Poézia

Po predchádzajúcich básnických zbierkach prichádza René Kaminský s ďalšou zbierkou. Autor pracuje so slovom ako umelec s ornamentom. Jeho poézia má rozvetvené vetné reťazce, nádherne dokáže využiť metafory. Bytostne nefalšovaný vzťah k žene spätý s radosťou i sklamaním: „ Nechcem sa už biť o hĺbku tvojej priazne, som unavený zo súbojov z hmly narodených“... „Pomôž mi dostať sa preč z tvojej piesne, keď nemôžem ďalej kráčať lúkami prežehnaný“. „Keď ňadrá napnuté ako plachty lode bielej ma odnášajú do mĺkvych zátočín?“ Z autorovej poézie vystupuje celá scenéria bytia. Ako keď maliar ponorí štetec do dúhových farieb „Bojím sa usnúť, ach, strach mojej biedy je hebký ako obláčiky, čo si narovnáva pod hlavou svitanie“. Prihovára sa vo svojich textoch osobne žene, oscilujúc neraz medzi ľúbostnou a mysticko-náboženskou tematikou. Zbierka sa iste dotkne srdca takmer každého čitateľa. Je v nej romantika, vnútorné prežívanie, hlboký ponor do bytia človeka i dnešného sveta. Nie nadarmo už pri autorovom debute sa spomína, že je jeho tvorba je akousi artterapiou na zmysly človeka.

Brilantný jazyk, jedinečnosť myšlienkových postupov, originalita a genialita, to všetko sú atribúty, ktoré hovoria o nadčasovej kvalite Blokovej poézie. Hlavné témy jeho poézie našli riešenie v cykle Vlasť (Čo vietor spieva). Celkovo je pre Blokovu tvorbu charakteristické paradoxné prelínanie mystického a reálneho. Toto je odlišujúca osobitosť aj ako dôsledok jeho vlastného symbolizmu. Charakteristická v tejto súvislosti je hmlistá silueta "Neznámej". Blok bol citlivý ku každodenným vnemom a zvukom okolitého sveta, jeho mesta a hercov, s ktorými sa stretával a sympatizoval s nimi. Osobitosťou jeho štýlu je využívanie metafory protikladu sna a dezilúzie, cigánskych piesní, ktoré chytajú za srdce. Časté lyrické vnímanie sveta on sám pokladá za základnú vlastnosť pravého básnika, pre ktorého romantické pretvorenie sveta pomocou metafory nie je svojvoľná poetická hra, ale pravý vklad do tajomnej podstaty sveta. Blokom začína rozhodné oslobodenie sa ruského verša od princípu počítania slov podľa stôp. V tomto zmysle sa všetci novší ruskí poeti učili od Bloka.

Recenzie a príležitostné texty. Kniha prozaika a literárneho kritika Jozefa Špačka (1950, Skalica) Od slova do SLOVA - Recenzie a príležitostné texty, svojím obsahom voľne nadväzuje na jeho publikáciu Nepovinné čítanie.V prvej časti zahrňuje recenzie diel známych slovenských autorov a autoriek ako V. Mináč, L. Ballek, A. Hykisch, Ľ. Feldek, P. Vilikovský, P. Holka, J. Balco, S. Rakús, M. Kočan, J. Juráňová, V. Šikulová, I. Hudec, Ľ. Jurík, P. Pišťanek a mnohých ďalších, publikované v prevažnej miere v printovej či internetovej verzii časopisu SLOVO. Druhá časť obsahuje recenzie kníh inojazyčných autorov, najmä českých a ruských (napr. J. Čejka, K. Sýs, J. Zábrana, V. Sorokin, V. Nabokov a i.). V poslednej časti publikácie ide predovšetkým o texty späté s autorovou rodnou Skalicou a jeho známymi rodákmi P. Bunčákom a P. Dinkom.Autor sa vo svojej knihe usiluje o vystihnutie podstaty tvorivých zámerov jednotlivých autorov na základe pozorného textologického i významového skúmania hlavne prozaických diel, ktoré súvisí s charakteristickými znakmi poetiky jednotlivých tvorcov zasadenými do horizontálnych i vertikálnych kontextuálnych súradníc spojených s aktuálnym literárnym procesom.

