, že Vlado Balla čítal moju prvú knihu, ale som si istý, že ani jemu nezišlo na um, že by som to mohol písať ja. Mimochodom, keď už hovoríme o Ballovi, jeden rok vyhral s takou typickou ballovčinou, že to muselo byť každému jasné. To, samozrejme, nevadí, autor sa, nemusí ukrývať pred porotou. Ja som to však chcel urobiť."Sylvia Pálková: "Z vašich textov cítiť snahu viac či menej zábavným spôsobom pred niečím vystríhať čitateľov. Je tento zámer na začiatku písania?"Pavol Rankov: "Nie. Na začiatku je môj strach pred niečím. Nesnažím sa ani vystríhať čitateľa, ale robím to tak, že keď to napíšem, tak sa toho už o niečo menej bojím. Ako keby som to spoznal. Takže do poviedok dostávam svoje strachy a vystríham pred abstraktnými vecami. No nemyslím si, že by to niekomu pomohlo v konkrétnej životnej situácii."Sylvia Pálková: "Problémy v poviedkach nie sú až také abstraktné. Naopak, sú z bežného života, ale zabalili ste ich do iracionálneho prostredia a okolností. Do akej miery je pre vás dôležitý nápad a do akej miery spracovanie témy, teda remeslo?"Pavol Rankov: "Píšem veľmi málo. Nie preto, že na to nemám čas, ale preto, že musím mať najskôr silnú tému alebo námet. Moje poviedky musia obsahovať iracionálne prvky, pretože ak by ste z nich iracionálno vyškrtli, tak tam zostanú dve-tri vety úplne banálneho príbehu. Napríklad – muž sa nevie vyrovnať s tým, že sa s ním rozviedla žena."

Kniha Buchty švabachom, nominovaná na prestížnu literárnu cenu Anasoft litera 2012. je debutom, ktorým sa autorka snaží poviedku posunúť niekam inam. Do metropol, do eseje, do teórie.Zuska Kepplová (1982) je rodáčka z Bratislavy, kde absolvovala Dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Pokračuje na doktorandskom štúdiu Comparative Gender Studies v Budapešti. V Poviedke 2005 zvíťazila s Baladičkou o víkende.

Život. Realista ho vidí taký, aký je. Optimista dúfa, že ho vie zlepšiť. Pesimista neverí, že sa s ním dá niečo robiť. Nihilista si je istý, že sa s ním nedá nič robiť. Filozof sa ho pokúša vysvetliť. Anarchista nepotrebuje nikomu nič vysvetľovať. Fanatik verí, že smrťou v mene niečoho sa bude mať v inom živote určite lepšie, čím sa dostáva na úroveň optimistu. Jozef Kaščák do žiadnej z týchto kategórií nepatrí. Jeho blogy sú o veselej hlučnej samote v presýpacích hodinách našej civilizácie.Máte radi fejtóny, ktoré sú písané s nadhľadom, humorne, moderným jazykom a pritom nestrácajú ľahkosť bytia? V tom prípade sa vám kniha životných postrehov Jozefa Kaščáka bude páčiť...

Karola sa ako osemročná ocitla v novej rodine. Má nevlastného brata, mamu, otca aj deda. Brat Oskar je astrálny cestovateľ, otec Ján pripomína Gándhího a v susedstve žijú čudesní neoliberáli. Karolina najlepšia priateľka je Karolova mama a Karol je zas najlepší kamarát brata Oskara. To je ľahké, to pochopíte rýchlo. Zložité sú len úvahy o tom, či treba nastavovať druhú tvár. Vanda Rozenbergová napísala knihu, ktorá okamžite vtiahne do deja a bez varovania omráči úvodnou sekvenciou. Potom sa tempo spomalí a hrdinovia zvláčnejú. Nie však natoľko, aby sme sa nezamýšľali nad tým, čo sa ukrýva za veľkolepými fasádami a čo za hrdzavými plotmi. Karola si zo starého domova priniesla bolestivé zážitky, s ktorými je vyrovnaná – ale možno aj nie. Má tridsaťdva rokov a inštinkty, aké máme všetci. Po tragédiách, ktoré sa jej zdanlivo nedotknú, prechádza katarziou. A to očistenie nie je bez obetí. Naopak.

