Spoločenské vedy

Cesta k lepšej budúcnosti. Ocitli sme sa v kríze a aby sme z tejto krízy vyšli lepší, musíme jasne vnímať, dobre si vybrať a správne konať. Poďme sa porozprávať ako.Odvážme sa snívať. Musíme prispôsobiť ekonomiku tak, aby každý človek mal možnosť žiť dôstojne a aby zároveň chránila a obnovovala prírodný svet.Aký je najväčší prínos osobného covidu? Možno trpezlivosť, okorenená zdravým zmyslom pre humor, ktorý nám umožní vydržať a vytvoriť priestor na uskutočnenie zmien. Keď hovorím o zmene, myslím tým, že ľudia, ktorí teraz stoja na okraji spoločnosti, sa stanú protagonistami spoločenských zmien.Nevlastníme pravdu, skôr pravda vlastní nás, stále nás priťahuje cez krásu a dobro. Hriech je odmietanie hraníc, ktoré vyžaduje láska. Naša najväčšia sila nespočíva v úcte, ktorú k nám ostatní prechovávajú, ale v službe, ktorú môžeme ponúknuť iným.

Formácia bohoslovcov v Prešovskom biskupstve v rokoch 1818-1968. Publikácia je rozdelená do štyroch samostatných podkapitol, ktoré predstavujú formáciu gréckokatolíckych bohoslovcov, ktorí sa pred svätením za kňazov mohli oženiť. Kniha opisuje teologické štúdia bohoslovcov v Užhorode, Budapešti, Ostrihome, Trnave. Ostatné stránky knihy sa už venujú založeniu kňazského seminára v Prešove (rok 1880). Predstavujú jej profesorov a odborných učiteľov. Čitateľ sa v knihe dozvie o živote bohoslovcov počas vojen, ako trávili voľný čas, odkiaľ prichádzali študovať, kedy a prečo nemohli dokončiť teologické štúdium.

Devätnásť známych a aj v dnešnej dobe relevantných esejí C. S. Lewis nebol len známy spisovateľ a majster písaného slova, ale aj obdarovaný prednášateľ a komunikátor. Počas svojho tvorivého života napísal množstvo esejí, článkov a prednášok, ktoré po jeho smrti vychádzali v rôznych zbierkach a vydaniach, najmä vďaka poctivej edičnej práci Waltera Hoopera - osobného sekretára a správcu Lewisovej literárnej pozostalosti.Kniha "Bremeno slávy a iné eseje" je prvé slovenské vydanie takejto zbierky a obsahuje devätnásť najznámejších esejistických textov C. S. Lewisa: Bulverizmus alebo „Ako (ne)myslíme v dvadsiatom storočí“Účinnosť modlitbySlony a peľ papradíBoh na lavici obžalovaných„Odporná červená vodička“Teória humánneho trestuUžší kruhJe teológia poéziou?Všetko sa začalo obrazom...ZázrakyMýtus sa stal skutočnosťouO čítaní starých kníhNaša viera a mimozemské civilizácieNáboženstvo: realita alebo náhrada?Krutodlakov prípitokPrerieknutiePokusy na živých tvorochPrečo nie som pacifistaBremeno slávy

Spis Problém vcítenia tvorí časť doktorskej práce nemeckej filozofky a rehoľníčky Edity Steinovej (1891 - 1942), ktorú v roku 1916 obhájila u Edmunda Husserla vo Freiburgu. Skúma v nej problematiku, ktorá bola v tom čase predmetom vedecko-filozofického záujmu a istým spôsobom sa snaží doplniť riešenia, ktoré podľa nej Husserl a iní nepreskúmali dostatočne hlboko. Je to výklad skúsenosti s iným človekom a jeho prežívaním, vcítenia sa do inej osoby, jeho podstaty a mechanizmov. Rozvíja pritom filozofické skúmanie konštitúcie psychického indivídua a ukazuje sa ako schopná samostatná mysliteľka. Načrtáva otázky, ktoré neskôr hlbšie skúmala v ďalších prácach a textoch. Na základe fenomenologickej filozofie a jej chápania konštitúcie tela a duševna psychofyzického indivídua podáva vlastný výklad aktu vcítenia, skúma podstatu skúsenosti s inými ľuďmi a ich prežívaním vrátane uchopenia cudzieho tela cez výrazové fenomény. Polemizuje pritom s inými teóriami myslenia a odhaľuje ich slabé stránky. Jej analýzy patria k cennému príspevku k fenomenologickému skúmaniu prvých desaťročí 20. storočia.

Jeden z najzásadnejších spisov nemeckej filozofky a rehoľníčky Edity Steinovej (1891 – 1942). Filozofické základy psychológie a duchovných vied tvoria dve štúdie: Psychická kauzalita (1918) a Indivíduum a spoločenstvo (1919). Pôvodne boli zamýšľané ako habilitačná práca a v roku 1922 publikované v Husserlovej Ročenke pre filozofiu a fenomenologický výskum. Autorka v nich pokračuje v skúmaní problémov načrtnutých vo svojej doktorskej práci. V prvej štúdii sa prostredníctvom fenomenologických prístupov venuje analýze osoby, jej štruktúry a fungovania, aby sa pokúsila o vlastné teoretické zdôvodnenie nového chápania psychológie a systematizáciu duchovných vied. V druhej sa venuje vzťahu indivídua a spoločenstva na základe chápania vzťahu tela, duše a ducha. Skúma význam nadindividuálnych vzťahov, sociálneho konania, intersubjektivity, slobody indivídua vo vzťahu k spoločenstvu a mechanizmov, ktoré v tomto vzťahu fungujú. Spolu s niekoľkými ďalšími textami však zároveň predstavujú záver jednej etapy jej fenomenologických skúmaní a postupný prechod k spájaniu husserlovskej fenomenológie s filozofiu Tomáša Akvinského a kresťanským chápaním sveta i človeka.