Kniha Rubínové básne obsahuje 50 básní o láske. Nájdete v nej vymyslené príbehy o prvom stretnutí muža a ženy, ktoré sa odohrávajú na exotických miestach ako Monako, Dubaj či Seychely. Imaginárne básne ako napríklad :Tvoja pracovňa,Tvoje hodinky,Tvoje zrkadlo, popisujú túžbu ženy, ktorá by chcela byť pracovňou, hodinkami či zrkadlom muža, o ktorom sníva, len aby mohla byť s ním. Kniha obsahuje nielen pozitívne básne o láske a vyznaní, ale dotýka sa aj smutných tém, akými sú rozlúčenie, rozchod či neopätovanie lásky. Kniha je doplnená o sedem abstraktných ilustrácií.

Kniha myšlienok a vesmírnych pravidiel. Učíme sa fyzikálne, matematické, chemické, prírodné, a neviem ešte aké, zákonitosti. No tie najdôležitejšie – vesmírne, pre oblasť planéty Zem, ktorých znalosť by nás oslobodila od utrpenia, nás neučia.Návod na použitie knihy: Milý čitateľ, návod na použitie tejto knižočky je jednoduchý: precíť svoj stav mysle a tela, náhodne otvor a čítaj. Nie veľa, radšej menej. Úplne najlepšie jednu stranu na deň. Čo sa ti dostane do očí duše, to si tichučko vlož do srdca a počas dňa si to nenásilne pripomínaj. Patrilo to tebe. Rovnako tak môžeš vyfarbiť mandaly pod myšlienkami. Ako budeš cítiť... Tým sa táto kniha stane skutočne „tvojou“."Nikdy nemôžeme vykonať zlé rozhodnutie.""Na svete môžeme zmeniť len jedného človeka. Seba.""Neustálym rozmýšľaním o nedostatku prinášame do sveta chudobu.""Ak sme podnikli všetku možnú nápravu a viac sa už nedá spraviť, je čas si odpustiť.""Odnaučme sa nebrať veci osobne. Je to len program.""Nikdy nie je neskoro na cestu späť k šťastiu."

Dobrých kníh pre deti nie je nikdy dosť. Mnohí to už pochopili a tešia sa, že knižky pre deti, ktoré napísal básnik Jozef Čuj, môžeme bez obáv a s čistým svedomím zaradiť nielen medzi tie dobré, ale zrejme aj medzi tie najlepšie. Kto tomu neverí, má skvelú príležitosť presvedčiť sa o tom tak, že si ich prečíta. Aj knižka Nezbedné básničky je od začiatku do konca plná veselých a nezbedných básničiek a ilustrácií. Aj o nej platí, že je určená všetkým deťom bez rozdielu. Menším, väčším, aj tým najväčším. Samozrejme, v prvom rade deťom, ktoré práve teraz prežívajú tie najkrajšie, najzaujímavejšie, najveselšie a najšťastnejšie dni svojho detstva. Ale určite aj deťom, ktoré už dávnejšie vyzliekli detské šaty, ale neprestali veriť, že detskú dušu alebo aspoň malý kúsok z nej nosia stále v sebe.

Marton sa vo svojej ôsmej zbierke básní postavil do role samého seba. Vyzliekol sa z kože. Totálne. Prezentuje sa v nej „prózou vo veršoch“. Niektoré nezvyčajne dlhé básne, sú vlastne akoby príbehmi, ktoré vypovedajú o sile čo sa ukrýva v nemennom pocite. Vo večnosti. Láska, ako hlavný motív v tejto zbierke dostáva priestor na každej strane. Jej pohladenie je rovnako silné, ako jej trieštenie v boľavých lúčeniach. Nemenná je výnimočná tým, že si ju autor odžil. Od prvej strany až po poslednú. V autentických veršoch bez vaty a prifarbenia nájdete ľahučkú stratosféru vánku, ale aj nečakané pády na tvrdú zem. Večné. Dopísané. Nemenné: „Čas letí ako uschnuté lístie na jeseň, niečo sa mení a niečo vôbec nie..“

Básnická zbierka Pekné SMS-ky, skôr pekné slová, úvahy sú z môjho jedného životného obdobia, ale i súčasnosti, kde som mal v dlhšom časovom období dva pekné vzťahy. Spoločným znakom bola vzdialenosť, nazvime to vzťahy na diaľku, kde sme si posielali doslova nekonečné množstvá SMS-iek. Rozhodol som sa s vami podeliť o ich posolstvo, lebo si myslím, že posolstvo týchto SMS-iek sú nie len nádherné slová o láske, ale predovšetkým o príjemných pocitoch, ktoré nikdy nekončia. V zbierke sú aj samostatné úvahy aj z iných oblastí, ako je láska, vrátene SMS-iek ktoré som napísal na požiadanie pre druhých. Každej SMS-ke predchádza krátky komentár jej vzniku.