„Nateraz bližšie chceme sa zaoberať pamiatkou dňa 4. mája 1919. roku tragickou smrťou predčasne a neočakávane usmrteného generála Štefánika, aby nám stále bol pred očami ako muž veľkej viery, smelých činov; ako vedátor svetového mena a večne sa skvúci národný hrdina.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Romantická báseň, ktorá bola podnetom vlasteneckého nadšenia vrstovníkov Sama Chalupku, ale aj neskorších generácií. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Kde Slovenka, tam spev.“ Vyše 200 slovenských národných piesní literárneho historika a bibliografa Michala Chrásteka. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Chalupkova druhá hra s témou Kocúrkova. Zo všetkých kocúrkovských hier najužšie nadväzuje na „prvé“ Kocúrkovo najmä preto, že sa v nej jednak opäť dostávajú na scénu štyri známe postavy (Tesnošil s Tesnošilkou a ich deťmi Anička a Honzík), jednak autor pokračuje v pranierovaní pokrivených charakterov , tzv. „tesnošilstva“, základnej črty charakteristickej pre Kocúrkovčanov. Divadelná hra zo Zlatého fondu SME.

Príbeh Jozefa Gabčíka, Anny Malinovej a jej dcéry Alenky (1939) sa týka nás všetkých. Aj vďaka ich odhodlaniu a odvahe sa mohlo po druhej svetovej vojne Československo obnoviť v pôvodných hraniciach. O Jozefovi Gabčíkovi sa píše aj v učebniciach pre špeciálne jednotky. O Anne Malinovej nie. A pritom bola pre Gabčíka pred atentátom na Heydricha, ale aj po ňom, veľmi dôležitá. Neprávom sa na ňu zabudlo, lebo sa nezachoval výsluchový protokol z gestapa. Veronika Homolová Tóthová sa rozhodla pripomenúť tento príbeh aj kvôli Anninej dcére – Alene Voštovej. Prišla o mamu, keď mala tri roky, a dlho netušila, kto sú jej skutoční rodičia. Anna sa zapojila do odboja, čím vystavila svoju dcéru mnohým útrapám. Pani Alena sa však na ňu nehnevá: „Som na mamičku hrdá, bola to veľmi statočná žena.“

Samuel Beckett patrí k newyorskej smotánke. Úspešný mladý muž dobre vyzerá, je nadštadardne zabezpečený a chodí s krásnou ženou. Život na vysokej nohe má však aj temné stránky. Sam sa brodí bahnom výčitiek, obáv a neistôt. Každý nový deň a každá ďalšia spoločenská interakcia – či už s pacientmi, priateľkou, alebo známymi – sú preňho neznesiteľným utrpením. Okrem odvážnych dávok alkoholu si s experimentátorským nadšením mieša kokteily zo psychofarmák, ku ktorým má vzhľadom na svoju profesiu neobmedzený prístup. Slová ako láska či vernosť pozná iba z počutia. Čo ak je on, psychiater, najšialenejší zo všetkých? Zlom nastáva, keď sa zamiluje do manželky svojho klienta. Je to jeho prvá a možno aj posledná nádej na zmysluplný život... Príbeh svojského psychiatra prekypuje čiernym humorom, sarkazmom a výstižnými prirovnaniami. Neprikrášlený pohľad na našu modernú spoločnosť čitateľa nepochybne pobaví, no zároveň znepokojí.

Občas sa cítim ako starnúci Batman, ktorý už má najlepšie roky za sebou. Tohto Batmana trápi, ako vyzerá dnešné Slovensko, je naštvaný, ako upadlo milované Gotham City, ale už pre to nedokáže veľa urobiť. Šplhať sa po budovách a skákať zo strechy na strechu už preňho nie je, lebo prestal cvičiť a seklo ho v krížoch. Batmobil už dávno stojí v garáži s defektom a superzbrane... škoda hovoriť.Zhrdzaveli. A tak ten naštvaný Batman sedí doma a aby sa nezbláznil, aspoň píše.

V roku 1984 získal Peruánec Carlos štipendium na štúdium v ČSSR. Jeho mama s tým nesúhlasila, bála sa, čo sa mu v takej exotickej krajine môže stať, ale pustila ho. Carlos prišiel do Bratislavy a v jazykovej škole stretol celý svet. Na začiatku najmä pozoroval a písal domov o všetkom novom. V tejto knihe rozpráva, čo videl, čo cítil a ako žil, najprv v spoločnosti zahraničných študentov, neskôr na univerzite. Je to história Carlosovho dospievania, ale aj história premeny Slovenska v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch.