Pomoc, podpora a sprevádzanie. Typickou črtou súčasnej spoločnosti je rýchle zväčšovanie priepasti medzi bohatými a chudobnými. Rodiny v stave hmotnej či sociálnej núdze zväčša prežívajú pocit straty zmyslu života a jednotliví členovia týchto rodín strácajú pocit vlastnej hodnoty.Soňa Vancáková, autorka publikácie Keď rodina trpí, vychádza z vlastných skúseností s rodinami v núdzi. V knihe sa dotýka problému chudoby a sociálneho vylúčenia. Cieľom jej vedeckej monografie, ktorá pozostáva zo siedmich kapitol, je identifikovať ťažkú situáciu rodín, ktoré žijú v krízových životných podmienkach a spracovanie jednotlivých znakov, ktoré ju identifikujú.

Trebišovský kláštor bol založený v roku 1502 palatínom Imrichom Perényim, ako jeden z mnohých pavlínskych kláštorov v Uhorsku. Jeho trvanie ukončila reformácia, ktorej stúpencom sa stal syn zakladateľa kláštora Peter Perényi v roku 1530. Správy hovoria až o jeho zbúraní a ruinách. Farnosť zaujali kalvínski kazatelia na dlhé obdobie, keď vlastne existovali až dve protestantské farnosti do roku 1630.Pavlíni sa vracajú v roku 1650, lebo mesto a región má nedostatok kňazov a rekatolizácia si vyžiada jeho obnovu. Páter Augustín Benkovič, OSPPE s dvoma bratmi sa usiluje o jeho znovu vystavenie. Ku kláštornému kostolu pribudujú okolo roku 1661 aj hranolovú vežu. Ich misionársky zápal sa prejavuje aj v regióne, kde postupne získavajú naspäť stratené katolícke farnosti a obnovuje sa v nich katolícka viera. Rekatolizácia si vyžiada množstvo námahy aj obetí. Niektorí bratia prinášajú najvyššiu obetu života v dôsledku prenasledovania zo strany inovercov a iní v dôsledku epidémie.V trebišovskom kláštore identifikujeme 36 rehoľníkov, 14 priorov kláštora, 9 kazateľov, 11 kňazských rehoľných osobností, 6 literárne činných spisovateľov a prekladateľov, 3 profesorov na rehoľných gymnáziách, ktorí predtým alebo potom pôsobili v trebišovskom kláštore. Ich vplyv bol veľmi priaznivý na obyvateľov mesta a duchovný stav farského spoločenstva. Prior sa stáva zároveň aj jej farárom. V pastorácii mu pomáhajú kazatelia i poverení rehoľní kňazi.

Ročenka pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy. ŠTÚDIAMiroslava Trogová • Sedem slobodných umenív diele Aurélia Augustina a BoéthiaPavel Prihatný • Vavrinec z Brindisi a Máriin Magnificat.Láska sa rodí z poznania dobraFrederic Raurell • Objavenie vteleného slovaprostredníctvom kritickej exegézyWillibrord-Christian van Dijk • Vúle Boží ve františkánské spiritualité Erika Brtáňová • Umelecká hodnota pohrebnej reči Serafína Piščeka Ladislav Tkáčik • Poznámky k fenomenológii samoty FONTESBoéthius • De institutione musica 1,1-14 Boéthius • Institutio arithmetica I-VVARIAVojtech Rudolf Rajner. K 20. výročiu úmrtia

Príbehy, ktoré píše život a riešia odborníci. Vieme, že kríza môže prísť. Niekedy si myslíme, že nás sa nedotkne, že sa jej úspešne vyhneme. Ona ale príde. V akej sile? Ako hlboko zasiahne naše rodiny, povolanie, krajinu? Zvládneme ju riešiť sami alebo budeme potrebovať pomoc iných? A ako zmení naše životy, fungovanie či celú budúcnosť?Cieľom tejto monografie je dotknúť sa rôznych oblastí života ľudí a poukázať na riešenie kríz. Autori jednotlivých kapitol sú odborníci, ktorí sa v praxi venujú konkrétnym cieľovým skupinám. V jednotlivých kapitolách ponúkajú čitateľovi pohľad na človeka prežívajúceho krízu v rôznych kontextoch (v rodinných a medziľudských vzťahoch, v zdravotnom stave...).

Zdravá rodina je najlepšou prevenciou pred patologickými javmi, pretože je pre všetkých svojich členov miestom bezpečia. V súčasnej dobe je rodina ohrozená zvonku aj zvnútra a počet dysfunkčných a patologických rodín rastie. Z toho dôvodu je potrebné venovať rodine veľkú pozornosť a ponúknuť jej oporu, formáciu aj sprevádzanie v časoch životných kríz.Prvá kapitola poskytuje náhľad do skúmanej problematiky. Opisuje nadnárodné a národné dokumenty, ktorých cieľom je ochrana rodiny. Venuje sa taktiež normatívnej základni právnych vzťahov rodiny. Kapitola Sociálna patológia rodiny upriamuje pozornosť na domáce násilie, chudobu a rozpad rodín. Zároveň ponúka pohľad na sanáciu rodín a prevenciu sociálno-patologických javov v rodinách. Tretia kapitola poukazuje na niektoré aktivity a prorodinné programy, ktoré sprostredkúva rodinám Cirkev v rámci jednotlivých združení a hnutí. Nevyhýba sa ani pomenovaniu silných a slabých stránok Cirkvi v starostlivosti o rodiny. Posledná kapitola je venovaná empirickej časti.Kniha je určená najmä sociálnym pracovníkom, sociálnym pedagógom, pedagógom z náuky o rodine, študentom príslušných odborov VŠ, pracovníkom pomáhajúcich profesií v oblasti práce s rodinou, ako aj kňazom v pastorácii s rodinou.Mgr. Soňa Vancáková, PhD. je zakladateľkou a riaditeľkou občianskeho združenia Maják nádeje v Košiciach, ktoré sa venuje rodinám v hmotnej a sociálnej núdzi.