Každý človek má svoje nevyslovené myšlienky. Výnimkou nie je ani Emma Longauer, autorka tejto knihy. Vo svojich básniach píše nielen o veciach, ktoré mala povedať nahlas, ale aj o takých, o ktorých neplánovala hovoriť nikdy: o predstavách, spomienkach, snoch, túžbách, živote, o priateľoch a ich príbehoch i o láske.

Kniha Diamantové básne obsahuje 50 básní o živote, priateľstve a pozitívnych ľudských vlastnostiach, akými sú skromnosť či pracovitosť. Nájdete v nej opis detstva, mladosti, dospelosti i staroby. Básne poukazujú na to, čo je v živote skutočne dôležité, či už ide o zachovanie si vlastnej tváre, alebo vďačnosti za všetko, čo nám život dal. Básne, ako napríklad “Sny v oblakoch“, “Zmysel“ či “Pre život“, sú plné povzbudenia a podpory na ceste životom. Kniha je doplnená o sedem ilustrácií. V ukážke, ktorá je dostupná na stiahnutie, nájdete okrem obsahu aj prvých 8 básní knihy.

Kniha Onyxové básne je inšpirovaná čiernou kronikou, ktorú som písala pre spolužiakov v maturitnom ročníku gymnázia pri príležitosti stužkovej slávnosti.Na účely knihy boli krstné mená zmenené a samotné básne upravené. Taktiež bolo doplnených dvadsať nových básní. Každá báseň odhaľuje pozitívne vlastnosti a typické charakteristiky každého študenta. Kniha obsahuje celkovo 50 básní v abecednom poradí a sedem abstraktných ilustrácií.

1945-1970. Číta: Václav Voska, Marie Tomášová, Radovan Lukavský, Zdeněk Štěpánek, Ladislav Chudík, Ivan Mistrík, Hilda Michalíková, Věra Galatíková, Jiří Adamíra Celkový čas: 48 minút Původní LP album 0 18 0859 "25 let české a slovenské literární tvorby 1945-1970" vydal Supraphon v edici několika titulů k 25. výročí osvobození republiky.Tento titul věnovaný české a slovenské poezii vychází nyní v původní podobě digitálně poprvé.Obsah:Být svědkem rozhodného boje (Josef Hora) / Banská Bystrica (Janko Jesenský) / A hrdý buď (Stanislav Kostka Neumann)Verš vďaky (Ján Kostra) / Ty, válko (Jaroslav Seifert) / Vltava v roce 1946 (Vladimír Holan) / A co básník (František Halas)Neznámy vojak (Emil Boleslav Lukáč) / Pred úsvitom (Ján Smrek) / Javanka (Konstantin Biebl) / Odkaz (Vítězslav Nezval)Pomník z mramoru (Vilém Závada) / Marec (Vojtech Mihálik) / Rybník Hejtman ( František Hrubín) / Divadlo zázraků Jiří Šotola)Múdrosť (Laco Novomeský) / Pozdrav (Jan Zahradníček) / Madrigal (Josef Kostohryz) / Otázky (Jan Kameník) / Vyznanie (Milan Rúfus)Nechá se ožrat od molů (Jiří Kolář) / Ortel (Oldřich Mikulášek) / Vy, ľudia budúci (Štefan Žáry) / Prométheus (Josef Kainar)Nite (Miroslav Válek) / Óda na radost (Miroslav Holub) / Labutě (Jan Skácel) / Pravá jména (Miroslav Florian)Jarná báseň zimomrivá (Pavol Horov) / Kdyby se dalo srdci říci (Jaroslav Seifert) / Lidský hlas (Vladimír Holan)

