Poézia

Číta: Radovan Lukavský, Václav Voska, Jan Werich, Josef Kemr Celkový čas: 13 minút Ticho není nic tak prostého. Není ničím daným,musí být vytvořeno.- Clude Roy.Je jisté, že i to umění, jež se dělá ze slov – poezie, rodí se z mlčení a mlčení je jí třeba jako vzduchu. Jako je třeba ticha k životu. Třebas jen proto, že byl život dočasně zpustošen a řeč se znemožnila.

Číta: Václav Voska, Paul André Lecler Celkový čas: 11 minút Ve své tvorbě vychází ze změn, které na přelomu 19. a 20. století ve světě a v nazírání člověka na svět probíhaly. V jeho poezii mizí klasický, vázaný verš, interpunkce i rytmus ztrácí na důležitosti, básně plynou volnou asociací. U nás byl překládán mnoha básníky - Karlem Čapkem, Vítězslavem Nezvalem, Konstantinem Bieblem aj. Naše nahrávka z roku 1965 obsahuje Apollinairovy verše přeložené Milanem Kunderou a recitované Václavem Voskou, ale také ve francouzském jazyce - přednes Paul André Lecler.

Číta: Věra Galatíková, Pavel Pavlovský, Pavel Soukup, Eva Novotná Celkový čas: 1 hodina 16 minút Pořad nazvaný Pod nebem Francie měl ve Viole premiéru 13. 11. 1984. Narozdíl od gramofonové desky následovalo po Baudelairově Cestě sedm lyrických básní Paula Verlaina v přednesu Pavla Pavlovského a Pavla Soukupa. Čtyři z nich přináší tato nahrávka jako písně (1. str. desky, hudbu složil Milan Svoboda). Na 2. str. desky jsou dvě písně na verše Paula Forta - tento autor v pořadu Violy zastoupen nebyl. Hudební intermezza v něm byla vytvořena osmi v originále zpívanými šansony na slova francouzských básníků v podání Evy Novotné.- Pokud jde o překlady, bylo snahou jednak připomenout překlady starší (Karel Čapek - Paul Fort, Francouzská poezie nové doby 1920; Jaroslav Seifert - Paul Verlaine, časopisecky 1929-1932), jednak uvést překlady nové. V pořadu Violy měl svou premiéru Pelánův překlad Baudelairovy Cesty (rukopis 1981, byl otištěn ve výboru Ch. Baudelaire: Čas je hráč, 1986) a Valéryho Mladá Parka v přebásnění Jana Kameníka (= Ludmila Macešková), které vzniklo v letech 1952-1954. Mallarméovo Faunovo odpoledne vyšlo v překladu Oty Nechutové roku 1977 (Souhlas noci; překlad je z dřívější doby, Nechutová zemřela r. 1969), Apollinairovo Pásmo v překladu Karla Sýse bylo zařazeno do souboru Velké trojhvězdí (Apollinaire, Éluard, Prévert) roku 1986; vzniklo dva roky předtím. Z početných českých verzí Rimbaudova Opilého korábu (S. K. Neumann, K. Čapek, V. Nezval, S. Kadlec, O. F. Babler) byla dána přednost pozoruhodnému přebásnění Františka Hrubína (poprvé vyšlo r. 1958).Vladimír Just

Číta: Jiří Adamíra, Olga Čuříková, Václav Renč Celkový čas: 43 minút Francesco Petrarca (*1304 - 1374) – italský básník a prozaik, po celý svůj život psal milostné sonety, ballady, kanzóny a madrigaly věnované jedné konkrétní, idealizované ženě, šlechtičně Lauře.Význam Petrarcovy lyriky je v hloubce a pestrosti vyjádření myšlenek, nálad a citů milujícího člověka, náhled do rozporuplného vnitřního světa básníka, který se zmítá mezi pozemskými city a oddaností Bohu.Původní LP 1 18 1215 z roku 1972 pro Supraphon ze svých vlastních překladů Petrarcova díla vybral, sestavil a průvodním slovem opatřil Václav Renč.Hudbu renesančních autorů vybral Pavel JurkovičRecituje Jiří Adamíra. Mota čte Olga Čuříková.