Zapálený zberateľ a milovník umenia i histórie Tibor Verzál sa podujal prezentovať vo výpravnej publikácii historické pohľadnice slovenských kostolov. Dovedna ich je 450. Okrem dôkladného zberateľského výskumu je kniha hodnotná svojím vkusným grafickým spracovaním a členením podľa jednotlivých biskupstiev. V rámci biskupstiev sú kostoly zoradené podľa obcí abecedne, pričom popredné miesto má vždy katedrála a významné pútnické miesto v diecéze. Pri každom kostole nájde čitateľ jeho titul – patrocínium, čiže informáciu, komu je zasvätený. Okrem toho autor doplnil údaj o čase výstavby a architektonickom štýle, ktorý chrám najviac charakterizuje. Zaujímavosťou sú aj nádherné pohľadnice s fotografiami významných barokových pamiatok – mariánskych a trojičných stĺpov s ich umeleckohistorickou charakteristikou. Všetky texty k pohľadniciam sú uvedené štvorjazyčne, čiže po slovensky, maďarsky, nemecky a anglicky.

Vyučovanie filozofie na evanjelikálnych teologických školách je často považované za akúsi nepríjemnú, hoci nevyhnutnú príťaž pre študenta, ktorý už má aj tak "dosť povinností". Ako vyučujúci filozofie pre teológov som sa preto pokúsil pripraviť príťažlivé, zaujímavé a zároveň teologicky zdôvodnené štúdium, ktoré by nebolo príveskom na konci teologických štúdií, ale prípravou na stretávanie s najrôznejšími myšlienkovými smermi, ktoré sa v teológii objavujú.Tento prístup je špecifický v tom, že vyučovanie prebieha prostredníctvom riadenej diskusie. Študent môže "zažiť", že pohľady filozofov je možné pochopiť, zastávať, alebo proti nim hľadať argumenty. Filozofia, hoci je náročnou mentálnou disciplínou, je zároveň súčasťou každodenného myslenia. Druhá časť tejto práce bola už prv implementovaná do vyučovacieho procesu a z evalvácie študentov vyplynulo, že väčšina z nich zmenila svoj postoj k štúdiu filozofie z negatívneho na pozitívny. Prof. ThDr. Pavol Hanes, PhD. je profesorom teológie so zameraním na Starú zmluvu, pôvodné jazyka, filozofiu a presahy teológie do sociálnych vied. Pracoval ako baptistický kazateľ, uplynulých takmer 30 rokov vyučuje evanjelikálnu teológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Prijmite pozvanie nahliadnuť do útrob trebišovského gréckokatolíckeho chrámu optikou majstrovských fotografií a sprievodného textu tejto publikácie. Aby sme uprostred pluralitného a globalizovaného sveta pamätali na duchovné dedičstvo našich otcov a dedov, treba oceniť zámer autora sprístupniť nepoznanú krásu tohto chrámu širšej verejnosti. Veď v rýchlom tempe života sme dnes už pozbavení schopnosti obdivovať pravú krásu, ako odlesk pokornej, pracovitej a modliacej sa duše umelca. Krása je viac ako súzvuk farieb alebo tónov. Ona je vlastnou sestrou dobra a pravdy, teda atribútov samého Boha. Objekt chrámu v sebe skrýva okrem sakrálneho umenia predovšetkým duchovný rozmer. Preto nestačí chrám len obdivovať, ale je potrebné ho aj navštevovať a v jeho atmosfére harmonizovať svoje vnútro. Každý človek je v chráme vítaný, či už príde ako turista, alebo ako veriaci, len ak príde s dobrou vôľou a správnou túžbou.

Róbert Sarka od roku 2003 pôsobí ako pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Zaoberá sa fundamentálnou teológiou predovšetkým z pohľadu dialógu s vedou, kultúrou a inými náboženstvami. Zameriava sa na publikácie určené pre katechétov.

Jezuitský páter Leopold Slaninka, prvý slovenský absolvent Inštitútu psychológie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, vo svojej knihe Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života vychádza z potvrdenej tézy, že črty osobnosti človeka sa formujú už v ranom detstve, v zmysle príslovia: „Povedz mi, ako ťa vychovávali, a ja ti poviem, kto si.“ Základy tejto teórie položili osobnosti psychoanalytickej vedy 20. storočia Sigmund Freud, Erik Erikson a Otto Kernberg. Autor odvážne prešiel od citového vývinu človeka až za hranice exaktnej psychológie. Obohatil ju o rozmer náboženského vývinu dieťaťa, najmä v jeho interakcii s rodičmi, čo ho neskôr uschopňuje utvárať osobný vzťah s Bohom. Odkrýva témy, ako sú: základná dôvera, zdravé sebavedomie, pocity hanby a viny či strachu z Boha alebo z trestu za hriech, a zároveň sa zamýšľa nad špecifickou úlohou matky a otca vo výchove. Ďalej sa zamýšľa nad tým, ako súvisia jednotlivé povahové črty a štruktúra osobnosti s vývinom v ranom detstve. Publikácia je vhodná najmä pre rodičov, ktorí na základe nových poznatkov hlbšie porozumejú vývinu vlastného dieťaťa a tak sa môže stať pomôckou pri jeho výchove. Inšpirujúcou však môže byť aj pre kresťanských psychológov, pedagógov, kňazov a všetkých, ktorí sa usilujú o hlbšie sebapoznanie, vnútornú rovnováhu, a o kultiváciu psychologických a zároveň duchovných aspektov ľudskej osobnosti.

Edita Steinová – Terézia Benedikta z Kríža (1891 – 1942) – bola nemecko-židovská katolícka filozofka, mystička, mučeníčka. V roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. Ako žene jej neumožnili habilitovať sa u Husserla ani na iných univerzitách vo vtedajšom Nemecku. Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. V roku 1922 bola pokrstená a o jedenásť rokov vstúpila do karmelitánskeho kláštora. V roku 1932 začala prednášať na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela miesto opustiť. Dňa 2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde zahynuli v plynovej komore – pravdepodobne 9. augusta 1942. Edita Steinová sa stala prvou kanonizovanou ženou židovského pôvodu. Pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy. Jej osud, ale aj rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu patria k základným pilierom európskeho duchovného vedomia.Čím je človek a aké sú štruktúry jeho bytia od biologických po duchovné? Ako poznať a pochopiť jeho individualitu a postavenie vo svete? Aký je jeho vzťah k transcendentnému bytiu? Na tieto otázky sa Edita Steinová snaží nájsť odpoveď v prednáškach na tému stavby ľudskej osoby z rokov 1932 a 1933. V tejto práci spája fenomenologické prístupy so scholasticko-tomistickou koncepciou človeka najmä u Tomáša Akvinského. Autorka skúma človeka na stupňoch jeho bytia ako fyzické telo, živú bytosť, bytosť s dušou a obdarenú duchom. Chápanie človeka ako slobodnej, duchovnej bytosti, mikrokozmu otvoreného dovnútra a navonok, schopnej zodpovedného života a hľadača Boha, rozvíja v hlbokých analýzach jeho vnútra, duševného života a formovania individuality ako sociálnej a kultúrnej bytosti. Svoje úvahy orientuje smerom k filozofii výchovy v duchu kresťanskej metafyziky.Doslov: sr. Dominika Alžbeta Dufferová.