Číta: Marta Sládečková Celkový čas: 4 hodiny 51 minút Úspešný autobiografický román po nemecky píšucej autorky slovenského pôvodu Ireny Brežnej - v nemeckom origináli vyšla táto próza až po slovenskom vydaní a získala veľký ohlas v priestore nemeckého jazyka, ktorý sprevádzal aj záujem o jej preklad do viacerých jazykov. Prostredníctvom detskej hrdinky Jany, ktorej mama „zmizla" vo väzení, oživuje spoločenskú atmosféru rokov päťdesiatych, ale i fantazijný čas detstva plný veľkých pocitov a činov.Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru.„Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých. Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“Vydanie audioknihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.Nahrávka a mix BMT studio 2024 | autor: © Irena Brežná 2010 | interpret: Ⓟ Marta Sládečková 2024 | zvuk © Miroslav Králik 2024 | hudba © DeepHarmony 2024 | réžia © Barbora Kardošová 2024 | obálka © Jana Sapáková 2010 | grafická úprava © Ryc Trable 2024 | Vyrobila: WISTERIA BOOKS s.r.o. Bratislava .Ⓟ 2024 © 2024 | Vydanie prvé | Logo FPU

„Mladá kukučka obrátila hlavu. Zazrela starú. Niečo sa v nej ozvalo. Rada mala svojich pestúnov, ale čo ako pekne okolo nej spievali, ona im nerozumela. A teraz tu počuje hlas, ktorému tak jasne a dobre rozumie! Tak jasne! Veď je to sladký zvuk matkin…“ Rozprávka zo života vtákov.

Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. „Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých. Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“

Číta: Zuzana Fialová Celkový čas: 3 hodiny 17 minút Jedna z najvýraznejších slovenských próz 60-tych rokov.Na pozadí rušného života súdobej Bratislavy sa rozvíja milostný príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy. Andrej, doteraz vo vzťahu k ženám cynický a bezohľadný, sa po prvýkrát skutočne zamiluje. Novela začína smrťou, symbolickým koncom čohosi starého a začiatkom niečoho úplne nového. Tradičné sa stretáva s moderným, emocionálne s racionálnym. Autorka ako jedna z prvých namiešala do príbehu tému ženskej emancipácie a nadčasovú túžbu po slobodnej ľudskej existencii s takou dokonalou uveriteľnosťou, že sa celkom oprávnene jej text stal nielen predlohou k rovnomennému filmu Eduarda Grečnera, ale stále priťahuje nových milovníkov kvalitnej literatúry svojou neutíchajúcou životnou energiou.„Román Jarmily Blažkovej Nylonový mesiac bola kultová kniha ženskej časti mojej generácie. Mnohé sme sa s Vandou identifikovali.“- Božidara TurzonovováNahrávka a mix BMT studio 2024 | autorka © © Jaroslava Blažková (dedičia) / LITA, 2023 | interpretka Ⓟ Zuzana Fialová, 2024 | zvuk © Miroslav Králik, 2024 | hudba © SCOREWIZARDS 2024 | réžia © Barbora Kardošová, 2024 | obálka ©Ďuro Balogh, 2024 | grafická úprava © Ryc Trable, 2024 | foto © Martin Črep 2021 | Vyrobila WISTERIA BOOKS s.r.o. Bratislava Ⓟ 2024 © 2024 | Vydanie prvé | Vydanie audioknihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Kniha má podtitul: „Obrázok z posledných dňov pred svetovou válkou.“ Bola preložená do češtiny, nemčiny, poľštiny. Prvé vydanie má autorkino venovanie: „Československým ženám vo vlasti i za oceánom, zvlášte svojej drahej sestre Ľudmile, venuje z rodnej lásky Kristína Royová.“

Keď 15. apríla 1942 zomrel v Ženeve Robert Musil, len malý okruh jeho priateľov a súčasníkov vedel, koho stráca rakúska a nemecká literatúra. Patril medzi nich Thomas Mann, ktorý už dávnejšie predpovedal jeho dielu veľkú budúcnosť (bola to predpoveď mannovsky veľkorysá, pretože Musil nemal veľa pochopenia pre úsilia úspešnejšieho spisovateľa), Hermann Broch, ktorý autora monumentálneho románu Muž bez vlastností považoval za „absolútneho epika" aj Arnold Zweig, ktorý v ňom videl „kvintesenciu toho najlepšieho, čo rakúska literatúra má". Dnes jeho dielo vydávajú na celom svete a právom zaujal miesto medzi modernými klasikmi rakúskej, ale aj svetovej literatúry.Kniha Tri ženy je zbierka noviel, v ktorých sa autor sústreďuje na zobrazenie vzťahu muža a ženy, na ich vzájomný citový život i na individuálny prístup každého z partnerov. Hoci milenci prežívajú spoločné chvíle, sú si neprekonateľne cudzí a práve toto napätie využíva autor na psychologické priblíženie ich konania. Hrdinovia príbehov Roberta Musila podstupujú morálnu skúšku, ktorá hlboko zasiahne do ich životov.