Číta: Ladislav Lakomý Celkový čas: 53 minút Poetické prózy o jižní Moravě, Dyji, Pálavě a lidech kolem v mistrném podání Ladislava Lakomého. Původně vyšlo jako zvukový doplněk knižního titulu Krajina révového listu.

Číta: Luděk Munzar Celkový čas: 47 minút Jde o poemu, o příběh, který básník František Hrubín vyprávěl na prázdninové cestě do Florencie dvěma svým přátelům, který prožíval jako chlapec v lešanském ráji svého dětství. Příběh, v němž láska a smrt hrály jednu z nekonečné řady svých partií o lidské osudy. V sázce byly životy studenta Vojty a mladého děvčete od kolotoče Teriny, k němuž chlapec zahořel láskou. Náhlá smrt dědečka, o kterého se Vojta stará, zamíchá karty zcela jinak právě ten večer, kdy jsou s Terinou smluveni na společném útěku "někam". O pointu zdánlivě prostého příběhu se však postará setkání někdejších soků v lásce. Studenta je básnická povídka. Křídlovka je trumpeta, ta zde symbolizuje život (hraje na svatbách, křtinách) i smrt (hraje na pohřbech).

Zvuková pohlednice s hudbou. Číta: Zdeněk Štěpánek, Alexandr Singer Celkový čas: 44 minút Audiokniha Praho, na shledanou - Zvuková pohlednice s hudbou obsahuje tyto části:VyšehradVyšehrad (dohra)Václavské náměstí (hluk ulice)Prodaná nevěsta - předehraNárodní divadlo Karlův mostPraga Stavovské divadlo Don Giovanni - předehra Židovské město - židovský rituální zpěvy Staroměstské náměstí - Staroměstský orlojV nový život - pochodStrahov - PetřínVyšehrad - Slovanský ostrovPraga V podvečerPražské jaroSlovanský tanec č. 9 Pražské zahradyMalá taneční hudba Staré město - pražské zvonyToccata a fuga C dur pro varhany Pražské hospůdky Zpívající fontána - Loreta - loretánská zvonkohra Pověst o Loretě v podkresu Sonáta C dur pro cembalo - loretánská zvonkohra Svatovítský chrám - zvon ZikmundPražský hradSvatovítské zvonyGlagolská mše - historie vládců, Vladislavský sál - Svatovítské zvony vyznání Praze - Praho, na shledanouPraga

Číta: Milan Friedl, Vlasta Fabianová Celkový čas: 43 minút Audiokniha Píseň o Viktorce, Jarní rondeau - původní text Jaroslava Seiferta na této audioknize recitují Vlasta Fabiánová a Milan Friedl.

My sme písali roky a roky — do priečinku, kým sme sa osmelili ísť do ,Slovenských pohľadov‘,“ — spomína Jesenský po rokoch na svoje literárne začiatky. Prinášame vyše sto jeho básní.

Kniha Deň s Tebou je poetický príbeh o ceste hľadania lásky, radosti a zmyslu života. Každá z básní má za sebou reálnu situáciu, v ktorej vznikla. Nádherné obrazy na začiatku každej kapitoly, ktoré namaľoval Cyril Uhnák, boli vytvorené nezávisle od básní a napriek tomu sa s nimi až zázračne dopĺňajú. Verše a obrazy prevedú čitateľa krajinami hľadania, strácania a nachádzania. Krajinami, cez ktoré prechádza vo svojom živote každý z nás.

Začiatok dvadsiateho druhého storočia. Tomáš, zanietený študent histórie, pracuje na svojej diplomovej práci, kde sa zaoberá svetovou ekonomickou situáciou na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia a dôvodmi, prečo sa vtedajší systém zrútil. Vďaka svojmu profesorovi dostane možnosť zoznámiť sa s pani Martinou, jedinou osobou v širokom okolí, ktorá mala možnosť predošlý systém zažiť na vlastnej koži a byť pri jeho páde. Pani Martina nielenže poskytne Tomášovi nový pohľad na život v období, ktoré Tomáš skúma, ale ho aj inšpiruje k tomu aby sa o ňom dozvedel viac, čo Tomáš urobí neobyčajným spôsobom.

Pekné básne sú básne o vzťahoch minulých a budúcich, prírode ako aj o Banskej Štiavnici. Zbierka je doplnená o moje kresby, ktoré väčšinou patria k básňam.