Otázky sexuálního zneužívání v katolické církvi. Sexuální skandály otřásly v poslední době katolickou církví zejména v USA, Irsku a v německy mluvících zemích. Oběti sexuálních zločinů, které se odehrály před několika desítkami let, se dnes hlásí o slovo a na světlo dne se dostávají zranění, o nichž se dlouho mlčelo. Pod drobnohledem veřejnosti se ocitly výchovné instituce katolické církve.Autor se pokouší podat přesně rozlišujícím jazykem především psychologický obraz příčin zranění, která mnohdy vyrůstají z dobře míněných pokusů o pomoc a empatii. Kromě mnoha kazuistik (celibát, homosexualita, pedofilie, efébofilie) nastiňuje také možné cesty k prevenci sexuálních přečinů a především k uzdravení. Naznačuje také, jaká cesta vede k vyvážené a zdravé sexualitě Bohu zasvěcených osob, ale také vychovatelů a pomáhajících profesí. Kniha není pokusem o obžalobu církve, ale o porozumění složitému předivu vztahů, které se právě ve spirituálním prostředí mohou proměnit v mocenský nástroj vychovatele-pastýře k vychovávanému-dítěti. Wunibald Müller je teolog, psycholog a zkušený psychoterapeut, spolu s Anselmem Grünem vede dům pro duchovní obnovy v benediktinském opatství Münsterschwarzach v Německu. Je autorem řady knih, v Portálu vychází také Zamilovanost (2011).

Z obsahu:Andrej Botek · Primárna dispozícia bratislavského kláštora kapucínov do 30-tych rokov 18. storočiaKristína Pavlovičová · Gavlovičov písací stôl ako kazateľnicaYves Congar · Svätý František alebo absolútnosť evanjelia v kresťanstveLadislav Tkáčik · „Kto nájde svoj život, stratí ho...“ Náčrt fenomenológie povolania k zasväteniuErika Juríková · Marta Dobrotková · Historia domus ako prameň. Na príklade kroniky pezinského kapucínskeho kláštoraĽubica Ilievová · Erika Juríková · Pôsobenie Milosrdných sestier Svätého kríža v chirurgickej operačnej sále Trnavskej nemocnice v kontexte dejín ošetrovateľstvaViliam Ockham · Princíp biblie alebo o tom, či sú čnosti poprepájané?Fundačná listina pezinského kapucínskeho kláštora od Juraja Selepčéniho, ostrihomského arcibiskupa, z roku 1674.

Jezuitská kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, Piešťany 2016. Projekt Umenie Ducha prebieha v predsieni jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v Piešťanoch od roku 2011. Dlhodobo vytára priestor pre dialóg sakrálneho prostredia a umeleckých diel, ktoré reflektujú témy kresťanstva. Nadväzuje na katalóg Umenie Ducha.Návrat súčasného umenia do chrámu, ktorý mapoval prvých päť rokov projektu. Počas roka 2016 sa zameral na Rok milosrdenstva, ktorý vyhlásil pápež František. Tematicky do neho prispelo 11 umelcov, ktorí nám približujú rozmanité podoby Božieho milosrdenstva, do ktorého sme pozvaní vstúpiť aj my.

"Ukázalo sa, že naše prvé voľby boli hlbokou duchovnou udalosťou, vrcholnou náboženskou skúsenosťou, skúsenosťou premenenia. Vybojovali sme veľkolepé víťazstvo nad nespravodlivosťou, útlakom a zlom. Boli sme tam — ľudia, ktorí ako predmet verejnej politiky boli zámerne jeden od druhého odtrhnutí — a vyhlasovali sme, že ľudské spoločenstvo, priateľstvo, smiech, radosť, láskavosť boli pre nás ako pre jeden národ nemožné. Sme tu, pochádzame z rôznych kmeňov a hovoríme rôznymi jazykmi. Sme z odlišných kultúr a vyznávame absolútne neuveriteľné náboženstvá, ale stávame sa jedným národom. Uveril by niekto niekedy, že je to možné? Len v roku 1989 sa polícia vyhrážala, že použije ostré náboje, aby rozohnala ľudí, ktorí protestovali proti pobrežnému apartheidu. V roku 1989 boli pripravení zabíjať, aby udržali apartheid a pláže len pre belochov. A o pár rokov neskôr bol z nás národ, ktorý si zvolil za prezidenta Nelsona Mandelu. Tento muž, ktorý sa dvadsaťsedem rokov trápil vo väzení a ktorého hanobili ako teroristu, sa nakoniec stal jedným z morálnych vodcov sveta." (Desmond Tutu)"Boh vás miluje takých, akí ste Drahé Božie dieťa, v našom svete je často ťažké nezabúdať na to, že Boh nás miluje presne takých, akí sme. Boh nás nemiluje preto, lebo sme dobrí. Nie, Boh nás miluje, a bodka. Boh nás nemiluje preto, že sme milí. Nie, sme milí práve preto, lebo Boh nás miluje. Je úžasné, keď pochopíte, že ste prijatí takí, akí ste, bez ohľadu na akékoľvek úspechy. Je to také oslobodzujúce. Príliš často to pociťujeme tak, že Božia láska k nám je podmienečná, tak ako naša láska k ostatným. Radšej akoby sme mali prijať Božiu predstavu o nás, vytvorili sme si svoju predstavu o Bohu. Zatienili sme Božiu lásku a svoje životy sme zmenili na nekonečnú snahu o dokázanie vlastnej dôležitosti. Naša kultúra je kultúrou úspechu a tento postoj prenášame i do nášho vzťahu s Bohom. Pracujeme až do vyčerpania a snažíme sa urobiť dojem na každého vrátane Boha. Snažíme sa získať si Boží súhlas a prijatie. Nedokážeme uveriť, že náš vzťah s Bohom a postavenie pred ním nemajú nič spoločné s našou výkonnosťou a prácou. Ktosi povedal: „Nejestvuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby vás Boh viac miloval. " Čo je však ešte úžasnejšie, nejestvuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby vás Boh miloval menej — absolútne nič, pretože Boh vás už miluje a bude vás milovať navždy. Raz na začiatku šesťdesiatych rokov som šiel na záhradnú slávnosť v Anglicku. Neviem prečo, ale mali sme si zaplatiť za čaj, ktorý sme pili. Ponúkol som sa, že zaplatím aj za známeho, ktorého som tam stretol. Mohol povedať: „Nie, ďakujem" a ja by som to pochopil. Ale skoro som odpadol, keď mi odpovedal: „Nie, nenechám sa vydržiavať. " Dobre teda, už nikdy viac. Akoby sme neboli všetci vydržiavaní. Nielen tými všetkými, ktorých láskavosť a dary nám umožnili stať sa tým, čím sme, ale tiež milosťou a darmi, ktoré nám dal Boh." (Desmond Tutu)