Kapitoly zo slovenskej literatúry od klasika literárnej histórie, literárneho kritika a editora Jaroslava Vlčka.

Novela, ktorá prináša obraz ideálneho osvetového pracovníka, ktorý zanedbanú, alkoholizmom zamorenú dedinu prevychoval na šťastnú a kvitnúcu obec.

Pani Helène je mladá poľská maliarka, okolo ktorej sa zoskupujú slovenskí a nemeckí umelci vo Florencii. Po uvedení niekoľkých milých obrázkov zo života bohémskej spoločnosti sa autor zaoberá problémom samostatného postavenia ženy v umeleckých, ale vôbec i v spoločenských kruhoch. Mitrovský je spisovateľ a maliar, často nazývaný „posledným z rodu romantikov“, jeho knižná predloha sa dočkala aj filmového spracovania.

Víťaz dvanástej literárnej ceny Anasoft litera 2017! Som Paula je román zo súčasnosti, aký by sme v dnešnej literatúre ťažko hľadali. Popisuje rozklad nášho sveta, jeho prirodzených a životne dôležitých štruktúr, sebazáchovných mechanizmov, vzťahov a identifikácií, ľudského poriadku a zmysluplného bytia vo svete. Robí to prostredníctvom nenútených obrazov každodennosti. Je to aj rodinná dráma, neviditeľnými vláknami poprepájaná s celou spoločnosťou a samotným človekom. Chorobné symptómy doby popisuje Štefánik nemilosrdne presne. Ukazuje nám, kým sme, kým sme sa stali, kým sme sa nechceli stať, kým by sme sa mohli stať, kým sme boli a už nikdy nebudeme. Ukazuje nám, čo všetko sme stratili, o čo sme prišli a čo sa nám už nikdy nepodarí vrátiť späť. Štefánikov román je aj diagnózou, aj varovaním. Už samotná téma rodiny, ako sa jej Štefánik chopil, je netradičná. Nie sú tu nijaké klišé a staromódne pózy. Iba čistý, presvedčivý, nekompromisný realizmus. Štefánikove postrehy a pozorovania sú objavné a prekvapujúce, prináša román, na ktorý sa nezabúda a nezabudne, pretože sa v ňom snúbi talent s neobyčajnou invenciou a originalitou.

Literárny debut rodeného Bratislavčana, lekára Rudolfa Hrčku (1950). V živote každého človeka sa všetko stane prvý raz. Prvý strach, prvá radosť, prvý smútok, prvá láska... Málokto si to však vie zapamätať a najmä napísať tak zaujímavo a plasticky, aby zaujal aj nestranného čitateľa. Rudolfovi Hrčkovi sa to dokonale podarilo. Toto nie je len kniha rodinných spomienok. Ovanie vás z nej duch povojnovej Petržalky, tvrdosť bratislavských štricákov, bitky chlapčenských partií na Patrónke či sloboda rockovej Bratislavy. Zaspomínajte si spolu s autorom na osemnásť rokov slovenského života, ktorý ste možno rovnako alebo veľmi podobne prežili aj vy.

Rebelka Klára túži po jedinom: navždy odísť z nenávideného statku a od despotického otca, ktorý riadi životy iných tvrdou a nekompromisnou rukou. Klárin otec vyhral celý majetok v pokri a teraz sa tvári ako veľký statkár. A práve to Kláru najviac škrie! Preto proti nemu dennodenne bojuje vlastnými zbraňami: rebeluje, stavia sa mu na odpor a s radosťou necháva po dedine šíriť klebety o svojej ochote pustiť si pod sukňu nejedného z miestnych mládencov. Keby neboli na statku matka, ktorú Klára tak veľmi miluje, a jej láska, koniar Viktor, dávno je preč. Lenže osud je nevyspytateľný a cesta k slobode pre Kláru znova zahataná. Brat totiž nečakane ujde do Ameriky, matka príde o svoje nenarodené dieťa, čo ju psychicky zničí, a otec z celého nešťastia viní práve Kláru. Rozhodne jej nedovolí statok opustiť a ešte viac potupiť rodinu. Otcova zlosť, matkino šialenstvo, milencova zrada, prekliaty statok a napokon aj jej vlastné sladké tajomstvo, ktoré ju takmer pripraví o život... Čo všetko si pre Kláru osud ešte pripraví? Podarí sa jej napokon nájsť miesto, kde môže byť skutočne šťastná?