Dramatická báseň Ahasver je neobvyklým dielom v dejinách slovenskej literatúry. Prierezom dejín poézie Martin Rázus predstavuje vzťah muža a ženy, ktorý je inšpiráciou, zápasom aj neobjavenou hĺbkou.

„Kráčame míľovými krokmi, rokmi si značíme cestu. Náhlime a nevieme, kde naše stopy skončia, či v blate alebo skočia do storočia.“ Úvahy o zmysle bytia, pohľad do našej duše a svedomia, na morálne hodnoty a cenu lásky v našich životoch. Texty básní plné úprimných vyznaní, lásky, pokory a skromnosti doplnené nádhernými obrazmi vytvárajú harmonickú súhru, z ktorej sála pozitívna energia života. Autormi sú manželia, ktorí si na svoj umelecký zrod počkali až do vyššieho veku. V srdci celý život nosia lásku k poézii a k umeniu, nevzdali sa svojich snov a svoj talent nechali rozvinúť vo veku, kedy je už každý takýto počin výnimočný. Kniha prináša výber z ich tvorby a je tematicky rozdelená do siedmich častí: Babie leto, Zhon, Pokušenie, Svedomie, Jarné myšlienky, Nepokoj duše a V hlave.

Vydanie básnickej skladby Marína je oslavou tvorby Andreja Sládkoviča pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia a 200. výročia narodenia Maríny Pišlovej. Čitateľom sa predstavuje elektronická kniha bohato ilustrovaná fotografiami Fabrizia Brugnoni a Tomáša Hulíka Doslov k dielu spracovala Dr. Irena Bilińska. "Básnická skladba Marína, ktorú Andrej Sládkovič (1820 – 1872) napísal v rokoch 1844 – 1845 a ktorá prvý raz vyšla v roku 1846, predstavuje nielen vrcholné dielo slovenskej romantickej poézie, ale zároveň prvú a jedinú básnickú knihu vydanú v štyridsiatych rokoch 19. storočia v štúrovskej slovenčine. Básnik v nej – v kontexte reflexií o láske k žene, životu, okolitému svetu, rodnému kraju a k dobovo aktuálnym otázkam vlastenectva a národnosti – ponúkol nový pohľad na lásku, keď ukázal, aké kultúrne, estetické, mravné, národnostné a filozofické bohatstvo môže láska obsiahnuť."Dr. Irena Bilińska

Vydanie básnickej skladby Detvan je oslavou tvorby Andreja Sládkoviča pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. Čitateľom sa predstavuje bohato ilustrovaná elektronická kniha autora Mgr. art. Ľubomíra Korenka. Doslov k dielu spracovala Dr. Irena Bilińska. Vydanie básnickej skladby Detvan, popri Maríne druhého najznámejšieho diela Andreja Sládkoviča (1820 – 1872), je nielen poctou jej tvorcovi, velikánovi slovenskej romantickej literatúry, pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia, ale aj príležitosťou na poukázanie, ako Sládkovičovo dielo rezonovalo v jeho generácii, ako sa s ním vyrovnávali literárni historici počas celého 20. storočia a ako ho reflektuje súčasná literárna veda. Sládkovičov Detvan napĺňa biedermeierovské estetické požiadavky na viacerých úrovniach. Môžeme ich sledovať prostredníctvom osobnostných vlastností hrdinu, prírodného prostredia, detailných opisov, zlaďovania protivenstiev a zmierňovania protikladov, zdôrazňovania mravnosti i viery ako základov usporiadania sveta. Sviatočnú atmosféru skladby dotvárajú veršová výstavba verša a jeho melodickosť.Dr. Irena Bilińska

Ktoré témy a postrehy zo života či súčasného spravodajstva sú naozaj podstatné? Sú problémy, ktorými sa zaoberajú štátnici či obyčajní ľudia, naozaj dôležité pre „lepší svet“? Mohli by sme k tomu všetkému priradiť témy, ktorými sa zaoberá táto zbierka básní, venuje sa im už niekto, alebo sú to len „nekonečné“ a zbytočné káble „hovadín“, ktoré tu vytvorili akési čudesné „súkáblie?“ Táto zbierka básní je možno odpoveďou na tieto otázky...