Další díl Teologické sumy (ST I-II, q. 1-5) se zabývá posledním cílem člověka, který je zároveň principem lidského jednání, alespoň toho mravně dobrého. Tomáš souhlasí s Aristotelem, když říká, že posledním cílem člověka je blaženost. Její křesťanské vymezení se však od čistě filosofického podstatně liší. Překlad a úvodní studie: Tomáš Machula.

Skúsenosť a odkaz tajnej kňazskej formácie na Slovensku v rokoch 1969 - 1989. Monografia Fortes in fide - Skúsenosť a odkaz tajnej kňazskej formácie na Slovensku v rokoch 1969 - 1989 prináša výsledky prieskumu, konaného v rokoch 2010 - 2012 s 34 účastníkmi 11 formačných zoskupení. Formou uzavretých i otvorených otázok sumarizuje a hodnotí túto skúsenosť, ktorú dáva do kontextu s Magistériom i knižnou tvorbou na jednotlivé oblasti formácie, ktorá v danom období vznikla na Slovensku.Prvá kapitola prináša širší i užší historický rámec prenasledovania Katolíckej cirkvi na Slovensku, kde osobitným prínosom je hodnotenie jednotlivých aspektov prenasledovania zo zorného uhla spirituality.Druhá kapitola sumarizuje tajnú formáciu v jednotlivých formačných skupinách (9 reholí, 2 inštitúty). Pre dalšie štúdium problematiky i dejiny tejto kapitoly života Cirkvi na Slovensku sú osobitným prínosom tematicky spracované výpovede priamych svedkov formácie.Práca predstavuje prvé ucelené spracovanie danej témy, čo nesie v sebe jej aktuálnosť, pochopiteľné limity i otvorenosť pre jej následné tvorivé i kritické spracovanie. ThLic. Marián Gavenda, PhD. (Trenčín, 1963) v časoch totality absolvoval časť tajnej formácie, v roku 1988 emigroval do Talianska, kde absolvoval I. cyklus filozofie a teológie na Lateránskej univerzite a špecializáciu na Inštitúte spirituality Gregoriánskej univerzity (ThLic.) V rokoch 1986 - 2001 pôsobil ako odborný asistent na Katedre dogmatiky CMBF UK v Bratislave, od roku 2006 prednáša na Katedre žurnalistiky KU v Ružomberku. Tu v roku 2012 obhájil dizertačnú prácu „Spiritualita médií v živote a tvorbe Juraja Tôrôka“ (PhD.) a v roku 2013 na CMBF UK prácu „Tajná kňazská formácia na Slovensku v rokoch 1969 - 1989“.

Návrat súčasného umenia do chrámu. Projekt Umenie ducha - Návrat súčasného umenia do chrámu vytvára priestor pre diela, ktoré reflektujú témy kresťanstva. Päťdesiat diel, ktoré boli počas piatich rokov vystavené v medzipriestore pred vstupom do jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v centre Piešťan, vytvorili súčasní renomovaní umelci v rôznych časoch a médiách, ako súčasť voľnej tvorby.Ponúkajú nám možnosť tvorivo vstúpiť do hĺbky stále aktuálnych posolstiev kresťanstva z pohľadu človeka 21. storočia.

O co v křesťanství jde. Svoboda je jedním ze zásadních pojmů křesťanské víry. Je též hodnotou, ke které je současná společnost obzvlášť vnímavá. Může proto představovat důležitou platformu pro dialog mezi křesťanskou zvěstí a současnou kulturou, která se ke křesťanství záměrně nehlásí. Svoboda je však zároveň i velmi pregnantním pojmem, který je vystaven různým interpretačním rizikům podle toho, na který její aspekt je právě položen větší důraz. I v samotném křesťanském kontextu jsme svědky toho, jak zaznívá zvěst, že Kristus nás osvobodil z područí zla a nabízí nám pravou svobodu, a současně i obavy z toho, že by se svoboda mohla zvrhnout v neomezenou svévoli a nevázanost.

Pavlova reč v Miléte (Sk 20,18-36). Najznámejší slovenský biblista, autor mnohých publikácií tu podáva rozbor Pavlovej reči k starším z Efezu, ktorým odovzdáva svoj pastoračný odkaz: o modlitbe, o službe ohlasovania evanjelia, o svätosti, o moci Slova, o službe slabým..