S podtitulom utopistický román. Rozpráva o civilizácii návštevníkov z vesmíru, pritom ale karikuje dobové pomery nášho sveta. "V Radvani bolo všetko na nohách, všetko utekalo za balónom k Banskej Bystrici. Balón klesal a klesal, bol vždy väčší a väčší, až mal také rozmery, že vznášajúc sa nad mestom, zakryl ho bezmála úplne, takže nastala tma. Nikto si nevedel vysvetliť, čo to má znamenať; ani banskobystrická inteligencia nemohla rozčúlenému ľudu poslúžiť svojimi vedomosťami. Poverčiví ľudia sa nazdali, že to znamená koniec sveta. Nastal krik a plač — všeobecný zmätok. Staré baby padli na kolená a prosili za odpustenie svojich hriechov…“

Vo svojej novej próze nás Pavel Vilikovský zasväcuje do ľúbostného príbehu mladého pracovníka reklamnej agentúry Ivana, až kým odrazu s prekvapením nezistíme, že je to vlastne postava z románu bezmenného slovenského spisovateľa. Ivan sa svojmu tvorcovi vymkne z rúk a proti jeho vôli začne viesť nezávislý život. Vilikovský ukazuje spisovateľa ako bežného občana, ktorý sa pohybuje vo svete všedných starostí, no zároveň ako autor žije vo vymyslenom svete a čoraz ťažšie sa mu darí tieto dva svety rozlíšiť. V oboch sa musí vyrovnávať s dotieravými pochybnosťami i trpkým poznaním. Pavel Vilikovský odhaľuje zákulisie tvorivého procesu a stavia pred seba i čitateľa otázky o rozličných polohách a podobách skutočnosti, ktoré si v zhone súčasného života na vlastnú škodu zabúdame položiť.

Kedysi aktívna Pavla sa pre zdravotné ťažkosti ocitla v spoločenskej izolácii. Aby si vyplnila čas a zmiernila svoju osamelosť, pozoruje z balkóna susedov. Z výrazov ich tvárí, útržkov rozhovorov a iných postrehov si vytvára predstavu o ich živote. So Slávkou a Vierou ju okrem spoločnej adresy nespája vôbec nič. Rovnako ako ona žijú v anonymite malej mestskej bytovky a za zamknutými dverami úzkostlivo skrývajú svoje trápenia a zlyhania, uväznené v bludných kruhoch trpkých spomienok. Túžia po obyčajnom ľudskom šťastí, no to sa ich príbytkom vytrvalo vyhýba. Keď sa už zdá, že pochovali aj nádej, ktorá vraj zomiera posledná, nastane nečakaný zvrat. Pavla sa zvláštnou zhodou okolností stane priamym svedkom rozuzlenia ľudských drám a odhalenia starých krívd a aj jej život nečakane naberie nový smer...

„Sú tajomstvá, ktoré môžeme spoznať, ak máme dostatočne slobodné srdce,“ vraví Miki, jedna z postáv Háberovho románu, svojmu bratrancovi. A nám zostáva iba dodať, že slobodné srdce a najmä myseľ musel mať predovšetkým autor, keď v zdanlivo prostom príbehu situovanom do prelomových rokov tesne pred tzv. Nežnou revolúciou a dlhé roky po nej zachytil najdôležitejšie, zväčša temné stránky prechodu od totalitného zriadenia k demokracii. Robí to však s takou ľahkosťou, že čitateľ ponorený do priam detektívneho príbehu troch kamarátov ani nevníma, o akých vážnych veciach Háber píše. A v tom je jeho majstrovstvo. Strhnúť čitateľa napínavým, miestami aj humorným dejom, a zároveň ho donútiť premýšľať. Kričiace kamene možno prečítať na jeden dych, ale k takejto knihe sa čitateľ rád vráti aj po rokoch.