Vladimír Majakovskij (1893 – 1930) nebol básnikom lyrických sentimentalít a banálností, no tým menej básnikom, posluhujúcim cudzej, neprežutej fráze, básnikom falošnej a permanentnej oslavnosti. Z celého srdca miloval revolúciu, jej horúci dych a prostú hrdinskosť skutkov, jej nadšených bojovníkov v šedivých otrhaných plášťoch, ale s hlavou plnou predstáv o kráse budúceho mierového života, jej neúnavných, premrznutých a hladných pracovníkov, snívajúcich v blate a chlade o prekvitajúcom „meste-sade“ budúcnosti. A bola to práve táto veľká a úprimná láska, úprimná v celej veľkosti básnického génia, ktorá nedovoľovala Majakovskému povedať čo len jediné falošné slovo, čo len jednu nepravdu hocako peknú a hocako zdanlivo nepotrebnú v danej chvíli. Svoj osud spojil s futurizmom. Údel tvorby futuristov v meštiackej spoločnosti bol aj jednou z tém poémy Oblak v nohaviciach (1915). Vyjadruje sa tu k poézii jeho doby, odsudzuje doterajšie umenie, zriadenie, náboženstvo a pohľad na lásku. 14. apríla 1930 Majakovskij ukončil svoj život dobrovoľnou smrťou. Svetu však zanechal tvorbu, ktorá neprestáva žiť a je uznávaná celým kultúrnym svetom.

Predstavujeme Vám najnovšiu, 4.básnickú zbierku Miroslava Dávida Domino, jeho soundtracku života. Pri každej knihe je dôležitý obsah, ktorý aj tu čitateľovi ponúka zamyslenie sa nad poznaním sveta a jeho času vôkol, aj seba a každého z nás. V poetických príbehoch od lásky až po smrť. Miroslav Dávid (1956): prezývaný taktiež básník lásky a odvrátenej strany života. Už od svojej puberty sa zaujímal o poéziu, bigbeat ale aj iné filozofie. Celý jeho život je doprevádzaný preto hudbou a poeziou. Začiatkom 90.rokov minulého storočia tesne po Nežnej revolúcii, založil společenské organizácie SUN club a ENEM klub, kde organizoval koncerty kapiel a najmä nezávislých a undegroundových umelcov, z celého Česka a Slovenska. On sám je spoluzakladateľ a textár kapiel ako AC+ , REEL a Einleitungszeit, s ktorýma vydal 17 hudobných albumov.

Dana Podracká sa nám v zbierke Paternoster, podobne ako vo väčšine svojej predošlej básnickej aj esejistickej tvorby, predstavuje ako autorka skúmajúca mýtické súradnice nášho sveta, vnútorné vzťahy jednotlivých vrstiev najvšeobecnejšej ľudskej skúsenosti a rozličné stránky kozmického rozmeru bytia. Hoci nijako neskrýva, že svoje ľudské a umelecké poznanie čerpá z osobnej skúsenosti, ba často priam ostentatívne štylizuje svoje texty do prvej osoby jednotného čísla, jej popisy, odkazy a postrehy nikdy neskĺzavajú do narcistického privátna či do egocentrického sentimentu, ale odkrývajú tie siločiary jej vedomia a podvedomia, čo celkom prirodzene a nenásilne korešpondujú s najvnútornejšou skúsenosťou každého z nás.

Macuo Bašó (1644 – 1694) sa pokladá za najvýznamnejšieho japonského básnika. Po smrti blízkeho priateľa zo zámožnej rodiny sa vzdal relatívne zabezpečeného života a prijal osud potulného básnika, pustovníka a pútnika „visiaceho na tenkej niti poézie“. V tvorbe od tzv. radenej básne prešiel k všeobecne oceňovanému písaniu samostatných trojverší, ktoré neskôr nadobudli pomenovanie haiku. Má hlavnú zásluhu na etablovaní a premene tohto lyrického útvaru. Prvý slovenský prekladový výber z jeho haiku sa usiluje o ich základné viacrozmerné predstavenie, pričom prináša aj poznámky k básňam, kalendárium a obsiahly interpretačný doslov. Bašó sa prezentuje ako lyrik nesmiernej empatie k človeku a prírode, zhodnocovania nevšímaného a obohacujúcej východnej duchovnosti.Básne preložil v jazykovej a odbornej spolupráci s Františkom Paulovičom.