O pravom zmysle umenia. Píšuc o pravom zmysle v umení Sallis prejavuje veľkú úctu k samotnému dielu: umelecké dielo nezastiera, ako to zvyknú robiť filozofi, ale upozorňuje na jeho povrch, na jeho farebnosť, na „farbu tela”, na jeho znelosť.Človek od čítania tejto knihy odchádza s prehĺbeným pocitom skutočnej záhadnosti umenia a plnším porozumením, prečo sa tu odhaľuje niečo významné, niečo, čo nemožno preložiť do pojmového jazyka. Sallis sleduje zmysel, ktorý nám umenie sprístupňuje, s veľkou dôslednosťou a neobyčajnou jemnosťou v celej jeho osobitosti. Reč je jasná, text nesie tie najlepšie znaky Sallisovho štýlu a argumentácia je presvedčivá. Sallis podáva svedectvo o tom, čo máme tendenciu príliš rýchlo opúšťať; jeho schopnosť zotrvať v priestore vnímaného robí z čítania tejto knihy skutočný pôžitok.- Prof. Dennis J. Schmidt, Pennsylvania State University

Storočnica saleziánov na Slovensku. Saleziáni oslavujú významné jubileum, na Slovensku pôsobia už sto rokov. Je to vhodný čas ohliadnuť sa za tými, ktorí tvarovali saleziánske dielo do dnešnej podoby. Zároveň je to aj príležitosť rozhliadnuť sa okolo seba. Pretože to, čo bolo zasiate kedysi, dnes klíči.Pozbierali sme úlomky minulosti a súčasnosti a spojili ich do tejto knihy. Nie je tak historickým exkurzom do dejín saleziánskeho diela, nie je ani rozsiahlym mapovaním ľudí, ktorí majú špeciálne miesto v saleziánskej prítomnosti. Je príležitosťou pristaviť sa pri nenápadných životoch a nechať sa nimi obohatiť.Ponúka rôzne perspektívy, skúsenosti či uhly pohľadov ľudí spätých so saleziánmi. A ukazuje, ako dielo dona Bosca na Slovensku vedie mnohých prežívať život v plnosti.

Memoriae. Memoáre vyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici v rokoch 1939 – 1945 približujú jeden úsek slovenskej diplomatickej histórie a osvetľujú mnohé dobové udalosti a súvislosti. Ide o prácu vysokej historickej ceny, ktorej čas nijako neubral, ale skôr pridal na hodnote. Osobitne, ak je ich vydanie obohatené o štúdie popredných súčasných historikov k danej problematike a rozsiahlu dokumentografickú prílohu. Kniha má tak predpoklady osloviť odborníkov špecializujúcich sa na danú problematiku, ale aj širšiu verejnosť, keďže je napísaná čítavým žurnalisticko - popisným spôsobom, v ktorom bol autor vynikajúcim majstrom.

Prečo mu treba načúvať. Andrea Riccardi, skúsený diplomat, historik, aktivista a politik, je autorom knihy Volanie po mieri. Je v nej akoby hlasom tých, čo túžia ukončiť bolesť a strach, ktoré prežívajú v dôsledku hrôzy vojnových konfliktov. Riccardi ako diplomat jasne naznačuje mnohé príčiny a dôsledky. Jeho cieľom však nie je ponúknuť politické, ekonomické či diplomatické riešenie; jeho túžbou je pritiahnuť pozornosť na bolesť, utrpenie a drámu vojny a jej dôsledkov medzi tými, ktorí žijú v mieri, a z dôvodu ľahostajnosti, bezmocnosti či neschopnosti dešifrovať správy a politické pozadie nechcú byť vyrušení. Autor je presvedčený, že bez vytrvalej práce na poli dialógu ostane mier nedosiahnuteľným ideálom. Vystríha pred vojnovým riešením konfliktov a zdôrazňuje potrebu budovať komunitu, v ktorej bude miesto pre všetkých. Spoločenstvá, národy či ľudstvo vo všeobecnosti buduje a tvorí mier alebo napätia, ktoré môžu vyústiť do rozbrojov a vojen. Ak si však otvoríme myseľ a srdce, zrodia sa cesty i odpovede na volanie po mieri.

Publikácia vydal autor vo vlastnej réžii s cieľom priblížiť dielo Stvorenia z biblického pohľadu, pod drobnohľadom doterajšieho ľudského poznania, pri zachovaní bežnej reči a formy oddychového čítania. Publikácia je určená tým, ktorí v biblickej zvesti o stvorení nevidia iba básnické dielo, ale sú ochotní prijať pravdy zjavené Duchom Božím, prípadne tieto zvesti skúmajú, či možno hľadajú odpovede na niektoré svoje otázky.

25 otázek a odpovědí. Kdo jsou zakladatelé světových náboženství? Jak se jmenují jejich posvátné knihy? Jak uctívají Boha a které tradice zachovávají židé, křesťané, muslimové či sikhové? Svět je dnes jednou velkou globální vesnicí. Chceme-li se vyhnout náboženským konfliktům, je třeba objevovat, co nás spojuje a co odlišuje. Tato příručka nás seznamuje s Abrahámem, Mojžíšem a Davidem, s Ježíšem, apoštoly Petrem a Pavlem i Martinem Lutherem, s Mohamedem, Buddhou a guruem Nánakem. Nakonec si můžeme srovnat znění zlatého pravidla („co chcete, aby lidé dělali vám, dělejte i vy jim“) v různých duchovních směrech. Knížku plnou faktů i zajímavostí ocení mladí i dospělí čtenáři, učitelé a studenti společenských věd a základů evropské kultury. Stane se vhodným průvodcem pro ty, kdo neznají světová náboženství do hloubky a hledají přístupný text, jenž je do pestrého světa náboženství uvede.Les Miller (* 1952) je učitel, spisovatel a vyhledávaný přednášející. Pracoval jako koordinátor výuky náboženství v kanadském Torontu. V roce 2009 obdržel od svých kolegů Cenu arcibiskupa Pococka za výborné výsledky při výuce náboženství. Je autorem více než 25 knížek. Při výuce i ve svých textech klade důraz na potřebu neustálého vzdělávání a srozumitelného vyjadřování ve věcech víry. V Karmelitánském nakladatelství vyšly jeho znamenité knížky Znamení a symboly katolické víry (25 otázek a odpovědí) a Co se děje ve svátostech? (25 otázek a odpovědí).