Výběr z díla slavného básníka, prozaika, kritika a novináře. Číta: Karel Höger, Radovan Lukavský, Alfred Strejček, Zdeněk Štěpánek, Vlasta Vlasáková, Taťjana Medvecká, Miloš Nedbal, Václav Vydra st., Václav Voska, Marie Tomášová, Ladislav Boháč, Jan Tříska, Otomar Krejča, Miroslav Masopust, Radúz Mácha, Šimon Krupa, Radek Melša Celkový čas: 7 hodín 26 minút Slavný básník, spisovatel a novinář v díle plném drsné reality i nesmrtelné poezieJan Neruda patřil ke generaci tzv. májovců, navazujících na sbírku Máj dalšího našeho slavného básníka Karla Hynka Máchy. Většinu života žil v Praze na Malé Straně. Toto město ovlivnilo jeho tvorbu osudově. Jako novinář spolupracoval s řadou tehdejších časopisů a novin. Zde rozvinul svébytnou uměleckou formu fejetonů určených novinám. Ve svém nejslavnějším díle, Povídkách malostranských (1878), využil zcela moderní, objektivní pohledy na dění, které zažíval kolem sebe, ve svém životě. Do svého vyprávění vnášel drsnou realitu. V básnické tvorbě využíval inspiraci přírodou, lidmi, kosmem. Do poezie vnesl humor i vlastenecké výzvy. V archivu Supraphonu jsme objevili nejen Povídky malostranské, čtené Zdeňkem Štěpánkem, ale skvělý komplet nazvaný Portrét básníka Jana Nerudy, tvořený jako kompilaci z mnoha básníkových prací, recitovaný Janem Třískou, Marií Tomášovou, Otomarem Krejčou a řadou dalších.Na archivní poklady jsme navázali novými nahrávkami v archivu chybějících dvou povídek malostranských a fejetonů, čtené mladými interprety Radúzem Máchou, Radkem Melšou a Šimonem Krupou.

Autorka zbierky básní píše: "Viem, že raz za veľa rokov, vykvitne i púštny kvet. Túžim, dúfam, verím. Inej cesty niet." V živote existuje aj dobro. Každodennosť môže byť krásna. Treba sa pozorne dívať a hľadať. Nachádzať.

Básnická zbierka Nech je nebo všade je pokračovaním priaznivo prijatého debutu More srdca. Nech je nebo všade vyšlo na jar 2010 a obsahuje viac ako 95 básní, miniatúr, aforizmov, bájok a zamyslení zaoberajúcich sa ľudskou dušou, láskou, rôznymi odtieňmi vzťahov, spoločnosťou, vesmírom a je opäť ilustrovaná skvelými obrázkami od Janky Thomkovej. Tentoraz sú však vo farebnom prevedení, pričom druhé vydanie je s novou obálkou.

Básnicky debut mladej mamičky. Zbierka dvadsiatich básni o láske písaných prevažne voľným veršom.

Číta: Jaroslava Adamová Celkový čas: 1 hodina 30 minút Z pokladnice rozmanitých národních pověstí vznikly působivé veršované skladby baladického rázu. Výrazovými prostředky i svou stavbou získalyErbenovy balady dramatický ráz. A také tím získaly srdce mnohých čtenářů a posluchačů.Obsahuje balady: Kytice, Poklad, Svatební košile, Polednice, Zlatý kolovrat, Vrba, Štědrý den a Vodník.

Viliam Turčány patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľom staršej generácie súčasnej slovenskej poézie. V kultúrnych spoločnostiach býva dobrým zvykom pri príležitosti životného jubilea najvýznamnejším predstaviteľom básnickej generácie vydávať výber z toho najlepšieho. Ponúkaný výber z Turčányho posledných piatich zbierok prináša čitateľovi to najvyzretejšie a najkvalitnejšie z jeho dlhoročnej tvorby.

Číta: Martin Geišberg Celkový čas: 2 hodiny 24 minút Walt Whitman (1819 – 1892) bol americkým básnikom, esejistom, novinárom a humanistom. Je považovaný za jedného z najosobitejších amerických básnikov 19. storočia. Je autorom monumentálnej zbierky básní Listy trávy (Leaves of Grass), ktorá sa stala medzníkom v americkej literatúre. Jej prvé vydanie vyšlo v roku 1855 v počte 795 kusov a obsahovalo dvanásť básní. Počas Whitmanovho života vyšla zbierka v ôsmich vydaniach, pričom sa postupne rozšírila až na takmer štyristo básní.Prvá báseň, skladajúca sa z 1336 veršov, pôvodne nemala názov. Táto úvodná skladba dostala v druhom vydaní v roku 1856 názov Báseň Američana Walta Whitmana, vo vydaní z roku 1881 sa po prvý raz objavil názov Spev o mne (Song of Myself). Je považovaná za jednu z najvýznamnejších básní v americkej literatúre.