Bodkočiarka. Nie len interpunkcia v jazyku, ale aj symbol. Toho, že za niečo končí, no niečo pokračuje. Padáme a vstávame. Za každým obdobím dáme bodku a čiarku. Pretože sa nevzdáme.

In Thoughts You Are PerfectIn thoughts you are perfect in thoughts you do not quail bicycle minus wheel in spirit never failsIn life things are harder you could not be bound when the ideal came circling and took yoursecond roundAnd now you sift what is and what’s only dreamed you wish that wheel were yours but it was not so deemedDo not grieve without it why rage at the fates? The one that remained is sound and in placeWhy value it little for the perfect you burn try to lend it more trust start to live, do not mourn

Radosť z radosti.Najprv sme mali radosť, že sme sa stretli a rozumeli si. Potom sme mali radosť, keď si porozumeli naše texty a obrazy. Len sme sa tak nezáväzne hrali a čakali, čo si nájde svoju odpoveď. Ja som napísala text, poslala mailom a zakrátko prišiel obrázok. Keď som nečakane dostala elektronickou poštou obrázok, zrazu mi k nemu do mysle doputoval text a ja som ho s radosťou zaznamenala. Text a obraz sa dopľňali, zhovárali a my obaja sme sa tešili z ich aj nášho rozprávania. Vždy sme boli radi, že to funguje, hoci nie všetko v knižke je veselé. Nech bol obraz a text o čomkoľvek, prijali sme ho s radosťou z poznania.Stále počúvam o multimediálnej komunikácii. Celý svet je ňou zahrnutý. A preto som na tieto slová mimoriadne alergický. Napriek tomu používam internet. Túto knižku považujem za internetové dieťa, narodilo sa len a len vďaka internetu. Ja som poslal obrázok a Majka text. Takto sme sa zabávali, až sme z toho mali radosť a vznikla multimediálna knižka s názvom Z radosti. Paradoxom už len ostáva fakt, že ja som raz v rovnakej chvíli poslal obrázok a Majka v ten istý okamih text, ktorý sa predtým s obrázkom nikdy nestretol a napriek tomu k sebe patrili.

Kus života, poetická elektronická kniha fototografií dvoch autorov rôzneho veku, rozdielnej národnosti a z rozdielneho prostredia, ktorá Vás pozýva na zaujímavé poetické potulky Toskánskom.

Poetická kniha fotografií farebnej oblohy Jednouché verše zložitého života je zbierka básní, ktoré čitateľovi dovolia nazrieť do hlbín jeho duše a inšpirujú ho, aby sa zamyslel nad svojou minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.

Kniha Úlomky duše je zbierka básní a kresieb, v ktorých máš nájsť svoj úlomok. Kúsok zo seba, zo svojho srdca a z nehy. Pretože verím, že každý úlomok človeka vytvára spontánne nerozložiteľný celok.

Octavio Paz (1914 – 1998), nositeľ Cervantesovej ceny (1981) a Nobelovej ceny za literatúru (1990), je autor impozantného diela, ktoré zahŕňa básne, eseje, jednu divadelnú hru a básnické preklady. Mnohí ho pokladajú za jedného z najvplyvnejších básnikov 20. storočia. Pochádzal z rodiny mexického revolucionára Emiliana Zapatu, čo sa prejavilo tak na jeho občianskych postojoch, ako aj v tvorbe. Programové úsilie o modernú podobu básne sa u neho spájalo s neustávajúcim inovačným úsilím. Roku 1989 pripravil rozsiahly revidovaný výber zo svojho básnického diela Každodenný oheň (El fuego de cada día), ktorý sa stal aj hlavným zdrojom tohto prekladového výberu. Ján Zambor v ňom venuje osobitnú pozornosť autorovej tvorbe sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a komplementarizuje tak slovenský prekladový obraz jeho poézie.