O ceste na koncil do Florencie a späť. Kniha sprístupňuje literárnu pamiatku 15. storočia, opisujúcu cestu kyjevského metropolitu Izidora na Florentský koncil. Jej jadro predstavujú zápisky člena Izidorovho sprievodu z cesty na koncil a späť (1437 − 1440). Suzdaľský autor v nich s detskou otvorenosťou voči svetu opisuje nemecké, talianske, chorvátske a uhorské mestá – ich stavebné, kultúrne a umelecké výdobytky. Travelóg zachytáva aj dianie na Florentskom koncile. Robí tak veľmi vecným spôsobom, bez akýchkoľvek teologických pochybností. Udalosti vo Ferrare a Florencii, ako i dôležité zastávky putovania, datuje s veľkou presnosťou, čím sa radí k faktograficky spoľahlivým, nepolemickým písomným pamiatkam spätým s cestou na koncil. Vzácnosť Suzdaľského travelógu spočíva v tom, že vznikal simultánne s opisovanými udalosťami – a tak je prvotným svedectvom o dianí vo Florencii.Sprievodný text knihy pozostáva z komentárov, ktoré dávajú putovanie suzdaľskej koncilovej delegácie do kontextu. Dôraz na úsek spiatočnej cesty, ktorý viedol aj územím súčasného Slovenska, odkrýva hodnotu prameňa ako dokumentu o recepcii Florentskej únie v Slovanmi osídlených krajoch. Suzdaľský travelóg je dôkazom o florentskej dejinnej stope, v našej súčasnej historiografii temer odviatej – napriek tušeniu, že práve Florentská únia trvalo ovplyvnila kultúrne a politické smerovanie Uhorska a založila priaznivé podhubie pre myšlienku obnovenia jednoty kresťanov. Komplexná interpretácia jedinečného historického prameňa, ktorý dlho zostával na okraji vedeckého skúmania, predstavuje nóvum i v medzinárodnom kontexte, keďže vtedajšie udalosti ukazuje v celkom inom svetle než etablovaný historický naratív, formujúci sa v zložitom procese antilatinských kompilácií neskoršieho dáta.Anna A. Hlaváčová pôsobí v Centre spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume sa venuje teórii a dejinám obrazovej a performatívnej kultúry. V poslednom desaťročí svoj záujem o dejiny komunikácie medzi Východom a Západom zaostruje na problematiku Florentského koncilu, pričom sa opiera o vlastný archívny výskum cyrilických písomných pamiatok.

Rastislav Puchala vstúpil do slovenskej prózy knihou Archa zmluvy, ktorá dosiahla veľký čitateľský úspech. Zakrátko mu vyšiel román Veža zo slonovej kosti a následne súbor poviedok a noviel s názvom Priestupný rok. Je tiež autorom rozsiahleho biblického románu On postaví dom tebe o kráľovi Dávidovi. Novela s názvom Nedeľa radosti je plná tajomstiev, otázok a pochybností o človeku vo svete i o Bohu v človeku. Ide o sugestívne rozprávanie muža, ktoré je celkom iné ako predchádzajúce autorove diela. Samotný Puchala sa vyjadril, že Nedeľa radosti je psychologická novela, čiastočne inšpirovaná korporátnym prostredím, v ktorom pracuje. Hlavnou postavou je muž prežívajúci životnú traumu a prehodocujúci svoj život. Z psychiatrickej kliniky sa vracia do bežného života, najprv však musí prehodnotiť svoje osobné hodnoty, čo koniec-koncov musí raz za čas urobiť každý človek, aby ho to raz nedobehlo.

Péče o nenarozené děti a jejich matky. Není to tak dávno, co se zdálo, že postoj prosazující ochranu nenarozeného života zemře na stáří. Vypadalo to, že mladí lidé jsou natolik ponořeni do mravního relativismu a do postmoderní společnosti určované bezbřehou tolerantností, že nakonec budou v otázce potratů všichni jednotně prosazovat svobodu volby. V poslední době se však překvapivě víc mladých lidí než jejich rodičů staví proti potratům.V knize Proč chránit nenarozený život autor předkládá konkrétní a znepokojivé důvody, které objasňují a potvrzují oprávněnost tohoto odklonu od stanoviska prosazujícího svobodu volby k postoji pro život.

Moudrost pro náročný vztah. Jsme zvyklí na to, že nám rodiče pomáhají, ale jak si poradit v případě, že se situace obrátí a pomoc potřebují oni? Jakou roli má dospělé dítě plnit, když se jeho rodiče potýkají s těžkostmi, jako je slábnoucí zdraví, finanční potřeby, rozvod nebo vztahové problémy?Poradce Jim Newheiser rozumí mnoha typům náročných úkolů, na něž mohou dospělí narazit ve svém vztahu s rodiči, ať už jde o nutnost postarat se o jejich domácnost či zdraví, o konflikty spojené s péčí o vnoučata, nebo o destruktivní vztahová rozhodnutí. Pomáhá čtenářům pochopit jejich morální povinnost ctít rodiče a být připraveni jim pomoci v oblasti jejich potřeb, ale také rozpoznat, že hlavní zodpovědnost nesou za svůj vztah s Bohem a za své manželství a děti. Jsou chvíle, kdy se vyskytnou nepříjemné situace, které se vymykají naší kontrole, ale vždy na ně můžeme reagovat tak, že posloužíme jako láskyplný Boží nástroj.Jim Newheiser je vedoucím programu křesťanského poradenství a externím profesorem křesťanského poradenství na Reformed Theological Seminary (Reformovaném teologickém semináři) v Charlotte v Severní Karolíně. Slouží také jako ředitel Institutu biblického poradenství a učednictví a je členem správní rady Sdružení biblického poradenství a Asociace biblických poradců. Je autorem knihy Money: Seeking God’s Wisdom, brožur Pomoc! Chci se změnit, Finanční krize (obě Didasko) a řady dalších knih. S manželkou Caroline jsou svoji už víc než čtyřicet let a mají tři dospělé děti.