Kniha obsahuje reprezentatívny výber z poézie Janka Kráľa, talentovaného a erudovaného básnika obdobia štúrovcov a romantizmu, prežívajúceho nešťastný osud svojho národa a presvedčeného o potrebe revolučnej premeny sveta. V nepokojoch, ktoré otriasali Európou okolo roku 1848, vidí príležitosť nielen pre svoj národ, ale pre poľudštenie celého „starého kontinentu“, pre pád starých režimov. Preto chodí po Uhorsku, vyzváňa na dedinských zvonoch, zvolávajúc takto ľudí, a prednáša im romanticky plamenné revolučné výzvy. Výber poézie je „ošperkovaný“ aj hodnotením Kráľových veršov z pera mnohých literátov a kritikov, ktorí tým vzdali hold slovenskému básnikovi svetového formátu.

V tomto diele prof. Štraus dotvára vlastné systematicky rozvíjané odborne propedeutické úsilie na pôde verzologickej aktivity k praktickému využívaniu, teoretických poznatkov pri rozbore a výklade rôznych foriem a podôb verša a to v širokom priestore celých dejín slovenskej literatúry Autor sa zameriava predovšetkým na teoreticko-metodologickú koncepciu verša, ako predmetu svojho vedeckého skúmania, na druhej strane je práca výsledkom dlhodobého analytického skúmania venovaná dejinám slovenskej verzifikácie na rozľahlom historickom priestore od stredoveku až po súčasnosť. Dielo (tak ako aj Príručný slovník literárnovedných termínov) predstavuje špeciálnu textovú príručku a je určené pre študentov filologických odborov univerzít, filológov, učiteľov slovenského jazyka, vydavateľských i časopiseckých redaktorov, spisovateľov a všetkých tých, ktorí denne pracujú s písaným či hovoreným slovom.

Zdenka Mahajová (1956) sa predstavila čitateľskej verejnosti v roku 2009 svojou prvotinou, románom Zatmenie. Ďalšiu literárnu činnosť rozvíja smerom k poézii, čoho výsledkom je zbierka básní pod názvom Otázniky. Otázky, ktoré si skôr či neskôr kladie snáď každý z nás, ju priviedli k prechodu od povrchného vnímania života k snahe pochopiť jeho podstatu. Sám život je jej najlepším učiteľom. Vo svojej básnickej tvorbe ponúka čitateľovi možnosť pochopiť jej vlastnú „najdlhšiu – najkratšiu cestu“. Cestu k samej k sebe, cestu z hlavy do srdca. Súčasťou zbierky je CD nosič, kde autorka nahovorila časť básní za zvukov sprievodnej hudby autora MAOKA. To, čo v čitateľovi či poslucháčovi toto dielko zanechá, ocení azda každý, kto má otvorené srdce. A možno niektoré zatvorené táto zbierka zasa pootvorí.

Poézia plná farieb, vôní, zvukov a príchutí sprítomní deťom kolobeh prírody i života. Baletky-snežienky, mačiatka v tráve, verše na obložených chlebíčkoch počas prvého jarného pikniku, svätojánska muška, teplý vietor, čakanie na dozretie hrušiek, premoknuté vrabce na klavíri, šípky, Martin na bielom koni, cencúle a snehuliaci, Fašiangy a Vianoce. Pre niekoho staré známe rekvizity, pre mnoho panelákových detí objavy. Jaroslav Rezník citlivo obnovuje vnímanie času nezávislého od zmeny čísel na monitore, ponúka ho ako osobnejšiu a intímnejšiu veličinu, cítiteľnú na vlastnej koži mimo uzavretých priestorov s nemennou teplotou.