Číta: Jiří Ornest, Lukáš Hlavica, Bořivoj Navrátil, Hana Maciuchová, Jan Vlasák, Radovan Lukavský, Václav Voska, Vladimír Ráž Celkový čas: 55 minút Básně českého básníka a prozaika v přednesu hlasů známých českých herců.Obsahuje básně: 1. Kdo vám tak zcuchal tmavé vlasy 2. Mladá láska 3. Jarní 4. Tvé zvuky hluboko já v srdci nesu: Srdce 5. Stará viola 6. Pláč houslí 7. Píseň 8. Za Antonínem Dvořákem 9. Z mého kraje: Sova očima F. X. Šaldy 10. Rybníky 11. Krajina českomoravského pohoří 12. Pole 13. Žně 14. Podzim 15. A. Sova očima Josefa Hory 16. Meditace 17. Před lety ještě 18. Dětská vzpomínka 19. V oddechu 20. Zlatá kniha 21. A. Sova očima Ladislava Fikara 22. U čtyř krejcárků 23. Figura 24. Úděl Josifa 25. Byl městys malý 26. V chalupě 27. Epilog 28. Princezna Lyoleja

Číta: Viktor Dyk, Josef Hora, Konstantin Biebl, Vítězslav Nezval, František Halas, František Hrubín, Vilém Závada, Vladimír Holan, Jaroslav Seifert, Oldřich Mikulášek, Jan Skácel, Karel Kryl Celkový čas: 1 hodina 13 minút Žijeme v době, kdy i u nás autorský přednes vlastních básní zažívá renesanci. Tento způsob prezentace textů byl celkem běžný za národního obrození a pak například u básníků, kteří své veršovné umění spojili s uměním písně: u písničkářů gellnerovského rodu třeba, a taky u některých básníků z časů avantgardy. Řada básníků však určila své verše především pro tichou čtenářskou chvíli a pro svobodu čtenářovy představivosti, a taky ne každý z českých básníků minulosti, zejména z těch introvertnějších, přednášíval své texty ochotně a rád. Samozřejmě, autorský přednes nemusí být vždy ten nejlepší a jediný možný. Nicméně přesto, i navzdory určité dobové patině a snad trochu i pro ni, může být setkání s hlasy významných českých básníků velmi poutavým zážitkem...Obsah: 1. Viktor Dyk2. Josef Hora3. Konstantin Biebl4. Vítězslav Nezval5. František Halas6. František Hrubín7. Vilém Závada8. Vladimír Holan9. Jaroslav Seifert10. Oldřich Mikulášek11. Jan Skácel12. Karel Kryl

Zbierka poézie Čabajka a iné údeniny je treťou knihou Erika Šimšíka. Čabajka a iné údeniny pozostáva z troch nezávislých častí a postupne prechádza od textových básní k vizuálnej poézii, cez synestetické koláže až po projekt nonCAPS vytvorený v kolaborácii s anglickým básnikom Marcusom Sleaseom.

Máte radi verše? Nielen tie smutné? Chcete sa na chvíľu zastaviť v každodennom ruchu a ponoriť sa do sveta okamihu, obrazov, rôznych emócií a snov? Skúste to s druhou knihou poetky Kataríny Kabáth. Verše o živote, cestách, láske, pokoji v duši a radosti z chvíľ bytia. Intenzívne zážitky, pocity a všadeprítomná energia zachytená v písmenách a slovách. Vychutnajte si cestu slobodnej duše, láskavej matky a energetickej ženy.

Prvé vydanie je kniha básní o tom, ako naplniť potreby tvorivého ducha. Všetko v živote sa začína prvým krokom, ktorý vyžaduje naše maximálne úsilie a zapojenie našich najlepších vlastností a schopností. Pri tvorení hľadáme správnu formu a počas toho sa sami vnútorne meníme. Prvé vydanie tak vždy nesie odvahu vyrozprávať svoj príbeh. Poetický príbeh o dobrodružstve ukrytom v premenách každodenného života. O tom, s čím sme konfrontovaní, čo nás tvaruje a vďaka čomu môžeme byť sami sebou a slobodne tvoriť. Príbeh o nachádzaní toho najlepšieho v nás.

Drobná mozaika poetických textov v slovenčine i češtine. Premýšľate o svojom živote, snívate o cestách do ďalekých krajín, o láske a ľuďoch okolo seba? Doprajte si ďalšiu inšpiráciu s knihou začínajúcej poetky Kataríny Kabáth.