Môžeš vystúpiť z vlastného života? Zanechať rodinu, syna, manželku? Vymazať svoju existenciu? Náš hrdina emigroval v nesprávnom čase, asi rok pred politickou cunami, pred pádom komunizmu. Zutekal pred všetkým, hlavne pred sebou. Nemohol tušiť, aké zmeny nastanú, že možno odchádza zbytočne. V nesprávnom čase, na nesprávne miesto. Ocitne sa takmer na dne, okúsi život v nočnom klube medzi podozrivými figúrami, stratenými existenciami. Obklopujú ho životní stroskotanci, závistlivci, striptízové tanečnice a dievčatá z ulice. A predsa si uchováva nádej, že sa z toho dostane. Vykročí z tieňa? Nájde cestu domov? Alebo ho prehltne amsterdamská noc?

Číta: Ady Hajdu Celkový čas: 4 hodiny 33 minút Bolo by to pekné povedať, že novela Pavla Vilikovského dáva odpovede na základné otázky života, ale nebola by to pravda. Hlavný hrdina a rozprávač príbehu sa len pokúša klásť tie odveké otázky trochu ináč, tak ako mu ich vnucujú na jazyk jeho vlastné zážitky a skúsenosti. No ako vieme, dobre položená otázka je už polovicou odpovede, a druhú polovicu si iste doplní sám učiteľ. Dozvie sa popritom všeličo o láske, lavínach, kožuchoch, duši, materských znamienkach, zen budhizme a na neposlednom miest aj o bilabiálnych konsonantoch v jazyku algonquinských Indiánov. Nie všetkému, čo rozprávač vraví, sa dá veriť, ale to nie je čudné, on si len píska na ceste tmavým lesom, aby si dodal odvahu. Iste ho poteší, ak ho čitateľ na kuse odprevadí a prípadne sa aj pridá svojím vlastným popiskovaním − vo dvojici sa ani ten najhustejší les už nezdá taký temný.Audioknihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.Nahrávka vznikla podľa knihy Pavel Vilikovský - "Letmý sneh" vydanej vo Vydavateľstve Slovart v roku 2014 / Číta: Ady Hajdu/ Réžia: Juraj Nvota / Zvuk: Martin Chrastina / Hudba: Martin Chrastina / Strih, Postprodukcia, Mastering: Martin Chrastina, 582./ Producent: ižďo peter iždinský / Adaptácia coveru obálky: Ján Kukučka / Audioknihu vydalo 582 v koprodukcii s Vydavateľstvom Slovart v roku 2022.

Peter Luha, člen prvej československej himalájskej expedície, sa po páde do trhliny stane nezvestným, ale nie mŕtvym. Zabudne, kým bol, v novom živote sa však nestratí. Následky úrazu spôsobia, že jeho myseľ nadobudne nezvyčajnú schopnosť. Zároveň záhadne dokáže pomáhať zvieratám, čo ho neraz vytrhne z najhoršieho. Na svojej púti na spôsob Forresta Gumpa zasahuje do dejín. Pomôže dolapiť palestínskych únoscov na olympiáde v Mníchove, Indiu zbaví epidémie cholery a Rubikovi naznačí, že by mal radšej myslieť na kocku ako brigádovať na letisku. V tomto príbehu sa neuveriteľné stáva skutkom. Neznámy Slovák hýbe svetom.

Prejdime sa spolu s Ferdinandom Dúbravským Skalicou, Stupavou a ďalšími mestečkami a dedinami západného Slovenska a zoznámme sa s povesťami a povedačkami, ktoré o nich kolujú od dávnych čias.

Jána Francisciho tentokrát predstavujeme ako prekladateľa. Poslovenčil veselohru H. Börnsteina Oklamaní klamári. „Budeže to kapitálny žart!“

„Už ako malý chlapec mal som akési vrodené vlohy sporiť s rozumom. Nerád som sa primnoho učil. Načo prepínať svoj mozog hneď v prvých triedach, keď nám profesori v tej najvyššej aj tak všetku múdrosť rozložia? Že je napínanie mozgu škodlivé, presvedčil som sa zavčasu sám na sebe. Keď som sa bifľoval školskú úlohu, rozbolela ma od toho neraz hlava. Učiteľ si myslel, že som lenivý a hlúpy. Ten zabednený hlupák nemal ani tušenia o tom, že ja to robím dľa vyšších zásad. Chcel som zašanovať svoju hlavu, aby som mohol vykonať ľudstvu svojím čarom veľké služby…"