(z hĺbky srdca). Pavel Urban je napriek svojmu veku v literárnych kruhoch známy najmä vďaka viacerým literárnym súťažiam (laureát Ceny Pavla Straussa, ale aj víťaz Wolkrovej Polianky). Svetlo sveta však uzrela v roku 2005 aj jeho prvotina – Obrázky z raja. Nová básnická zbierka pod názvom Ab imo pectore (Z hĺbky srdca) pokračuje v započatom trende. Dosiaľ sa Urban vyprofiloval ako tvorca impresívnej lyriky. Bez zdĺhavých, hlboko filozofických reflexií sa čitateľovi prihovára výrazným pozorovateľským talentom, ozdobeným schopnosťou sprostredkovať vnímaný zážitok lyrickou formou. Urban nie je komplikovaný, ale jeho jednoznačnosť nie je na úkor nedostatočnej, či plytkej výpovede. Presadzuje jednoduchosť formy, ale práve vďaka nej sa mu darí recipienta preniesť hlboko do témy. Ako mladý autor má prirodzenú dôveru k vnemom, ktoré prežíva a túto prirodzenosť presúva aj do svojej tvorby.

Kniha O tom a o inom je zbierkou básní, ktoré vznikali ako keby náhodne, ale náhoda nejestvuje. Ponuka vychutnať si dobrú poéziu v pokoji fantázie. Pár „krátkych“ ukážok: „…chcem napísať poéziuaby mi vnútro nezhnillo...“ (Chcem do Lásky) „…a v mojej poézii budú snivé lásky, zlaté duše, brudné hlavyzamrznuté Terky a či Marky ponícislonícia sem tam aj iní Ľudia“ (Matthew, že je blázon!)„…miluj básnikovalebo radšej ich básneďalekonosné rakety vodopádu“ (Miluj básnikov) „…povedz mi tyktorú miluje moja dušaprečo vtáci nesú malý zázrak“ (Otázky do ticha) „…Iba ty si moja,teba iba vyhľadali naše vnemy, oči naše…“ (Jack a Rose)Zbierka básní O tom a o inom obsahuje 80 básní s názvom, 128 bez názvu.

Pre mnohých je srdce iba medicínskym pojmom, záležitosťou kardiológov. Kto vníma svoje srdce iba cez kardiogram, ochudobňuje sám seba. Zraňuje svoje srdce a speje k duševnému infarktu. Poézia je takou rečou srdca, ktorá otvára aj srdcia iných. Napísané slová vedia rozrývať ľudské srdcia oveľa spoľahlivejšie než televízne obrazovky, monitory počítača a surfovanie v sociálnych sieťach. Stačí si prečítať jednu jedinú báseň, nechať jej slová znieť v duchu a zrazu pocítime, že so svojou radosťou či bôľom nie sme sami. Čítať verše môže každý. Písať verše tiež. Poézia nie je výsadou, skôr radosťou. Ibaže autor musí byť citlivý, jemný, sčítaný, vzdelaný. Ak taký nie je, jeho písanie ho čoskoro odhalí ako pozéra, babráka, hrubca, povrchného človeka. Máte v rukách útlučkú zbierku básní dvoch autorov, muža a ženy, ľudí veľmi rozdielnych. Spája ich nielen meno, ale najmä reč srdca. Poézia Renáty Rybanskej je reč ženy očarenej láskou. Renáta vyzýva „chvíľu sa hrajme na telá“. Cez telo sa dostáva k duši a nehanbí sa odkryť tajomstvá svojho srdca. Vedome sa vzdáva „vlastného príležitostného ticha“. To je, napokon, základ dobrej literatúry. Verše Jozefa Rybanského prezrádzajú skúseného muža s neľahkým životom. Rybanský v básňach usilovne „hnetie svoj chlieb života“. Nie je to ľahké hnietenie. Blíži sa kratšia časť života. Sme zodpovední sami za seba, ale aj za svoje okolie, za blízkych, spoločenstvo, národ. Vyjadril to v múdrych veršoch. Som rád, že v týchto divokých časoch sú medzi nami ľudia, ktorí hovoria rečou srdca a vydali sa na neľahkú cestu poézie. Neboja sa zdôveriť, zasvietiť do ľudského vnútra. „Kto svieti, aj si zháša,“ napísal krásne Jozef Rybanský. Teším sa, že čitatelia tejto útlej básnickej zbierky čítaním týchto veršov v sebe na chvíľu zasvietia, potom zhasnú svetlo a v temnom tichu začujú tichú reč lásky k ľuďom.