Augustín (Gusto) Dobrovodský (1947 – 1999), neprehliadnuteľná postava bratislavskej neoficiálnej kultúrnej scény, vyštudoval sociológiu, no odmietol sa podriadiť profesijným kompromisom. Živil sa ako kurič, letá trávil na kysuckých Brízgalkách, podieľal sa na príprave a nakrúcaní niekoľkých filmov Dušana Hanáka, organizoval happeningy i ochranárske aktivity. Kniha básní Kurič v letnom kine je sumárom jeho dvoch zbierok Smútok je smiešok a Spoločnosť prvotnopospolnospoločenských tancov, ktoré na prelome 90. a nultých rokov edične pripravil básnik a filmový recenzent Andrej Stankovič. Ten sa o Dobrovodského lyrike, poznamenanej okrem iného aj surrealizmom a morgensternovskou poetikou absurdity vyjadril, že sa nad ňou „rysujú horizonty ďaleko presahujúce chotáre bežného literárneho štandardu“. Súčasťou knihy, ktorá vychádza pri príležitosti jeho nedožitej sedemdesiatky, sú aj texty Alexandra Balogha, Dušana Dušeka, Dušana Hanáka, Martina Kleina, Vladimíra Mertu, Jana Antonína Pitínského, Andreja Stankoviča a Laca Terena, ukážky zo samizdatového spevníka Opravári z roku 1975, ako aj dobové fotografie.

Príď slnko k námNo tak príď slnko k nám, poslala som ti list Skrývaš sa za mrakom, dávno si malo vyjsť.Mám srdce dokorán a v očiach želanie, príď, keď ťa zavolám a nehovor mi: nieLúče ma láskajú na tvári, na perách, hladia ma po rukách, zrazu sa usmievam

Etela Farkašová, laureátka ceny Anasoft litera 2018 za prozaické dielo Scenár, patrí k vynikajúcim autorkám v celom spektre svojej tvorby. Každá jej kniha je výrazom hlbokej koncentrácie na zvolené témy. V jej textoch cítiť pevné filozofické a vzdelanostné zázemie, ale i silu imaginácie a ľudského citu. V týchto súradniciach prichádza aj s novou zbierkou básní S predtuchou svetliny (v názve je odkaz na Heideggera, v ktorého koncepcii je „svetlina“ miesto, štrbinka, kde prehovára bytie). Autorka nástojčivo hľadá odpoveď na – v ľudskom bytí neustále vibrujúcu – otázku: Kto som? Kto som ja? Tu a teraz, ale zároveň cez traverz času, svojej vlastnej existencie, cez premeny mysle, tela, sveta okolo... Chce sa dopátrať niečoho esenciálneho, pričom jej druhé „ja“, druhé „dvojča“ – filozofka, v tomto prístupe k svetu dostáva veľký priestor. V básňach silne rezonuje jej filozofické poznanie cez prizmu energie vlastného citu a literárneho poznania. Reflektovaným teritóriom v poézii E. Farkašovej je príroda. Tá je u nej a pre ňu onou strelkou kompasu, ktorý pomáha nájsť stratený balans, nájsť silu k ďalšej existencii. Osobitým celkom zbierky je kapitola O písaní / nepísaní. V nej sa autorka prezentuje vo svojom silnom žánri – esejistike. Opiera sa o citácie svetových i našich autorov. Témou je písanie ako také, akýsi „príbeh“ písania, či ako píše sama autorka: je to túžba lepšie rozumieť samej sebe i možnosť hlbšie žiť.

Láska - večná téma odkedy je ľudstvo ľudstvom. Láska, ktorá povznáša a podvedome vás núti sa usmievať na celý svet. Ale aj tá láska - neláska, ktorá bolí, raní dušu, nedá človeku spať, dýchať. Láska, ktorá sa nikdy nenaplní. O všetkých podobách lásky sú moje básne. Ale aj keď v slasti strastiplná, láska nádej má. A vždy ju bude mať, pretože človek je stvorený k tomu, aby večne miloval.

Prezlečený anjelNástojčivosť plaču v kožúškoch štekotu strach Len nie zo seba Prečo sa usmievaš?

Oranžové šťastie pomaranča ponúka pohľad na život, ktorý sa žije s radosťou a teší sa z každodenných maličkostí. Básne sú doplnené fotografiami a maľbami.