Martyrologium katolické církve v českých zemích ve 20. století. Biografický slovník Mučedníci a oběti pro Krista zachycuje životní osudy katolických křesťanů všech národností žijících v českých zemích, kteří násilně zahynuli v období dvou totalitních režimů 20. století. Perzekuci kněží, řeholnic, řeholníků, katolických laiků, v mnoha případech i celých rodin a řeholních společenství zachycuje 260 detailně zpracovaných životopisných hesel. Cennou součástí publikace je i 239 portrétních fotografií mučedníků a mučednic z českých i zahraničních zdrojů. Slovníková příručka je rozčleněna do tří oddílů. První zachycuje běsnění nacistických okupantů za druhé světové války (1938–1945). Druhý připomíná kněžské a řeholní oběti tzv. divokého odsunu Němců v roce 1945. Třetí část shromažďuje poznatky o obětech komunistického režimu (1948–1989).Kniha, na níž se pod vedením Jana Stříbrného podílelo čtyřicet autorů, je dosud nejúplnější prací o svědcích víry a obětech z řad katolických křesťanů v naší zemi.„Martyrologium je plné úžasných svědectví lidské statečnosti, věrnosti a hrdinství obyčejných lidí. Nebyli to superhrdinové z filmů, ale normální lidé, kteří se dostali do mimořádně těžkých okolností a obstáli v nich, dozráli v utrpení a osvědčili hrdinské ctnosti. Vítám tyto životopisné portréty svědků Kristových jako malé splacení dluhu našim velkým předkům i jako nabídku pomoci současné generaci poučit se z dějin, aby se v naší generaci nemusely opakovat jejich bolestné zkušenosti.“Jan Graubner, arcibiskup pražský

Táto kniha poteší milovníkov starej podoby mesta Sečovce a priblíži čitateľovi jeho atmosféru z prvej polovice 20. storočia. Sú v nej opísané domy na hlavnej ulici a porozprávané príbehy ich majiteľov, obyvateľov a nájomníkov. Vďaka starým fotografiám sa môžeme vrátiť o sto rokov späť a nazrieť do obchodov, domov a dvorov, zacítiť vtedajšie vône a pachy, či zaspomínať na dobovú módu. Vitajte na prechádzke mestom, ktoré sa stratilo a v pôvodnej podobe už neexistuje. Vitajte v Stratených Sečovciach.

Didaktická antológia anotovaných gréckych textov. Peter Málik je odborný asistent na Katedre teológie a katechetiky Univerzity Mateja Bela. Venuje sa textovej kritike, gréckym a koptským rukopisom Novej Zmluvy a edičnej činnosti. Je aj autorom Gréckej čítanky pre teológov, ktorá je didaktickou antológiou anotovaných gréckych textov. Hlavným cieľom čítanky je premostiť poznatky základov gréckeho jazyka a prácu s reálnymi gréckymi textami, s ktorými sa študenti teológie stretávajú počas štúdia či neskôr v cirkevnej alebo akademickej praxi. Publikácia obsahuje kratšie texty s didaktickými anotáciami. Anotácie pozostávajú z glosárov slovnej zásoby ku každému textu a gramatických analýz zložitejších tvarov. Čo sa týka samotných textov, nájdeme v nej najmä novozmluvné pasáže, pasáže zo Septuaginty a tri neskoršie ranokresťanské texty. Na spestrenie sa v antológii nachádzajú aj časti zo štyroch rukopisných verzií Evanjelia podľa Jána.

Sprievodca kresťanskej politiky sebeckým svetom. Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajšej politiky. Už vtedy som však čoraz zreteľnejšie cítil, že tradičná kresťanská demokracia sa dostala k hraniciam svojich možností.Videl som, ako sa stále viac uzatvára do seba; ako je zahľadená len do vlastného prostredia. Prešlo desaťročie a spoločnosť sa zmenila ešte viac. Skúsenosť týchto rokov si už žiada novú reflexiu. Týmto „sprievodcom“ chcem preto pokračovať v programovej eseji spred desiatich rokov; nadviazať na ňu. Zároveň sa však chcem i zamyslieť nad skúsenosťou z uplynulých rokov. Chcem, aby táto úvaha bola aj reflexiou omylov a nešťastných rozhodnutí – i tých mojich. Ide mi o našu spoločnosť. O našu Európu. O našu spoločnú ľudskú rodinu. O to, aby sme zápasili o jej ľudskejšiu a solidárnejšiu podobu. (Ivan Šimko)

Skôr, než boli stvorení ľudia, Boh stvoril krásny a rozmanitý svet, ktorý ich mal prijať. Preto pokiaľ ide o stvorenie anjelov, všetky dôvody, ktoré uvádza Sväté písmo, nasvedčujú, že ešte pred stvorením hmotného sveta tu bol rozsiahly svet duchovných bytostí. Nevieme však, kedy boli stvorené. Veríme, že existovali skôr, než bolo stvorené všetko, čo vidíme, a že existujú aj dnes. Vidieť to zo slov, ktoré Boh povedal Jóbovi: „Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu máš! Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom? Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?“ (Jób 38, 4-7).Ak vychádzame z biblickej správy o pokušení prvých ľudí, možno usudzovať, že už predtým existoval duchovný svet, svet neviditeľný, v ktorom ešte pred pádom ľudí muselo dôjsť k mravnému prevratu, ktorý skončil odpadnutím niektorých anjelov od Boha.Zo začiatku boli všetci anjeli dobrí a blažení. Milovali Boha a verne mu slúžili. Neskoršie mnohí z anjelov zhrešili. Stali sa pyšní a nechceli slúžiť Pánu Bohu. Vodcom zlých anjelov bol Lucifer. Radosť anjelov narušilo jeho volanie. „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón“ (Iz 14, 13). V nebi nastal boj medzi dobrými a zlými anjelmi (porov. Zjv 12, 7). Vodcom dobrých anjelov bol archanjel Michal. Dobrí anjeli zvíťazili nad zlými. Zlých anjelov zvrhol Boh do pekla. Zlí, hriešni anjeli sa volajú diabli, zlí duchovia. Príbeh o páde anjelov sa v Biblii priamo nerozpráva, ale časom sa vyvinul z rozličných iných textov. Dobrí anjeli, ktorí v skúške obstáli, za odmenu vstúpili do nebeskej blaženosti. Dostali tzv. „svetlo slávy,“ ktorým „ustavične hľadia na tvár“ Boha Otca (Mt 18, 10). Sú účastní na večnej blaženosti (porov. Tob 12, 15; Hebr 5, 11; 7, 11).