Hra na seba je jej prvou básnickou zbierkou zo študentských čias na Slovensku. Už v tomto období ziskali jej básne viaceré ocenenia: prvé a druhé ceny za najlepšie študentské práce.

Láska i nenávisť, vášeň i chlad, zamilovanie i bolesť, vyznania i mlčania, kríza i rozkvet, vernosť i nevera, stretnutie i rozchod, hľadanie seba cez partnera... Siedma poetická zbierka od Hiraxa, kde sa ilustrácií opäť zhostila Sofia.

Marton nemusel dlho premýšľať nad názvom svojej siedmej zbierky básní. Vesmírna. Aj tak sa dá v skratke nazvať. Hlbočina pocitová, sloboda a odvaha plná zvláštneho strachu zo svojich snov sa v nej strieda s oslobodením vlastnej mysle. Keby Marton nepísal, neprežil by. V spomínanej zbierke nájde čitateľ vo veršoch veľmi silné odkazy na jemnú lyriku. Zbierka je písaná so slobodou v duši a čistotou myšlienok tam dnu. Básne v nej plávajú voľným veršom, občas rýmom, ale kladú hlavne dôraz na vzťahovú rezonanciu prežitého. Autor sa v básňach vyzlieka donaha a ponúka silný motív, ktorým je slobodné vyjadrenie o jeho vlastnom duchovne. O jeho vlastných pocitoch. O jeho vlastných hodnotách. A tá najvyššia hodnota je určite vzťah dvoch ľudí. Tá najčistejšia láska, aká len existuje. Marton o sebe hovorí, že je básnik s dušou pankáča. Miluje hudbu. Má dva paralelné svety, v ktorých žije súčasne. Zatiaľ to nie je diagnóza, iba pocit. Do hlavy sa mu však určite nedostanete, no do jeho básní môžete skúsiť. Možno sa na poéziu budete pozerať z trochu iného uhla, z inej strany a z iného pohľadu. Akoby ste nazerali na vesmír. Je predsa nekonečne pestrý. Ako každý pohľad na báseň, ktorá každým prečítaním zahreje.

Básnická zbierka slovenského autora plná jemných a nežných, ľúbostných a milostných básní ospevujúce krásu života, lásku k žene, ktorú básnik prirovnáva k Bohyni, lásku k životu a nakoniec aj lásku k domovine, milovanému Slovensku. Zbierka obsahuje 55 básní, ktoré človeka chytia za srdce, potešia, poláskajú, dotknú sa duše človeka, pocítite dotyk nehy. Zbierka básní obsahuje básne ako Vysnená, Milovanie, Vyznanie, Túžba, Tajomný rytier, Magická melódia lásky, Rytier čo ruže chráni, Posol Boží, Všetkým dobrým ľuďom, Brieždenie, Kríž pred domom, Vôňa ženy....a iné.Tajomný básnik (ukážka)Som len tajomný básnik čo nič nežiada, kráčam osamote pustým lesom temnoty, moje kroky končia tam, kde začína nebo, ale to mi nevadí, ja kráčam ďalej, hľadám krásu bežným očiam ukrytú.Som len tajomný básnik, s nekonečnou láskou v srdci, túlam sa prázdnou krajinou, a staviam ľuďom mosty, s každou novou básňou sa nové srdce otvorí, s každým novým srdcom sa priateľstvo obnoví.Upletiem ti (ukážka)Upletiem ti lásku z tvojho úsmevu, prehrejem ti srdce vášňou, nechcem nič iné od života, mám len jeden sen, urobiť ťa šťastnou.Upletiem ti zázračný koberec, ktorý nás odnesie do bájnych diaľav, budeme sa preháňať letnou oblohou, ako bájny Ikaros s večnou nádejou, vyhýbať sa slnca páľav.Milovanie (ukážka)Túžba je silnejšia ako moja myseľ, brániť sa tomu, by nemalo už zmysel, túžim ťa stretnúť, túžim ťa pobozkať, túžim s tebou splynúť, láske sa oddávať.Ruža v srdci navždy vyrytá (ukážka)Si ako ruža, rozvíjajúca v náručí, si ako anjel, čo ma láske zaučí, ak sa o ňu budeš starať, svojím teplom zalievať, ona ti to všetko vráti, dovolí Ti vidieť veci, po ktorých si vždy túžila.

Literárny vedec Derek Rebro využíva v monografickej práci Jej mesto v jeho svete? rod ako analytickú kategóriu, aby z dosiaľ nezohľadňovaných východísk preskúmal zložité vzťahy urbánneho a rustikálneho vo vybraných zbierkach Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. Už vo svojej prvej literárnovednej monografii s výrečným názvom Ženy píšu Poéziu, muži tiež ponúkol autor feministickými teóriami dotované interpretácie tvorby šiestich súčasných slovenských poetiek, pričom sa sústredil na inovatívne spôsoby, ktorými sa vpisujú do androcentrického jazyka. Jednou z týchto autoriek bola Lýdia Vadkerti-Gavorníková, ku ktorej dielu sa v iných súvislostiach vracia aj vo svojej novej knihe.

Z predchádzajúcej spomienkovej knihy – rozhovoru s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov - si Jana Juráňová odniesla viacero načatých príbehov. Jeden z nich sa stal inšpiráciou pre prózu Nevybavená záležitosť. Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

Čo zbierka od Hiraxa, to menej (ne)básni a viac ilustrácií od Sofie, Hiraxovej "sestričky", ktorá si opäť našla čas a čarovala s pastelkami. A básne? Šťastie, smútok, radosť, pokora aj bolesť vytekajúca zo vzťahov medzi mužmi a ženami, človeka s človekom, človeka a prírody, človeka a Boha...

Hlohovecká Leopoldovčanka, Maya Bednárik Tarabová, prichádza po veľmi kladne prijatom debute Nemé vázy so svojou druhou zbierkou Hriešne tóny dlaní. Uchopte, nasajte a rozplyňte sa v jej jemnom ponímaní veršu lásky.Autorka o knihe: "Odozva od mojich čitateľov je skvelá, pretože veľa z nich sa v mojich veršoch spozná a nájde. Večná a nevyčerpateľná téma lásky v jej rôznych podobách je vlastne obsiahnutá vo všetkých mojich básniach. Ale takisto s láskou a srdcom píšem o medziľudských vzťahoch, prírode a deťoch, aj tých svojich. Jednoducho som lásku pretavila do veršov."Básne vybral Ján Tazberík, člen a tajomník Zväzu spisovateľov, a zoradil skvelý aforista a básnik Ondrej Kalamár. Úžasných ilustrácií sa zhostil Mgr. Milan Mesároš, maliar, grafik a kaligraf, dnes vyhľadávaný a oceňovaný autor u zberateľov výtvarného umenia doma i v zahraničí.

Zbierka básní pre dospelých z pohľadu pocitov, lásky, zrady, tieňa, bolesti, radosti, potešenia, snov, denných postrehov, ilúzií, dobra, doby...

Kniha - Ach tá láska! je plná láskyplných veršov, túžob, vášní, sklamaní. Námety čerpám so svojho života, ale hlavne zdieľam mne zverené osudové príbehy. Básne sú vnútorným pohľadom do duše ženy zmietanej citmi, plné otázok a zamyslení. Je v nich vyjadrená moja viera v dobro a všadeprítomnú lásku.

„Nikdy som nenapísal krajšie básne venované láske, ako tie, ktoré sú uverejnené v tejto zbierke,“ vyslovil sa autor. Knihu opäť ilustrovala Sofia, Hiraxova sestrička, ktorej obrázky len tak žiaria ľúbosťou.

Ilustrovaná zbierka básní „Každý sa trápi, ľudstvo plače, prežíva čudný zlom. Ešte včera bolo všetkým dobre, dnes nielen moje srdce žobre. Nesmúť človek nad zlou nocou, láska zdrapila ťa veľkou mocou...“ lustrácie pripravil Jozef Žigraj.

Básnická zbierka o smútku, nádeji, sklamaní a samote na spríjemnenie nočných chvíľ či zaplakanie.„Stretli sme sa náhodou, náhoda rozlúčila nás, možno príde ešte náhoda a stretneme sa zas.“

Básnická zbierka je rozdelená na 2 časti: Vyznanie: Autorka vkladá spoje pocity o láske, smútku, sklamaní a nekonečnej túžbe Spomienky: Spomienky na psíka Bobiho z detstva, ktorý už nie je medzi namiĽúbiť, len teba chcem, ľúbiť, len Teba viem. Ľúbiť, len Teba nikdy neprestanem, ľúbiť, len Teba navždy budem.